Podtitul 1 (pocas vystupu): Defile mojich myslienok: “Kedy tam uz budem? Preco sa zas niekam trepem? Kedy tam uz budem?” a to iste odznova:-)
Podtitul 2 (po uplynuti isteho casu od vystupu): Vzdy, ked prichadzam do Stareho Smokovca a vidim tento mohutny stit v jeho plnej krase, pozeram sa s usmevom hore, ze kam som to az vysla:-).
Foto z netu 
Foto z netu
Slavkovsky stit je so svojou vyskou 2 452,4 m n. m. jednym z najvyssich slovenskych vrchov zdolatelnych bez pouzitia horskeho vodcu alebo horolezeckej techniky.
Prevysenie (extra velke): 1442 m (na porovnanie: pri vystupe na Lomnicak je prevysenie 460 m a na Gerlach 1100 m).
Trvanie (celkovy cas, tam a spat): 8-9 hodin.
Vystup na Slavkovsky stit je namahavy a obtiazny na vytrvalost (niektore zdroje hovoria, ze patri k najtazsim turam v ramci VT prave kvoli velkemu prevyseniu) a psychicky narocny – totiz, samotny vrchol po cely cas nevidite, co cloveka celkom frustruje. Preto radim, vopred sa pripravte na to, ze 4-5 hodin uvidite len cesticku a nie ciel a len tazko sa utesite inak svatou pravdou “aj cesta je ciel”:-). Na ilustraciu: asi 150 krat sa vam bude zdat, ze vrchol uz musi byt niekde “za rohom”, no je to iluzia, pocitajte si to a ked vas to napadne po 151. krat, vrchol uz zacne byt naozaj takmer na dosah:) – presne tak by som popisala driapanie sa hore a klamlive zdania pri videni pocetnych predvrcholov.
Mnohi oznacuju vystup za monotonny. Je pravda, ze charakter krajiny sa cestou velmi nemeni, no mne monotonny nepripadal. Kazdopadne, nech mate dojmy pocas vystupu akekolvek, to, co uvidite hore, vas nielenze nesklame, ale vam doslova vyrazi dych (“atmo guaranteed”) – tie vyhlady
udajne patria k vobec najkrajsim v Tatrach (Mala Studena dolina, Velka Studena dolina, masiv Prostredneho hrotu, Gerlachovsky stit, Vychodna Vysoka, Lomnicky stit, atd.) .
Vyhody: Krasne, excentricke vyhlady, ziadne masy turistov a ziadne exponovane useky technicky istene (pre mna super, lebo vysok sa bojim* a teda retaze, stupacky a podobne nemam v laske).
*Nebojim sa lietania – lietadiel, helikopter, lanoviek (ani nadmorskej lanovky som sa nebala), bojim sa vysok v terene, ked idem po svojich (vtedy potrebujem povzbudit alebo ak je moznost, vyberiem si inu trasu:-) a bala som sa napr. aj vtedy, ked som isla mikrobusom cez velke priesmyky v Tibete (striedavo som si pozerala na topanky a lahala si na sedacku, aby som nevidela dole:-).
Jankine foto 
Jankine foto 
Jankine foto
Trasu a vsetky ostatne informacie sa docitate na nete. Moje 3 skromne rady su: (1) Majte naozaj vela vody na cely den, lebo po ceste nie je ziadna chata a pojdete dlho. (2) Vezmite si trekingove palice. Ja som si svoje nevzala (radsej chodim bez nich), no podcenila som prevysenie … vzhladom na prevysenie a trvanie tury su palicky viac nez potrebne, bez nich som sa trapila. Mala som stastie, lebo jeden turista sa mi prihovoril a spytal sa, preco ich nemam (?). Nepamatam si, co som mu odpovedala, asi nieco take, z coho usudil, ze som si pomylila cestu na stit s cestou na kavu:-), lebo bez vahania mi sam od seba jednu svoju palicku pozical a druhu si nechal. Dal mi telef. cislo a dohodli sme sa, ze kazdy si individualne vyjdeme a zideme stit a stretneme sa podvecer v Starom Smokovci a palicku mu vratim. Tak aj bolo a asi nemusim zbytocne upriamovat pozornost na to, ze kto na koho cakal v Smokovci:-)! Dodnes si na to spominam a dakujem – zlaty clovek, fakt mi to velmi pomohlo, najma pocas zostupu (velke kamene, velke prevysenie, kolena uz bolo citit, unava, na konci som sa o palicku az tak opierala, ze som mala pocit, ze sa prevazim a lahnem si na zem aj s tou palickou :-))! (3) Dobre sledujte znacky, niekedy ich vidno velmi slabo (na kamenoch) a objavia sa po dost dlhom case. Ked si nie ste isty, pockajte na niekoho – kazdy omyl moze byt fatalny. Raz som aj s takou malou skupinkou traverzovala naspat, lebo sme pocas zostupu zistili, ze nejdeme spravne – vsade okolo nas boli rovnake kamene a skaly a nebolo vobec vidno, kde je “chodnik”.
Z tych usmevnych momentov: Kedze velke balvany, casto nepomohla ani palicka a musela som sa (nedostojne) zosuchnut po bruchu dole:-), obcas som nechcene urobila takmer snuru (oblecko to nastastie vydrzalo, neviem si inak predstavit ten “triumfalny” navrat do obce Stary Smokovec s roztrhanymi nohavicami:-), obcas som potrebovala pomocnu ruku (potiahnut hore alebo zachytit), dlane a ruky som mala doskrabane, dalsi den (a aj ten dalsi a mozno aj dalsi) som sa nevedela postavit na nohy :-). Napriek tymto prikoriam:-), v dobrom spominam:-)!