ALASKA & YUKON -> where the eagles fly on a mountain high, far from the world we know, up where the clear winds blow

Podtitul: Ak mas pocit, ze si uprostred nicoho, tak ides spravnym smerom.

Mala som sen o miestach, ktorych magia je vynimocne silna. O miestach, kde ma obklopi divoka priroda, nekonecne lesy, trblietave jazera, cisty vzduch a zazijem autenticky pocit, ze som “in the middle of nowhere” …

—- to be continued —

… ten sen sa stal skutocnostou a este krajsou, neuveritelnejsou a pestrejsou nez bol moj sen.

Jankine foto – Narodny park Kluane, najvacsie ladovcove pole na svete (najvacsie mimo polov), Yukon, Kanada

Jankine foto – blizim sa k lesu v bear country pri mestecku Haines Junction v Kanade. V ten den teplomer ukazoval vela Fahrenheitov, bolo vela repelent-rezistentnych komarov, bolo vela gigantickych dubakov, bolo vela medvedov – samozrejme, ved islo o bear country, no zoci voci sa mi ziaden nepostavil:-). Na Haines Junction mam uzasne spomienky – krasne pocasie, ktore prialo aj mojmu letu so ski plane ponad najvyssi vrch Kanady Mt. Logan s vyskou 5 959 m (jeden z najimpresivnejsich zazitkov) a super trip v prirode hned nasledujuci den. K tomu vyborna bakery spojena s kaviarnou, kde robili senzacne espresso a tiez bylinkove caje, domace kolaciky atd. a predali mi dokonca aj pivo – obcas niekde robili problemy, napr. ze do urcitej hodiny pivo nepredavali vobec alebo sa dalo kupit len v liquer shop a musela som casto ukazat pas. A napokon, mali sme tu fantasticke, uplne nove ubytko, velikanske izby, luxusne vybavenie a balkon s vyhladom na tieto hory. Znie to samozrejme velkopansky-nealjassky, ved clovek by cakal karavan, este lepsie stan:-), no ja sa krasnym ubytkam nevyhybam a dokonca mam slabost na interierovy dizajn:-). Aljasske audio prislo s polnocnym dazdom – ten rachot, dunenie a intenzita sa rovnali naozajstnemu monzunovemu dazdu, aky som zazila napriklad v Indonezii. V Haines Junction som bola aj v zaujimavom muzeu s kinom, v ktorom som si pozrela dokument o zvieratach a lokalnom etniku s milo znejucim nazvom “Champagne” a etniku Tuchane. Komu by sa v Haines Junction nepacilo:-)?

Jankine foto – NP Kluane a jazero Kluane s krasne cistou vodou. Ide o najvacsie jazero v kanadskom teritoriu Yukon, ma rozlohu 408 km2. Ziju v nom velke ryby, z nich najvacsi vyskyt ma sivon velky a sih velky. Ako som kracala k jazeru, vsimla som si miesto na kempovanie a pri nom nielen znacky varujuce pred medvedmi, no aj elektricky plot resp. elektricke ohradniky ako ochrana ludi. Na tomto uzemi je vraj tolko medvedov, ze kempisti by boli v neustalom a vaznom ohrozeni.

Jankine foto – len tak si letim, nastastie nepadam, fotakom mierim, na nic necakam. Minam lesy plne medvedov, vsetky su zvedave – cakaju, kedy uz dopadnem, nech ma hned zozeru. Moje nove kridla su vsak tajnou zarukou, ze nad konciarom vyberiem to ostrou zarukou. Ticho ako vietor prezeniem sa nad planou, na potesenie oka prekvapenych lisiakov (tu by sa hodilo “diviakov”, lenze ti tu neziju, zato lisky ano). Fanusik Hexu urcite postrehol, ze som si dovolila pouzit a pozmenit text piesne Vetron. Pripajam R.I.P. pre Petra Dudaka alias Duda. Na fotke je St. Elias Range – ako som spominala v skorsom prispevku venovanom Aljaske a Yukonu, ide o najvyssi pobrezny horsky hreben na svete. Fotila som z maleho 6-miestneho lietadielka, no vetron to nebol.

*Jankine foto – dalsie jazero so zafirovo modrou farbou, Yukon*

Jankine foto – fotim z mosta do prosta :-). Ked sme si z auta periferne vsimli tuto roklinu, odstavili sme ho na krajnici a utekali naspat na most, z ktoreho sme potom fotili. Utopit sa v tej nekonecnej zelenej …. A podotykam, ze takyto vyjav a naozaj vsetky odtiene zelenej ma sprevadzali po cely cas. Kam sa clovek pozrel, same stromy a lesy a farby od hraskovej zelenej a pistaciovej cez olivovu a smaragdovu az po malachitovu a nefritovu.

Jankine foto – Narodny park Kluane, Yukon – ale nie je to ladovec, fotky ladovcov si zamerne setrim, ze zverejnim neskor:-), na fotke je horsky masiv.

Jankine foto – tura blizko ladovca Exit v Narodnom parku Kenai Fjords na Aljaske – na fotke je ladovcova rieka.

Jankine foto – kanon Miles na rieke Yukon, Whitehorse, Yukon, Kanada

Vyber lokacie pre moj minulorocny vylet bol takpovediac intuitivny. Chcela som vidiet nieco povodne, co vyzera stale zhruba tak, ako to asi vyzeralo na Zemi v minulosti a kde znova zazijem ten (tazko opisatelny a prudko navykovy) pocit znesitelnej lahkosti bytia:-), ktory som opakovane zazila v Afrike. Rozhodovala som sa medzi Patagoniou, Novym Zelandom a tymito koncinami. Finalny vyber som urobila spontanne – tak trochu som vzala do uvahy, ze v Argentine som uz bola a bolo mi povedane, ze na Aljaske toho uvidim (co do rozmanitosti) ovela viac nez v Patagonii, na Oceaniu som cestovatelsky este “nedozrela” (nedostavil sa u mna ten povestny cestovatelsky, velmi individualny, pocitovy stimul, ze treba ist), no hlavne preto, ze trip na Novy Zeland sa oplati spojit kvoli letenkam a dlzke letu aj s nejakym inym (najskor plazovym) ostrovom a ten som nemala vybraty. Apropo, neskor mi zopar cestovatelov, ktori uz na Zelande boli, povedali, ze Aljaska a Novy Zeland (konkretne jeho juzny ostrov) su si v mnohom velmi podobne destinacie.

*Jankine foto – polarna kacica (alka bielobrada), Aljaska – nadherny vtacik, ktory je na top zozname vsetkych bird-watchers*. Ja k nim nepatrim – teda takto, zaujimam sa amatersky, skor okrajovo a pravdupovediac vacsinou vobec netusim, co fotim, studujem az nasledne a potom ma to aj obcas chyti (chciet vediet trosicku viac). Z Afriky mam tolko uzasnych fotiek vtactva, ze ak ich raz spracujem, vznikne naozaj vynimocna “vtacia kompozicia” (jeden z krasnych pestrofarebnych africkych vtacikov, na ktoreho si spominam, je krakla vidlochvosta – pride jej cas, urcite zverejnim foto na tomto mojom blogu).

Ako spieva Joe Cocker: “All I know is the way I feel. When it’s real, I keep it alive.” (“Vsetko, co poznam, je cesta, ktoru citim. Ak je to skutocne, udrzujem to nazive.”)

Jankine foto – niekde pobliz mesta Anchorage na Aljaske, po pravej strane je uz Tichy ocean resp. Aljassky zaliv ako rameno Pacifiku. Neviem, preco som si myslela taku hlupost, ze tu vlaky velmi nepremavaju – na co by tu potom boli relativne zachovale kolajnice:-)? Je pravda, ze premavka tu nie je ako na Hlavnim nadrazi v Prahe, no nejaka samozrejme je. Neskor, ked som uz bola z tohto miesta “odpratana”, som videla presvistat velkou rychlostou *dlhy, velmi pekny modro-zlty vlak*.

Jankine foto – na prechadzke v meste Whitehorse (hlavne mesto teritoria Yukon) v case, kedy u nas uz bola davno tma (miestny fenomen polnocneho slnka). Velmi prijemne mesto, ktorym preteka rieka Yukon, na ktorej som sa zopar hodin plavila na kanoe. Mesto Whitehorse bolo konecnou zastavkou uzkorozchodnej zeleznice veducej z pacifickeho pristavu Skagway cez horsky priesmyk White Pass a tiez strategickym zasobovacim a dopravnym uzlom pocas legendarnej zlatej horucky na rieke Klondike.

Pridam este zopar “basic” realii a zaujimavosti na dotvorenie obrazu. Na margo fotiek – vsetky fotky, ktore som v prispevkoch o AK a YT doposial zavesila, su random vyberom, mam ich kvantum – neratala som ich, vlastne uz po jednej ceste v minulosti, z ktorej som si priniesla cca 5 tisic (nevytriedenych) fotiek, fotky nepocitam. Najnovsie ich triedim uz v krajine, kde fotim, doma potom samozrejme robim dalsie selekcie, cize kopec vymazem, ale stale ich vela zostava.

Jankine foto – ani zivu dusu nevidim, ani jeden domcek, len prirodu

Americky stat Aljaska a kanadske teritorium Yukon su dva susediace REGIONY LEZIACE NA SEVERNOM POLARNOM KRUHU. Na mieste polarneho kruhu moja noha nestala, no nebola som daleko. Najviac som sa priblizila na vzdialenost 200 km, co nie je vela, ak by som si nevyhnutne chcela “odskrtnut” zaujimavu rovnobezku (priznavam, ze byt pri rovniku alebo stat na Obratniku kozorozca sa mi pacilo prave kvoli vynimocnosti miesta:-), no kedze sme mali co robit, aby sme dosli vzdy do dalsieho ciela tak, aby sme sa stihli pred nocou ubytovat, nedalo sa najazdit za jeden den 400 km navyse. Severny polarny kruh je z geografickeho hladiska severna polarna (myslena) kruznica pretinajuca vsetky najjuznejsie miesta na severnej pologuli, na ktorych je mozne vidiet slnko pocas letneho slnovratu plnych 24 hodin (tzn. kde slnko nezapadne za obzor) a na ktorych pocas zimneho slnovratu slnko neuvidite vobec (tzn. slnko nevyjde za obzor). Exaktne ide o rovnobezku 66° 33′ severnej zemepisnej sirky a moja noha stala na rovnobezke cca 65 °. Dosledkom prevahy denneho svetla v letnom case nie su chodiace nevyspate mumie:-), ale prekvapivo aktivni rezidenti. Nasincov zvyknutych na produkciu melatoninu v istom nocnom case prekvapia nocne zabavky miestnych ako napr. sportove zapasy a rodiny vydavajuce sa hned po zjedeni vecere na niekolkohodinove tury. Nemozem povedat, ze by nocne svetlo malo na nas podobne ucinky, t.j. po nociach sme nebehali po lesoch a boli sme radi, ze sme:-). Ked sme pri teme polarnych oblasti, este jedna zaujimavost: na Aljaske sa nachadza mesto North Pole (Severny pol), ktore som navstivila. Pripustam, ze ide (aspon trosku) o turisticky “trap”, no ak milujete Vianoce, je to mestecko stvorene pre vas. Vianoce tu trvaju po cely rok (Where the Spirit of Christmas lives year´ round), miestni muzi nosia bradu a vsetko, vratane poulicnych lamp, je vianocne vyzdobene. Mozete si tu nakupit vianocne dekoracie alebo suveniry a poslat list Santovi:-). Tiez sa dotknem temy, preco sa tak casto pri odvolavkach na Aljasku a Yukon spomina VOLANIE DIVOCINY (The Call of the Wild). Je to nielen pre divokost tunajsej prirody, ale najma preto, ze jednym z diel Jacka Londona (uspesneho spisovatela s neuspesnymi zlatokopeckymi pokusmi) bol nesmrtelny roman s prislovecnym nazvom “The Call of the Wild”. Dej sa odohrava prave v tychto koncinach drsneho americkeho severu, kde ludia aj zvierata zvadzaju kazdodenny boj o prezitie a kde vyhrava nielen sila ale aj uslachtilost ducha, cest a spravodlivost. Nejde vsak o jediny Jackov roman, ktory napisal v tomto prostredi. A ano, bola som aj v domceku (Dawson City, Yukon), v ktorom Jack skutocne byval. Knihu “The Call of the Wild” som kupila pre mojho zatial malickeho synovca Oskarka a zabehla som s nou na yukonsku postu, aby mal aj autenticku peciatku (knihu mu odovzdam, ked bude vediet citat:-). Nemozem opomenut ani fenomenalny prirodny ukaz AURORU BOREALIS. Je to zelena polarna ziara, ktora sa objavuje na oblohe niektorych miest na severnej pologuli. AK a YT patria k najlepsim miestam na jej pozorovanie a YT dokonca mnohi povazuju za (v tomto ohlade) uplne najlepsie miesto na svete. Co este sa mi spaja s tymito regionmi? Urcite tundra a permafrost, no a velmi mili ludia. Specialne na Aljaske (kedze v nej som pobudla dlhsie) som si uvedomila, aki su tu ludia zlati a pohodovi, no a tiez, ake je to tu bezpecne. Aljaska patri k najbezpecnejsim miestam na svete, ludia si tu nezamykaju ani auta, ani pribytky.

Jankine foto – jazero Pickhandle, zname aj ako Chetthel Chi (oblast Pickhandle Lake & Beaver Creek) pobliz Alaska Highway. Ide o miesto jedneho z najdolezitejsich migracnych letovych koridorov stahovavych vtakov na zapade Severnej Ameriky – vedie z Juznej Ameriky, cez Mexicky zaliv, americky stredozapad, americky zapad a Kanadu az do centralneho Yukonu a na Aljasku. Kedysi islo o velmi vyznamne obchodne miesto povodnych obyvatelov (First Nations), ktori tu obchodovali napr. s rybim olejom a kozusinami a tiez rybarcili. Okrem vtakov a velkych zvierat v okoli jazera tu mozete vidiet aj vydry, lasice, ondatry a podobne. Ja som tu (ako aj na mnohych inych vodnych plochach na Aljaske) videla pristavat hydroplan.

Jankine foto – Anchorage, Aljaska – som blizko najvacsieho letiska hydroplanov na svete (licencie na lietanie sa vydavaju po dosiahnuti veku 14 rokov, cize do obchodu, na vylet alebo na navstevu k babke lietaju aj teenageri)

Jankine foto – prekrasne mesto Seward, Aljaska – odtial som podnikla niekolkohodinovu (miestami adrenalinovu) plavbu k ladovcu v aljasskom fjorde a pozorovala velryby

ALJASKA! Motta a slogany, ktore neodmyslitelne patria k tomuto 49. a sucasne najvacsiemu statu USA: The Last Frontier / The Land of the Midnight Sun / North to the Future / The Land which is not an Island (k sloganom este nizsie). Aljaska je jednym z najbohatsich a rasovo najdiverzitnejsich statov USA. Geograficky je exklavou, pretoze od zvysku USA ju oddeluje Kanada. Je tiez jedinym statom, ktoreho hlavne mesto je dostupne len lodou alebo lietadlom – mesto Juneau, ktore nespaja so zvyskom Aljasky ziadna cesta. Aljasske auta maju ECV s napisom “The Last Frontier” (t.j. posledna hranica, co doslova znamena posledna hranica medzi clovekom a divocinou). Kedze za letneho slnovratu tu slnko nezapada a potom v priebehu leta zapada az okolo polnoci, Aljasku nazyvaju “The Land of the Midnight Sun” (t.j. krajina polnocneho slnka). Narodne motto krajiny je “North to the Future” (t.j. na sever do buducnosti). Nazov statu pochadza z eskimackeho Alaskax alebo Alyeska, ktore znamena “The Land which is not an Island” (t.j. Zem, ktora nie je ostrovom). Na statnej vlajke AK su Velky voz a Polarka na modrom pozadi. Motiv je dielom len 13-rocneho eskimackeho chlapca Bennieho Bensona, ktory so svojim navrhom vyhral v roku 1926 sutaz o najlepsi dizajn. Narodnym kvetom je nezabudka, ktora rastie napriec celou AK, no ja mam pred ocami hlavne kyprinu uzkolistu. Jej fialovo-ruzove kvety uzasne vynikli v tej zaplave zelenej. Narodnym stromom je sitka (smrek sitkovy), ktora v lokalnych podmienkach dorasta do uctyhodnych vysok. Narodnym sportom su (ako inak) psie zaprahy, resp. trail sani tahanych psami. Najznamejsie preteky musherov su aljassky Iditarod (938 mil) a aljassko-yukonsky Yukon Quest (1 000 mil). Ked priletite do najvacsieho aljasskeho mesta Anchorage a uvidite Starbucks, Wal-Mart, Burger King a pod., nenechajte sa zmylit, ze ste v severnej “naklonovanej” verzii USA. Nie ste:-). O omyle vas presvedci bud prechadzajuci sa medved, kojot, sob karibu alebo spomenuta aurora borealis pretinajuca nocnu oblohu alebo megadavka denneho svetla (len 4 hodinky tmy po vacsinu leta, ak vobec). Na Aljaske sa nachadza neuveritelnych 3,5 miliona jazier s plochou aspon 8 hektarov. Pokial ide o geologicke rozmary alebo aktivity, treba spomenut velmi caste zemetrasenia, cinne sopky (najma na aljasskom suostrovi Aleuty) a jeden z najvacsich prilivov Severnej Ameriky s rozdielom 10,7 metra medzi prilivom a odlivom. Apropo, Aljaska ma viac kilometrov pobrezia nez cele kontinualne uzemie USA dohromady.

Jankine foto – kyprina uzkolista, niekde na Aljaske

Jankine foto – japonsky dobrodruh a aljassky musher Jujiro Wada, zakladatel sutaze psich zaprahov Iditarod, Seward, Aljaska

Jankine foto – fjord v Aljasskom zalive, Seward, Aljaska

Jankine foto – Narodny park Denali s najvyssim vrchom Severnej Ameriky Mt. Denali (Mt. McKinley) s vyskou 6 190 m

Jankine foto – Benny Benson, ktory este ako chlapec navrhol statnu vlajku Aljasky, Seward, Aljaska

Jankine foto – stojim na svahu blizko mesta Anchorage na Aljaske, kde byva jeden z najvacsich odlivov na Aljaske a kde sa daju pozorovat morske cicavce belugy (spravnejsie bieluhy), zapisane v Cervenej knihe ohrozenych druhov. Za vybornej viditelnosti je z tohto miesta (pozerajuc doprava) vidiet aj Mt. Denali, najvyssiu horu Aljasky a celej Severnej Ameriky. Za chrbtom mam strmy kopec, na ktorom sa casto pasu typicke aljasske ovce Dallove. Tieto (pomerne dost velke) ovce su endemity, ziju len na Aljaske, v kanadskom Yukone a v kanadskej Britskej Kolumbii. Su biele a maju napadne zatocene rohy.

Jankine foto – ECV aljasskych aut a napajac do elektriny na casy tuhych mrazov, ktorym je vybavene hadam kazde miestne auto

Jankine foto – my sme chodili autom, premavka nebola takmer ziadna a len na turisticky “vychytenych” miestach sa dali vidiet vyletne autobusy (vzdy sympaticky pomalovane), Anchorage, Aljaska

*Jankine foto – rybar v Aljasskom zalive, Seward, Aljaska*

*Jankine foto – halibut (jedna z najchutnejsich ryb vobec), Seward, Aljaska*

Jankine foto – bear country, horske mestecko Haines Junction, Yukon, Kanada

YUKON! Jedno z 3 kanadskych teritorii, ktore dostalo nazov podla rovnomennej rieky Yukon. Meno pochadza z jazyka povodnych obyvatelov a znamena “velka rieka”. Teritorium nema oficialne narodne motto, ale najznamejsim sloganom je “Larger than life“, ktory pripusta rozne vyznamy. Ak miesto navstivite a precitite, nieco vas urcite napadne. Jeden anglicky cestovatel to pekne vystihol (nasleduje volny a skrateny preklad): “Iste, su aj rozlohou vacsie uzemia nez Yukon. Jeho velkost je impozantna, no nie nejako specialna. Tu zvlastnost pochopite, az ked spoznate tuto obrovsku krajinu, az ked ju precestujete. Vtedy vas napadne, co sa skryva za slovami “Larger than life”. Pre mna je to emocia. Nieco, co sa neda uchopit, ani pochopit rozumom, pretoze je to prilis velke. Predstavte si, ze hodiny jazdite bez toho, ze by ste stretli niekoho ineho. Predstavte si, ze popri ceste vidite len medvedov. Predstavte si ladovce, hory, nekonecne lesy a krystalovo ciste jazera. Predstavte si, ze svet je ten najvacsi skoricovy zavin. To vsetko vystihuje Yukon, to vsetko v nom najdete.”

Jankine foto – expozicia v Da Ku Cultural Center, horske mestecko Haines Junction, Yukon, Kanada

Hlavnym mestom teritoria Yukon je Whitehorse, t.j. Biely kon:-). Mesto bolo pomenovane podla vodnych kaskad Whitehorse, ktore tvarom a farbou pripominali hrivu bieleho kona. Znacnu cast uzemia Yukonu tvori Yukonska pahorkatina, v ktorej ma povodie aj tato mohutna rieka Yukon s dlzkou vyse 3 tisic km. Prameni v Kanade, aj vyse polovica jej toku sa nachadza v Kanade, dalej preteka cez Aljasku a vlieva sa do Beringovho mora. Povodie rieky Yukon je 840 tisic km2, co ju robi najvacsou riekou v YT a AK. Bola jednou z najdolezitejsich dopravnych tepien pocas zlatej horucky na rieke Klondike (pritok Yukonu).

Jankine foto – nugat zlata, oblast pri Hunker Creek, Yukon, Kanada

Teritorium Yukon sa rozklada v severnej casti Skalistych hor a na jeho uzemie zasahuje aj rozsiahle pohorie Kordillery. Az 19 z 20 najvyssich hor Kanady lezi prave v tomto teritoriu. Vo velehorskych priesmykoch a udoliach sa nachadza mnozstvo ladovcovych a horskych jazier. Chranenymi oblastami YT su 3 narodne parky a 4 teritorialne parky. V doprave ma vacsi podiel letecka doprava, t.j. hydroplany a ski planes. Typickym stromom je tu jedla.

Jankine foto – muzeum Danoja Zho Cultural Centre venovane tematike First Nations, Dawson City, Kanada

Ako dalej spieva Joe Cocker: “The road is long, there are mountains in our way, but we climb a step every day.” (“Cesta je dlha, su pred nami hory, no my stupame o krok kazdy den”.)

Jankine foto – niekde na ceste z Kanady naspat na Aljasku, blizime sa k mestecku North Pole

A este pridam informaciu o rozlohe Aljasky a Yukonu, v ktorych sa da urcite dobre skryt a lahko stratit :-), a o ich riedkom osidleni. Aljaska ma rozlohu 1.717.856,00 km2 (je teda cca 35 krat vacsia ako Slovensko) a ma zhruba len 739.795,00 obyvatelov. Nedavno som citala, ze ak by mal New York rovnaku hustotu populacie ako Aljaska, na Manhattane by zilo 16 ludi. Pokial ide o pomer muzov (rezidentov) a zien (rezidentiek), udajne tu pripada 10 muzov na 1 zenu. Yukon ma rozlohu 482.443,00 km2 (je teda cca 10 krat vacsi ako Slovensko) a ma len 35.874,00 obyvatelov, comu podla poctu obyvatelov miest SR zodpoveda Spisska Nova Ves alebo Komarno.