Na balkanskej vlne – Kosovo

Podtitul 1: male uzemie resp. oblast alebo stat (podla hodnotiaceho subjektu) s velmi mladym obyvatelstvom a velkymi nepriatelmi

Podtitul 2: Pristina, Nene Tereza, stredoveka bitka na Kosovom poli, vyborna kava a najlepsie macchiato na svete, jedna stavba v “top ten” nelichotiveho rebricka, velmi mili Kosovcania, uzasny lokalny trh s reklamne krasnym ovocim a çifteliami

Aspon zakladne “antre” ku Kosovu: Vyhlasenie nezavislosti Kosova od Srbska v r. 2008 je geopoliticky a medzinarodnopravne kontroverzna tema. Kosovo uznava ako nezavisly stat tesna vacsina clenskych statov OSN (100 zo 193 statov). Slovensko neuznalo nezavislost Kosova. Medzinarodny sudny dvor v Haagu (ICJ) vydal na ziadost Valneho zhromazdenia OSN stanovisko (s povahou “advisory opinion“), v ktorom konstatoval, ze vyhlasenim nezavislosti Kosova nedoslo k poruseniu medzinarodneho prava. Vacsina obyvatelov Kosova su etnicki Albanci (90 percent obyvatelstva) a z nich sa vacsina (90 percent) hlasi k islamu. Priemerny vek kosovskych Albancov je 27 rokov a ti sa stavaju k islamu a aj k ostatnym nabozenstvam skor chladne. Bezne sa docitate o “albanskom lahostajnom islame”. Vrely, priam citovy vztah preukazuju Matke Tereze – nebohej reholnej sestre albanskeho povodu. Hlavna ulica v Pristine nenesie nazov po ziadnom z moslimskych mudrcov ale je pomenovana po tejto malickej zene s obrovskym srdcom ako “Bulevardi Nena Tereze”. V Kosove sa dohovorite po anglicky, srbsky a albansky, lebo vsetky tieto tri jazyky su statnymi uradnymi jazykmi. Hlavnym mestom Kosova je Pristina.

S vyobrazeniami Matky Terezy (jej podobiznami, sochami, pamatnikmi, domom atd.) som sa stretla na viacerych miestach na Balkane – v Albansku (jej otec pochadzal z Albanska), v Kosove (jej mama pochadzala z mesta, ktore sa nachadza v dnesnom Kosove) a v Macedonsku – po novom v Severnom Macedonsku (narodila sa v jeho hlavnom meste Skopje). Najblizsi vztah mala Matka Tereza k Indii – v nej zila a posobila ako reholna sestra, prijala indicke obcianstvo a tu aj zomrela (konkretne v indickej Kalkate). Sama hovorievala: “Krvou som Albanka, obcianstvom som Indka, vierou som katolicka sestra. Patrim celemu svetu.” Okrem mnohych inych vyznamenani a poct ziskala cestny doktorat univerzity v Cambridge a Nobelovu cenu za mier. Za blahoslavenu ju vyhlasil papez Jan Pavol II. a za svatu ju vyhlasil papez Frantisek.

• 

• 

Okrem tohto moderneho pamatnika venovaneho Matke Tereze je v Pristine aj susosie Matky Terezy s malym chlapcekom.

Ako by bolo mozne pri potulkach Kosovom vynechat Kosovo pole? Do detailov nebudem zachadzat (milovnici a znalci historie, prosim, preskocte tento odsek, lebo uvediem len strohe informacie, ktore by vas neuplnostou poburili:) a pre tych ostatnych hned na uvod podciarknem, ze bitka na Kosovom poli bola vyznamnym historickym medznikom, ktory ovplyvnil nasledujuce storocia zivota v Europe. Odohrala sa 28. juna 1389 medzi Srbskym carstvom a jeho spojencami na jednej strane a Osmanskou risou na druhej strane a rozhodovalo sa v nej o osude stredovekeho Balkanu. Este par desatroci pred touto bitkou takmer nikto v Europe nevedel o malom emirate osmanskych Turkov, no jeho sila postupne rastla a vyboje boli coraz expanzivnejsie. Na Kosovom poli – v samotnom srdci stredovekeho Srbska sa uz zhromazdila velmi silna osmanska armada (ovela pocetnejsia a zocelenejsia). Osmanski Turci v tejto bitke definitivne porazili Srbske carstvo, ktore sa dostalo na vyse dalsich 500 rokov pod turecke jarmo. Dosledky srbskej porazky nadobudli dalekosiahle rozmery. Turci nekompromisne vyhladili vsetku srbsku slachtu a uzemia medzi Dunajom, Savou, Drinou a Timokom sa dostali do ich vazalskej zavislosti. Osmanskej risi sa tak otvorila brana na Balkansky polostrov, cim bol na stovky rokov ovplyvneny osud nielen porazenych Srbov, ale aj podstatnej casti Europy. Dodnes je 28. jun (den sv. Vita) pre Srbov pamatny ako den nestastia.

A podme uz na kavu:-).

Najlepsie macchiato na svete robia (podla hodnotenia baristov!) v Kosove a uznavaju to aj Taliani:-). Ja som macchiato nepila, mala som kavu bez mlieka, no ako pisem pod fotkou vyssie, bola to suverenne jedna z najlepsich kav, aku som kedy-kde pila. Vseobecne na celom Balkane (teda v kazdej krajine, ktoru som v tomto regione navstivila), mali vybornu kavu. Pripajam aj link na clanok “Where’s the Best Macchiato in the World? (Hint, It’s not in Italy)”, v ktorom sa docitate aj o tom, v com spociva tajomstvo pripravy tejto vychyrenej kosovskej verzie macchiata: https://www.yahoo.com/lifestyle/wheres-the-best-macchiato-in-the-world-hint-its-99063462232.html

Z Pristiny mam vela fotiek, no nemozem tu zavesit cely album. Pofotila som napr. narodne divadlo, kosovske muzeum, dalej etnograficke muzeum a aj jeho expoziciu, centrum mesta pri pesich potulkach, atd. Ak by som to mala zhrnut, architektura mesta vas zrejme nenadchne, centrum Pristiny zial preslo destrukcnou etapou – akciou s nazvom “Destroy the old – build the new”, kedy z mesta vymizlo viacero starobylych budov a vznikli nove, na mna dost socialisticky posobiace stavby. Aj ked mesto neocari, neohuri, ludia su tu velmi mili, zlati, kava je super, jedlo je super, je fajn poprechadzat sa na hlavnej triede alebo po Kosovom poli a vidiet vsade rastuce pivonky. Kedze vzdy rada navstevujem aj lokalne trhy (ved na nich sa odohrava kazdodenny zivot beznych ludi), pridam aspon nejake fotky z kosovskeho trhoviska, no najskor predstavim este jeden monument, ktory je symbolom pre mlade Kosovo (jeho umelecku hodnotu zrejme netreba rozoberat, myslim, ze o to autorovi ani neslo).

• 

•