Month: May 2019

Pekne citanie z dvoch rozlicnych kutov sveta: Reunion a Argentina

Pekne clanky z pera BUBO na temy “Ako som prezil Reunion” a “Asado argentino – nic pre vegetarianov”. Na Reunione som este nebola, v Argentine uz ano a neviem zabudnut na najkrajsie vodopady sveta Iguazu a hlavne mesto nostalgie – Buenos Aires. Apropo, ambiente tohto mesta, s ktorym sa mi spajaju vasen, horuce tango (aj bezne na ulici), fantasticke cervene vino, najsirsia ulica sveta Avenida 9 de Julio s rekordnou sirkou 140 m a 18 jazdnymi pruhmi, nadych stareho Pariza, skvelo obleceni muzi aj zeny (nutno dodat, ze argentinski muzi boli oznaceni za najkrajsich na svete), ocividne hlboka laska miestnych k steakom a futbalu – sa mi pacilo este viac nez atmo Ria v Brazilii. Na margo tanga, milovnici spolocenskych tancov urcite dobre vedia, ze tango patri medzi sutazne standardne tance (STT). Ked vsak porovnam prevedenie tanga profesionalnymi tanecnikmi u nas s tym, co som videla v lokalnych ulickach v prevedeni beznych porteños – neprofesionalov, bolo to na obdobnej urovni. No vyraz tvare a energiu neoklames. V podani Argentincov-neprofesionalov prave tieto aspekty dokonaleho tanecneho cisla prevysuju nasich profesionalnych tanecnikov – nikoho nechcem urazit, myslim si ale, ze taketo nieco treba mat v krvi, neda sa to naucit, max dostojne napodobnit. Poulicne tango bolo super, no nebola by som to ja, keby som si nepozrela aj vystupenie profesionalov (platene predstavenie v jednom nocnom klube v Buenos Aires) – perfektne, odporucam velmi, no a ked odtial pojdete, budete zavidiet, ze takto neviete tancovat :-). Linky na clanky:
https://bubo.sk/blog/prezil-som-reunion
https://bubo.sk/blog/asado-argentino

Moj nadupany seversky zazitok

SUMA SUMARUM: 8 navstivenych miest v 5 krajinach v 2 teritorialnych oblastiach – Skandinavia a Pobaltie, 2 medzistatne lety (Austrian Airlines a Air Baltic), cca 1559 km prejdenych privatnym busom, 2 plavby 2 rozlicnymi trajektmi (na tie sa nalodil aj nas bus) v 2 roznych zalivoch Baltskeho mora a v trvani 14 hodin a 2 hodiny.

Moj palubny listok na 12-poschodovy trajekt smerujuci zo Svedska (Stockholm) do Finska (Helsinki). Check-in prebehol takmer rovnako ako na letisku, terminals incl., no bez pasovej a colnej kontroly :-). Plavila som sa 14 hodin v Botnickom zalive. Islo o moju premierovu noc na lodi (pre vysvetlenie, plavila som sa nespocetne velakrat, roznymi plavidlami a v roznych castiach sveta, no nikdy predtym som na lodi nespala) a bolo to naozaj super. Zrejme asi preto, ze bolo fantasticke pocasie, ziadne vlny, klidek, tichucko. Plavili sme sa popri 20 tisic sheroch resp. ostrovcekoch. Odporucam kajutu s oknom, lebo ked vas omrzia sunbeds na 12. poschodi, motanie sa po palubach, nakupy v duty free shopoch, koncerty, kaviarne, wellness, pripadne kasino, vyvalite sa do postele vo vasej kajutke a cez okno (s drinkom v ruke) si privatne a pohodlne vychutnate pohlad na zaliv:-). Tento dopravny prostriedok ma dostal. Som rodeny moreplavec – zrejme vsak za splnenia 2 nutnych predpokladov, a sice silneho plavidla a morskej hladiny ako zrkadlo :-).

Som v prekrasnej, secesnej Rige v Lotyssku (Pariz Vychodu) – UNESCO

Som na Radnicnom namesti pri Dome ciernych hlav resp. Dome nezadanych obchodnikov (najvyznamnejsie namestie v Rige a ikonicka stavba domu). Suveniry v podobe obrazov si z ciest veru nenosim (mam v oblube iny typ suvenirov), ale z tejto cesty po Skandinavii a Pobalti a konkretne z Rigy som si doniesla nevelky obrazok tohto Radnicneho namestia, pretoze prave on mi bude toto nadherne miesto najlepsie pripominat. Po obvode obrazu su nalepene kusocky jantaru (kamen – konkretne terpen typicky pre cele Pobaltie, najma vsak Litvu).