Serotonin boosters in Madrid

Podtitul 1: When in Madrid, do it as the Madrileños do :-).

Podtitul 2: Vinko, vermut, pivko, sangria, vyborna spanielska kava aj gastronomia, obchody, divadla, flamenco, gitary, muzea (v poradi a miere, kto ako preferuje a zvladne) :-), moznosti su neobmedzene. Vypite si, najedzte sa, skocte vsade, kam vas to bude co len trosku tahat a urobte si poriadne zasoby serotoninu.

Podtitul 3: Malokto na svete si vie vychutnavat zivot tak, ako to vedia Spanieli.

Podtitul 4: Objedla som sa vynikajucimi plnenymi kroketami v jednom malom zastrcenom podniku. Presne tam, kde si ich dal aj Bono Vox z U2.

Podtitul 5: Na potulky vyssieho levelu (napriklad aj do Toleda) jedine s Madridcankou Alex.

Skor, kym prejdem k tekutej tematike, venujem cas filozofickejsej uvahe o tom, kde a ako hladat genius loci v Madride?

Vsade :-)! Jednoducho sa oddajte zakutiam mesta a idealne, ak si k tomu date poharik spanielskeho vina, vermutu alebo sangrie. Dokonca by som povedala, ze genius loci hladat nemusite, jeho vsadepritomnost zistite uz v prvy den vasej navstevy Madridu, nech ste v akejkolvek jeho stvrti.

SALUD! Ak do Madridu vkroci vasa ctena noha, vedzte, ze miestnych neuvidite posedavat (az na vynimky) pri mineralke. Pohar vinka, piva alebo sangrie je doslova sucastou ich kultury. Miestne moky su extra kvalitne. Nemusite teda dlho premyslat, co lokalne si na pitie objednat, kazda volba bude dobra. Odporucam skocit si na poharik vychyreneho, kvalitneho spanielskeho vinka. Nie som znalec, len povedzme bezny / sporadicky konzument, preto druhy a znacky vin nebudem rozoberat, spomeniem aspon vinko Rioja. Ak sa vyznate a chcete poznat ponuku baru, poproste o “la carta de bebidas“, t.j. napojovy listok. Hoci nic nepokazite, ak si pohar vina objednate ako “glass of wine”, pripadne pouzijete spanielsky ekvivalent pre slovo pohar “copa“, no vedzte, ze miestni si objednavaju “un chato“. Ak si to nezapamatate, nevadi, lebo vino sa povie v spanielcine rovnako “vino“. Cervene je “tinto” a biele je “blanco“. Ked nebudete vediet “kudy kam” a zabudnete v navale prijemnej atmosfery ci nedockavosti na vsetky vyrazy pre “pohar” vo svetovych jazykoch, tak si objednajte / ukazte rovno na flasu:-), to vinko je naozaj super. Ochutnala som aj biele aj cervene, a hoci cervene pijem pomenej, lebo sa mi zda tazke, no miestne cervene (uz spomenutej znacky Rioja) bolo vyborne. Pokial ide o pivo, tiez dam mini “jazykovedne” okienko – hoci si mozete objednat pohar / flasku / plechovku piva, miestni su zvyknuti objednavat si 200 ml pohariky s pivom, ktore volaju “caña“. Kedze tipujem, ze jedno (una caña) by nestacilo nikomu z nas na dlhy vecer, tak pripajam preklad dvoch poharikov (dos cañas). Viem aj dalej pocitat po spanielsky, no nebudem zatazovat, da sa ukazat aj na prstoch – pre kazdy pripad, desat poharikov sa povie diez cañas:-). Samotne pivo (tekutina) sa po spanielsky povie “cerveza“, vermut je “vermut“, sangria je “sangria“, a to by sme mali slusny zaklad krcmovej spanielciny:-) resp. “survival drink guide”. Vermut som mala, no hoci som si objednala suchy, aj tak sa mi zdal presladeny (cize viackrat som si nedala), zato sangria mi “dala kridla”, rozumej tomu tak, ze mi velmi chutila (alebo rozumej ako chces). Najviac som asi pila pivo a nech sa to zda akokolvek cudne, doma pivo skoro vobec nepijem. V obchode u nas by ste ma teda nenacapali kupovat si klasicke pivo (ak-tak radler s prichutou), klasicke si dam len vonku a potom ho mam rada na cestach. Este dodam, ze vino, vermut a sangriu si miestni davaju uplne bezne aj pocas dna (nielen po veceri, ale aj po obede), no tvrdy alkohol obvykle piju len pri specialnych eventoch alebo cez vikendy. A rada na zaver: Nestane sa z vas znalec spanielskeho vina, ak si z degustacie nebudete nic pamatat:-), preto nepohrdnite olivami, empanadas, ci orieskami alebo salamou chorizo, ktore oni (skoro vsade automaticky) ku drinkom podavaju. Pripadne, skocte rovno na tapas (k tomu este nizsie) a tych poharikov zvladnete bez ujmy aj viac. Znova vyzdvihnem tu atmosferu. Fakt velmi prijemne miesta, velmi prijemni ludia, preto aj viac chutilo:-).

BUEN PROVECHO! Gastronomia by mohla byt na samostatnu maturitnu otazku zo spanielskeho jazyka (a zrejme aj je), ja to skratim na “pochutnas si ako nikdy”. Spanieli jedlo miluju. Miestna kuchyna je mimoriadne roznoroda, vonava a vari sa z cerstvych lokalnych surovin. Aj samotny Madrid ponuka vela gastronomickych specialit, typickych prave pre jeho oblast. Spanieli su vacsimi konzumentmi masa nez my. Pokial ide o male porcie (raciones) resp. chutovky, vyraza sa na tapeo resp. tapas (tapas tour). Historia tapasu siaha do 13. storocia. Je to v podstate predjedlo (male jedlo), zlozene z roznych malych chutoveciek. Ist na tapas je neoddelitelnou sucastou zivota v Spanielsku. S kazdym sustom tapasu (najcastejsie pojedanym postojacky za barom) si musite dat nejaky napoj a za vecer povymetat viacero lokalov (!), co v Madride nie je ani nahodou problem. Ako som uz spominala v skorsom prispevku, pocet barov, bistier a restauracii je uctyhodny a v kazdom z nich je vela dobreho pitia a vela dobreho, kvalitneho jedla. “Ist na tapas” teda neznamena dat si jednu chutovecku s pivom alebo vinom v jednom tapas bare a zostat tam cely vecer. Znamena navstivit niekolko barov za jeden vecer, v kazdom z nich si dat tapas a zapit ho vinkom alebo pivom. Toto je to prave tapasovske “orechove”, ide o hlavnu sucast spolocenskeho / nocneho zivota domacich, lebo na tapas sa chodi s priatelmi pokecat, najest a vypit. Tapas bary byvaju na prasknutie plne. Treba si predstavit neformalne priestory a ziadne “stolovanie”, skor sa stoji pri pultiku alebo sedi pri obycajnych stolikoch, ziadne biele obrusy a strngotanie striebornych vidliciek. Ale kto by ich potreboval:-)? Najvychytenejsie tapas stvrte v Madride su Sol, Plaza Mayor, Plaza de Santa Ana, Madrid de los Austrias (Habsbursky Madrid), La Latina, Chueca-Malasana, Conde Duque, Retiro a Ponzano. Z chutoviek treba ochutnat jamon, chorizo, tortilla de patatas, patatas bravas, bocata de calamares, cazuela de callos, chopitos alebo cokolvek ine. Mne osobne velmi chutila tortilla de patatas, co je jednoducha omeleta, aku ju pozname my, akurat sa robi navyse aj zo zemiakov a vyborna je ako tepla, tak aj studena.

• 

• 

Pokial ide o hlavne jedlo (plato fuerte alebo comida), je toho na vyber neurekom: kvalitne maso, ryby, morske plody, zelenina upravena na rozne sposoby, atd. Morske plody nemam rada, ryby ano, no a velmi mi chutil mecun s cesnakom na grile. Aj paella je spanielske jedlo, ale regionalne je typicka pre Valenciu. Samozrejme, kedze Madrid je hlavne mesto, najdete v nom restauracie, v ktorych podavaju jedla z regionalnych kuchyn celeho Spanielska (teda aj paellu) a svetovu kuchynu (vsimla som si napriklad vela japonskych restik). Aj dezerty a kolaciky (postres, pastels) maju vyborne, ochutnala som nejake a tiez aj zmrzlinu (helado). Za mna jednotka! Hoci uz sme v sekcii jedal (pitie bolo vyssie), zabudla som na kavu a to som velky kavickar:-). Kavu maju Spanieli vynikajucu a radi ju aj piju. V meste je nespocetne vela kaviarni a tiez aj Starbucksy su na kazdom rohu (napocitala som viac ako 20 ich prevadzok).

Madrid je plny vybornych restauracii, no urcite skocte aj na niektory gurmansky trh. Ja som sa zastavila v trznici Mercado de San Miguel, ktora bola otvorena uz v roku 1916 a v roku 2008 ju vyhlasili za top v Madride. Je to notoricky zname miesto gastronomie, kde vzdy panuje culy ruch. Obklopi vas nielen vona, ale aj kvantum ludi, ktori pobehuju, nakupuju a degustuju. Najdete tu desiatky malych stankov, ktore ponukaju neskutocne mnozstvo lokalneho jedla: morske prisery, obrovske sunky uviazane na spagatoch, steaky, chlebicky, bagety, olivy, pirozky, sladkosti, atd., a samozrejme su tu aj stanky s pitim. Zas a znova prijemna atmosfera, hoci tie davy ludi mozno nejedneho navstevnika odradia. Ak ste vsak v Madride len kratky cas a nemozete pobehat tapas bary, restauracie, bistra a chcete ochutnat naraz co najviac jedal, potom sa vydajte do tejto alebo inej podobnej trznice. V trznici San Miguel musite pocitat s vyssimi cenami, lebo je znama siroko-daleko. Najdete ju na Plaza de San Miguel blizko Hlavneho namestia (Plaza Mayor).

Ked sa povie “jamon” (citaj “chamon”), mne sa automaticky vybavi film “Jamon, jamon” s vtedy este mladuckou Penelope Cruz a Javierom Bardemom (dnes su uz manzelia) od spanielskeho rezisera (celym menom a priezviskom) Jose Juan Bigas Luna. Aj slovensky preklad nazvu filmu je doslovny, t.j. “Sunka, sunka“. Tak ano, sunka – jamon je pre chutove pohariky Spanielov rovnako neodolatelna ako prosciutto pre Talianov. Jamon je idealne v Madride nielen ochutnat, ale sa aj co-to dozvediet o jeho priprave, pretoze je to hotova veda. Nebudem rozpitvavat prasiatka, len spomeniem, ze na Pyrenejskom poloostrove treba rozlisovat medzi “jamon serrano” a “jamon iberico“. To prve sa vyraba z bielych prasiatok (produkt je dost podobny prosciuttu crudo v Taliansku, no spanielska verzia obvykle zreje viac mesiacov, co v kombinacii so suchsim prostredim znizuje obsah vody v jamone a robi jeho chut intenzivnejsou a slansou). Jamon iberico je naproti tomu fenomen, pretoze sa robi zo specialnej rasy ciernych iberskych prasiatok, sunka zreje kvoli vacsej tukovej vrstve dlhsie nez u jamon serrano (az 2-3 roky), co sunke prepoziciava este vyraznejsiu a trvalejsiu chut. A spomenula by som aj spanielsku udeninu “chorizo“. Hoci som vegetarian sui generis (rozumej vegetarian, no jem ryby a obcas (velmi prilezitostne, tak 4x za rok) si dam aj maso), tu som ochutnala svieckovicu, tiez chorizo a vlastne aj jamon – mala som ho v kroketach (k nim este nizsie). Vsetko bolo vyborne!

Co sa tyka casu jedal, v Spanielsku je vsetko posunute. Cize, obed sa podava bezne o 14:00, vecera uplne typicky o 21:00 alebo 22:00. V poobednom case (cca od 15:30) su mnohe restiky zatvorene, znova otvaraju az vecer. Kedze Madrid je rusne mesto, siesta tu, pokial ide o firmy a korporacie, nie je zauzivana. Ludia maju v praci na obed 1 hodinku a pracuju az do vecera. A vynechala som ranajky a ich outdoorovy ranajkovy zvyk – miestni si davaju ranajky obvykle vonku (ako aj ostatne jedla dna). Vsimla som si v meste velmi vela ranajkarni (bistra s oznacenim desayuno, co v spanielcine znamena ranajky).

A podme ku guinessovemu rekorderovi v odvetvi gastronomie. V Madride sa nachadza najstarsia restauracia v nepretrzitej prevadzke NA SVETE. Ide o restauraciu Sobrino de Botin, ktora ziskala zapis do Guinnessovej knihy rekordov. Historia restauracie siaha do roku 1725, kedy ju zalozil Francuz Jean Botin s manzelkou. V restauracii sa vari podla starych, povodnych receptov a udrziava sa v nej stale horiaci plamen (samozrejme, nie v strede restauracie ale v rure), ktory sa nema nikdy uhasit. Interier restauracie je velmi stylovy, sucastou je aj rozsiahla vinna pivnica z roku 1590 a stare drevene schody. Najvacsou specialitou je pecene prasiatko „cochinillo asado“, o ktorom sa zmienuje aj Ernest Hemingway v romane Slnko aj vychadza (tento roman som spominala aj v inej suvislosti s Madridom v skorsom prispevku). Kym Hemingway bol zakaznikom restauracie, tak Francisco Goya pracoval v Cafe Botin ako casnik v casoch, ked cakal na prijatie na Kralovsku akademiu vytvarnych umeni (ako vieme, neskor uz stal na piedestale vsetkych maliarov doby a stoji na nom az dodnes). Prikladom dalsich pochutok z menu restauracie su udeny jamon iberico a mlade uhory. Najdete ju na Calle de los Cuchilleros blizko Hlavneho namestia (Plaza Mayor).

Dalsim prikladom toho, ako Madridcania miluju jedlo, je megakoncept niekolkoposchodoveho gurmanskeho raja Platea Madrid na ulici Calle de Goya v stvrti Salamanca. Na ploche 5 800 m2 sa podavaju spanielske jedla a jedla svetovej kuchyne a vystupuju tu rozni hudobnici alebo akrobati: https://www.esmadrid.com/en/restaurants/platea-madrid

V Madride je 22 michellinskych restauracii. Vsetky 3 Michellin hviezdy ziskala restauracia DiverXO. Kazde jedlo ma udajne nielen nebesku chut, no je aj vizualne dokonale, preto kazde z nich volaju “platno” (maliarske platno). Samotny proces servirovania je vraj tiez vynimocny a prirovnavaju ho k show kanadskeho Cirque du Soleil.

Kto nevyhladava michellinske restauracie, no chce si dat nieco na mieste, kde velmi chuti miestnym a kde chutilo aj hudobnikom, umelcom a podobne a nevadi mu, ze ide o obycajny, malinky zastrceny pub s jednym barovym pultom a 4 stolikmi, odporucam Casa Julio na Calle de la Madera,  blizko zastavky Noviciado cervenej linky metra 2. Treba sa pripravit, ze bude plno a pokial nebudete chciet jest za preplnenym barovym pultom, na volny stol si budete musiet pockat (napriklad s pivkom v ruke, infiltrovany medzi domacich). Podavaju tu okrem ineho slavne krokety. Nejde o zemiakove krokety, robia sa z hmoty, ktora sa vari z masla, oleja, muky a mlieka, do nej sa primiesavaju rozne ingrediencie, z nich sa potom formuju mensie gulicky a tie sa potom obaluju a frituju. Mozete si dat syrove, sunkove, tuniakove s vajickom, spenatove, hubove, klobaskove, atd. Boli vyborne a cela porcia (racion) s 12 gulickami sa nedala zjest, odporucam asi skor kupit si polovicne racion a k tomu este pripadne vyskusat nieco ine. A samozrejme pivo, ktore k fritovanym kroketkam padne viac nez vhod. A kto znamy ich ochutnal? Napriklad Bono Vox z kapely U2. Uplne obycajne priestory, vsetko stare, no mile a utulne. A co je bomba, cudzincov tu nenajdete, lebo bud o tomto pube nevedia alebo je pre nich ukryty v spleti uliciek (to naozaj je) alebo davaju prednost formalnejsim miestam. Rozhodne treba prist a nieco si dat.

HUDBA, FLAMENCO, ZABAVA, PESTRY NOCNY ZIVOT: Madrileňos sa vzdy vedeli zabavat. Hudbu a rytmus maju v krvi a povedala by som, ze temperament a vasen su ich charakteristickou crtou. Vela sa rozpravaju (aj jeden cez druheho), vela gestikuluju, vela sa usmievaju. Ked uvidite niekde v ulickach mesta potulnych muzikantov (hraju ako profici), zvacsa sa pri nich motaju aj miestni – nie v zmysle, ze prejdu okolo a maximalne nieco hodia do klobuka, oni stoja dlho a pocuvaju, aby precitili hudbu. Videla som street hudobnikov hrat na gitarky (v meste i podchodoch metra) a aj studentov hrajucich na bubny. S uderom vecera mesto oziva, svetla sa rozsvietia, aj prevadzky, ktore mali popoludni zatvorene, znovu otvaraju svoje brany, do jednej sa zaplnia a zavladne prijemny ruch, debatky, smiech. Hluk mozno vacsi, nez na aky sme zvyknuti, no nie neprijemny (opak, t.j. extremny a neprijemny hluk som zazila napriklad v uliciach Indie). Popri hlasnej vrave z barov sa zitenzivnuje hudba a niekde uz pocut rytmicke zvuky opatkov tanecnicok a tanecnikov flamenca. Hudba a tanec dokazu zregenerovat dusu, mysel a telo a Spanieli to vedia na 100%. Spanielsko je krajina s temperamentnymi obyvatelmi a teda nikoho neprekvapi, ze sa tu netancuje pomala rumba (hoci aj to je zmyselny tanec) alebo valcik, ale horuce flamenco, tot spanielsky hudobno-tanecny zaner. V roku 2010 bolo flamenco vyhlasene za celosvetove nematerialne dedicstvo UNESCO. Tanecnice flamenca maju tradicne pestrofarebne, zvacsa cierno-cervene alebo bodkovane saty s krajkami, volanmi, na pleciach maju manton de Manila (hebku satku), v rukach drzia castañuelas (t.j. kastanety – specificky miniaturny hudobny nastroj) a abanico (t.j. vejar) a vo vlasoch maju obvykle sponu s ornamentmi, ozdobny hreben alebo kvet. Profesionalne predstavenie flamenca si mozete pozriet v jednom z mnohych tablaos s intimnou atmosferou, ale bezne zapocujete hudbu flamenca aj z barov alebo reprakov v autach. Pre mna osobne je fascinujuca vyrazovost – tanecnici a spevaci to tak precituju, ze neviem, ci sa s tym da porovnat iny zaner resp. druh tanca, mozno este tango (dalsi zmyselny tanec). Flamenco je narocne, lebo sucasne sa musi zvladnut viacero veci – absolutne ovladanie ruk, noh, drzanie tela, vyraz a mimika tvare. Doraz sa kladie hlavne na precitenie rytmu a popritom sa dodrziavaju specificke pohyby. Casto sa ozyva “oleee” – mne sa zdalo, ze ked tanecnik pocuje “oleee” od kolegov na scene, este viac ho to vyburcuje do vykonu a dookola lietaju kvapky potu:-). Vynimocna je praca noh a celkova “vybusnost” pri predvadzani flamenca.

• 

• 

A uz len dovetok k tejto teme (laicky dovetok, lebo flamenco som nikdy netancovala): myslim, ze flamenco neoklames. Ak je tanecnik znudeny, no ak pozna kroky a ma zmaknutu choreografiu, dokaze odtancovat niektore tance “bez pohromy” v zmysle, ze bezny pozorovatel si nic nevsimne, ale flamenco tazko. Vyzaduje si koncentraciu, plne nasadenie a vsetko z cloveka, emocie, vasen. Je to jeden z najexpresivnejsich tancov ake poznam. Velmi expresivny tanec je aj tango, no narozdiel od flamenca ide o parovy tanec a ma presnu choreografiu.

A ide sa na vzduch, teda nasjkor na istu chvilu do vytahu:-) a potom na vzduch. Kam sa ide? Na vyhliadku na jeden stresny bar. V Madride je velky pocet budov s prekrasnymi stresnymi terasami s vyhladom na panoramu mesta. Najma v letnom horucom pocasi mnoho ludi oceni nechat sa vecer ovievat vankom a dat si koktejl vo vyssej nadmorskej vyske. Niektore madridske terasy lakaju svojimi bazenmi, ine zvucnymi menami DJ-ov, niektore organizuju oslavy promocii a podobne. Ja som zavitala na strechu hotela RIU Plaza Espana, ktory sa nachadza na ulici Gran Via na namesti Plaza de Espana. Udajne prave z terasy tohto hotela je na Madrid najlepsi vyhlad, mate tu 360º vyhliadku a Sky Bar (360º bar). Vyhliadka s barom su na 27. poschodi hotela a nightclub resp. diskoteku “De Madrid al cielo” najdete na 26. poschodi. To vsetko je pristupne pre akehokolvek navstevnika, ktory si zaplati vstup na vyhliadku. Ubytovani hostia maju k dispo este bazen na 21. poschodi. Zo stresnej terasy uvidite napriklad ulicu Gran Via, pevnost Conde Duque, Kralovsky palac, park Casa de Campo, atd. Atrakciou pre ludi je skleneny chodnik medzi dvoma kridlami budovy (nic pre mna, lebo sa bojim vysok, resp. kym pohlad z terasy je pre mna OK, tak postavit sa na skleneny chodnik neprichadza do uvahy:-). POZOR, ked sa chystate na vyhliadku alebo do Sky Baru, obrnte sa trpezlivostou, v rade pred hotelom stoji vzdy neskutocne vela ludi. Napor rastie pri zapade slnka. V jeden vecer som sa z radu otocila, ze cakat tolko nebudem a pridem inokedy. Podarilo sa mi nasledujuci den (mozno tym, ze bol pondelok) vystihnut moment, ze som necakala – ak teda neratam hlucik ludi cakajucich na vytah. Za vyhliadku sa plati 5 Eur, po 18:00 stoji 10 Eur. Fotky Madridu z terasy tohto hotela som zverejnila v predchadzajucom poste, nizsie ukazem fotky hotela, terasy a baru.

• 

• 

A moj post ukoncim odkazom na link jednej sikovnej baby z Bratislavy, ktora je v Madride ako doma, pretoze v nom zije uz niekolko rokov. Moze vas posprevadzat, kam vas napadne aj nenapadne:-). Bavi ju to (a to aj citit), je nadupana vedomostami a nezaskoci ju snad ziadna otazka. Ako sama hovori, mozete sa jej pytat, co vam hrdlo raci:-). Nepublikovala by som odkaz na niekoho, koho nepoznam a koho sluzby som osobne nevyskusala a ani tento pripad nie je vynimkou. Do Madridu som isla na vlastnu past, sama som si vypracovala plan na kazdy den, zorientovala sa v mape mesta a mape metra a obehala veci podla vlastnej rezie. Moja volba Alex vyplynula z toho, ze som dostala napad odfrcat z Madridu (tu som stravila 5 dni) aj do Toleda (UNESCO) a nechcela som stracat cas organizovanim logistiky este aj tohto vyletu. Nehovoriac, ze o Tolede som nemala nic nastudovane a tak historicky vyznamne mesto si zasluhovalo neprejst ho ako “ovecka”:-). Sukromne tour, ktore som mala, bolo viac nez vyborny napad. Popri uz spomenutych pozitivach o Alex este dodam, ze je velmi usmievava, zlata, taky ten typ cloveka, ze mate pocit, ze sa dlho poznate. Keby som mohla, idem do Madridu kludne aj zajtra a mrknem sa s Alex napriklad do Segovie alebo podniknem “alternativnu tour” v Madride. Tak snad coskoro. Dakujem Ti krasne Alex za vsetko a drz sa! Este pripojim dva odkazy suvisiace s Alex a jej pracou: 1) link na jej dvornu stranku https://www.madridcanka.com/spoznaj-madrid/ a 2) kedze pracu Alex ocenilo pomerne dost ludi, vsimli si ju aj televizie (bola pozvana napriklad aj do TA3), pripajam link na epizodu pre televiznu relaciu Cestou necestou, ktora sa mne osobne velmi pacila a kde v hlavnych ulohach vystupuje Alex:-), zdroj archiv RTVS: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/15503/204541