Podtitul 1: Madrid je svetovou mekkou umenia.
Podtitul 2: “Umenie je najvacsim darom, ktory dava clovek sebe samemu,” hovorieval Jan Albrecht, slovensky estetik, pedagog, muzikolog, hudobnik a organizator kulturneho zivota.
Podtitul 3: Ked pojdete do Madridu, vyhradte si aspon jeden den na minimalne jedno muzeum, bola by ohromna skoda premrhat prilezitost vidiet umelecke artikle svetoveho vyznamu.
Podtitul 4: To, cim je Louvre vo Francuzsku, tym je Prado v Spanielsku.
Podtitul 5: Je Velazquezov obraz Las Meninas najlepsim obrazom v historii?
Madrid je znamy svojim obrovskym kulturnym a umeleckym dedicstvom. Nachadza sa v nom vela kvalitnych muzei rozneho zamerania v roznych castiach mesta. Ja rovno preskocim do juhovychodnej casti Madridu, na dlhu promenadu umenia Paseo del Prado, ktora je znama aj ako tzv. trojuholnik umenia. Prave tu sa nachadzaju tri muzea, ktore sa povazuju za jedny z najlepsich na svete. Rec je o narodnom muzeu Prado (celym nazvom Museo Nacional del Prado), narodnom muzeu Thyssen (celym nazvom Museo Nacional Thyssen-Bornemisza) a narodnom muzeu Reina Sofia resp. muzeu Kralovnej Sofie (celym nazvom Museo Nacional Centro de Arte Reina Sofia). Kazde reprezentuje iny styl umenia, od klasickeho po sucasne. Popri stalych expoziciach sa v nich casto konaju aj docasne vystavy, ktore rovnako stoja za navstevu. V muzeu Reina Sofia sa nachadza najlepsia zbierka moderneho umenia v Madride. Najdete v nom diela Pabla Picassa a Salvadora Daliho, dvoch najvyznamnejsich umelcov za poslednych sto rokov, pochadzajucich zo Spanielska, a tiez aj majstrovske diela Miroa, Kandinskeho, Bacona a dalsich. V muzeu Thyssen sa nachadza baronska zbierka klasickeho umenia, diela Moneta, Goyu, Degasa, Renoira, Van Gogha, Picassa, Mondriana, Bacona, Lichtensteina a inych umelcov.
Ak by som bola v Madride dlhsi cas, urcite by som navstivila vsetky tri spomenute muzea. Da sa kupit Paseo del Arte Card, t.j. jeden listok do vsetkych troch uvedenych muzei. Moja volba padla pre nedostatok casu na jedno muzeum – Museo del Prado. Len pre ilustraciu, s akym casom treba pocitat pri robeni si programu, nie je v ludskych silach prejst cele Prado ani za jeden cely den.
MUSEO DEL PRADO
Prado – muzeum a umelecka galeria v Madride, bolo oficialne otvorene pre verejnost 19. novembra 1819. Pise teda svoju uz vyse dvestorocnu historiu. Budova, v ktorej sidli, patri zasluhou spanielskeho architekta Juana de Villanueva k najpozoruhodnejsim prikladom klasicistickej architektury v Spanielsku. Navrhol ju v roku 1785. Prace na dotvoreni muzea pokracovali pocas celeho 19. storocia. Cas ukazal, ze priestory su prilis male, a tak v roku 1918 bolo muzeum prvykrat zvacsene. Sucastou budovy sa stali dalsie dve budovy Cason del Buen Retiro a Salon de Reinos. K velmi vyznamnemu priestorovemu rozsireniu muzea doslo v roku 2007. Vdaka unikatnemu projektu spanielskeho architekta Rafaela Monea, drzitela prestiznej Pritzkerovej ceny za architekturu, sa vystavna plocha muzea rozsirila o viac ako polovicu. Hlavna budova bola prepojena so stavbou novovybudovaneho kridla a so zrekonstruovanym klastorom. Vznikli tiez podzemne chodby spajajuce vsetky pavilony. Celkova plocha muzea je dnes cca 58 000 m2.
Tvar budovy je pretiahnuty obdlznik. Tvori ju 2-poschodova galeria, ku ktorej sa na severnom a juznom konci pripajaju este dva pavilony s troma poschodiami. Klasicisticku achitekturu dotvaraju ionske a dorske stlpy a tiez sochy alegorickych zenskych postav suvisiacich s umenim od spanielskeho sochara Valeriana Salvatierru. Muzeum sa nachadza v parku San Jeronimo. Pozdlz zapadnej strany muzea sa vinie uz spomenuta pradska alej Paseo del Prado a juzne k budove prilieha kralovska botanicka zahrada Real Jardin Botanico De Madrid.
Prado je jednou z najvyznamnejsich a najznamejsich galerii na svete. Muzeum rocne navstivi 2-3 miliony ludi.
Spanielski panovnici mali k umeleckym dielam velmi blizky vztah. Rozsiahle kralovske zbierky tak cielavedomovo vznikali pocas jednotlivych storoci za panovania vsetkych dynastii na spanielskom trone, od kastilskej cez habsbursku az po bourbonsku. Prado vlastni jednu z najlepsich zbierok klasickeho europskeho umenia od 12. po 19. storocie.
Sucastou zbierky je viac ako 8 000 obrazov, viac ako 1 000 soch a fragmentov, 9 500 kresieb (klenotom je najma zbierka 448 kresieb Francisca Goyu), 15 000 fotografii, 946 anticko-spanielskych minci, 852 medaili najma talianskej proveniencie z 15.-17. storocia, 6 000 tlaci a 1 200 dekorativnych predmetov a predmetov uzitkoveho umenia (tapiserie, nabytok, zbrane, keramika).
Oddelenie maliarstva predstavuje dominantnu cast umeleckych zbierok Prada. Najpocetnejsie su zbierky spanielskych maliarov – Diega Velazqueza (asi 500 diel), Francisca Goyu (vyse 140 diel), El Greca a dalsich. Spolu ide o zhruba 4 600 obrazov spanielskej maliarskej skoly. Z europskeho maliarstva vynikaju v Prade tiez talianski majstri – viac ako 1 000 platien od Sandra Botticeliho, Raffaela, Andrea del Sarta, Tiziana, Caravaggia, Tintoretta a dalsich. Priblizne rovnakym poctom su zastupeni aj flamski a holandski maliari, t.j. vyse 1 000 platien od Rembrandta van Rijna, Anthonisa van Dycka, Hieronyma Boscha a Petra Paula Rubensa (v Prade je az 90 Rubensovych obrazov). Pocetne najmensiu cast tvoria prace nemeckych majstrov (o to su vsak kvalitnejsie – napr. 4 majstrovske diela Albrechta Durera a dve od Lucasa Cranacha starsieho), francuzskych majstrov (diela napr. Nicolasa Poussina) a anglickych majstrov.
K najvacsim maliarskym skvostom Prada patri niekolko trojdielnych obrazov Hieronyma Boscha vratane najznamejsej Zahrady pozemskych rozkosi, Rafaelova Svata rodina s jahnatom, Tizianova Danae a zlaty dazd, Rubensove Tri Gracie, Velazquezove Las Meninas a Goyove platna Rodinka Karla IV, Naha Maja a Oblecena Maja.
Pokial ide o diela socharskeho umenia, v Prade sa nachadza viac ako 1 000 soch a fragmentov. Jednak su to vytvory z grecko-rimskej epochy (sochy, busty, reliefy, nadoby, stlpy), dalej su to renesancne kopie slavnych antickych skulptur (muzeum ich ziskalo z Velazquezovej cesty do Rima v rokoch 1649 – 1650, pricom medzi klenoty patri Spiaci Hermafrodit a Antinioos Belvedersky) a napokon diela starovekeho a novovekeho socharskeho umenia. Najvyznamnejsou castou socharskej zbierky su portretne busty kralovskej rodiny, ktore na objednavku Karola V. (Carlos V.) a Filipa II. (Felipe II.) vytvoril milansky sochar Leone Leoni.
Pokladom Prada je naozajstny poklad – Dauphinov poklad (Las Alhajas). Ide o najvzacnejsiu zbierku nadob a predmetov z polodrahokamov z neskorej renesancie. Povodne patrila Ludovitovi, Velkemu Dauphinovi, synovi francuzskeho krala Ludovita XIV. (Krala Slnko) a otcovi Filipa V. Ten jednu jej cast zdedil po otcovej smrti, druha ostala vo Francuzsku a je ulozena v Louvri. Nadoby z Dauphinovho pokladu su z drahych tepanych kovov, z polodrahokamov alebo vyrobene z horskeho krystalu. Mnohe su zdobene zlatom a diamantmi. Predmety su jednoznacnym dokazom genialnej schopnosti renesancnych umelcov ozivit techniky a namety klasickej antiky podla dobovych predstav.
Prado ma aj kniznicu, ktora je jednou z najlepsich a pritom najmenej znamych umeleckych kniznic v Madride. Specializuje sa na malbu a socharstvo od stredoveku do 19. storocia. Nasli by ste v nej knihy o kresbach, grafikach, klasickej soche a dekorativnych umeniach. Zahrna 70 000 knih, 1000 periodickych titulov, ako aj audiovizualne diela a rukopisy. Je mimoriadne bohata na zahranicne publikacie vratane katalogov vystav, muzealnych katalogov, monografii o umelcoch atd. Kniznica ma tiez dolezitu zbierku aukcnych katalogov.
Kedze v muzeu Prado je zakazane fotit (s vynimkou fotiek exterieru) a robit videa, pripajam aspon jedno video z youtube na ukazku, ako to v muzeu vyzera – nieco fantasticke!
Pokial ide o vstupenky do muzea, odporucam kupit si ich vopred cez internet, pretoze vam to usetri kopec casu a dovnutra sa dostanete stylom “skip the line“. V opacnom pripade si vystojite dlhociznu frontu. Ja som si kupila vstupenku este pred odchodom do Madridu, pricom bolo potrebne zvolit si konkretny den navstevy muzea. Nevyhodou je, ze listok sa neda zmenit na iny datum ani zrusit. Aby som nezabudla, muzeum je otvorene zadarmo kazdy den vzdy posledne dve hodiny otvaracej doby, co vsak absolutne neodporucam. Videla som tu radu, odhadujem 200 metrov a stovky ludi, rada sa vobec nehybala. Bolo mi jasne, ze len prvi ludia snury si uziju v muzeu 2 hodiny (co je aj tak strasne malo casu, nestihnu si pozriet takmer nic), ti ostatni sa dostanu maximalne do par sal, pripadne sa do muzea nedostanu vobec (poslednych pustaju hodinu pred zatvorenim). Alternativa gratis vstupu je podla mojho nazoru fajn vtedy, ak po obhliadke rekapitulaciou videneho zistite, ze nieco pre vas zaujimave ste nestihli vidiet (co je dost pravdepodobne, lebo nie je sanca, ze za den si pozriete vsetko) alebo vtedy, ak si chcete este raz pozriet nejake oblubene diela (vasich favoritov). Spolu s listkom sa da vyhodne kupit aj publikacia The Prado Guide so 400 ilustraciami obrazov vystavenych v Prade – kupila som ju mamine. Postup bol jednoduchy, so vstupenkou s QR kodom som po prehliadke muzea isla do ich suvenir shopu, kde mi knihu vydali (bola moznost vybrat si z roznych jazykov). Pri vstupe do muzea prejdete cez detektory kovu a rovnako prejde kontrolou aj vasa prirucna batozina. Ako som spominala, je prisne zakazane v muzeu fotit a robit videa, samozrejme ani jest nemozete, v kazdej sale je pritomny minimalne jeden zamestnanec muzea. Mozete vsak kreslit:-). Kto rad kresli (ja nie resp. by som aj rada, no neviem nakreslit nic, aj maly synovec s malou neterkou sa zo mna nedavno smiali, ze to, co som v pote pre nich hodinu kreslila, nie je vobec to, co chceli, nuz …:-), cize kto rad kresli, vezmite si “nacinie”, posadte sa na lavicku pred obraz, ktory chcete malovat a do toho (asi styroch panov rozneho veku som tam videla kreslit si). Dokonca som si vsimla jednu damu, ktora tam mala rozlozeny maliarsky stojan (netusim, ci taketo nieco uz nepodlieha specialnemu povoleniu). V informacnom kiosku sa da vyzdvihnut planik muzea – ano, budete ho potrebovat, pretoze muzeum je tak obrovske a jednotlive saly resp. galerie su taky labyrint, ze aj s tym planikom sa budete zufalo motat a obcas tocit dookola ako ja:-). Pre predstavu – v mnohych salach je vystavenych len cca 10 obrazov, spolu ma muzeum vyse 8 000 obrazov, z jednej saly idete do roznych inych sal, tak asi tak je to obrovske a spletite. V kiosku si mozete pozicat aparat s audio vykladom, pripadne si mozete zaplatit profesionalneho guida po muzeu.
OBRAZ LAS MENINAS, DIEGO VELAZQUEZ, PRADO
Najslavnejsim vystavenym dielom v muzeu Prado je velky obraz LAS MENINAS (Dvorne damy) od genialneho spanielskeho barokoveho maliara DIEGA VELAZQUEZA (celym menom a priezviskom Diego Rodriguez de Silva y Velazquez).
Obraz Las Meninas je povazovany nielen za najvyznamnejsie dielo europskeho maliarstva, ale tiez za vrcholne dielo historie svetoveho umenia.
Ide o skupinovy portret z roku 1656, ktory zachytava (nielen) clenov kralovskej rodiny Filipa IV., preto sa niekedy oznacuje aj nazvom “Rodina Filipa IV. – Las Meninas“. V strede kompozicie je zachytena mala infantka Margarita Teresa, naslednicka tronu (jedine dieta kralovskeho paru). V case malovania mala 5 rokov. Obklopena je dvoma dvornymi damami – v spanielcine „las meninas“, podla ktorych je obraz pomenovany. Osoba Margarity je charakterizovana velmi vystizne. Vo vyraze jej tvaricky vidiet detsku zranitelnost, vznesenost, ale zaroven sibalstvo a zvedavost. Ostatne postavy na platne (dvaja liliputani – oblubenci malej Margarity, mniska a kralovsky uradnik – mozno farar, samotny pan maliar, kralovsky par, komornik) a vyznam ich umiestnenia na platne sa dodnes diskutuju.
Ide o zahadny, mimoriadne nezvycajny obraz. Dovod i pozadie jeho vzniku vyvolavaju aj dnes vela otaznikov. Dielo je bezpochyby mozne interpretovat roznymi sposobmi. Je to jeden z najviac analyzovanych obrazov vobec. S istotou sa vie len jedno, a sice, ze dielo vzniklo na objednavku krala Filipa IV.
Kompozicne patri obraz k najzlozitejsim a najimpozantnejsim dielam na svete.
Bol namalovany olejom na platne a je velikansky – ma rozmery 3,18 metra na vysku a 2,76 metra na sirku.
Ked som obraz videla nazivo, zaposobil na mna vynimocne, no ani by ma nenapadlo, co vsetko si treba na nom vsimat, co vsetko je na nom symbolicke a genialne, vratane “obrazu v obraze”. Kedze som bola zvedava, precitala som si jednu perfektnu studiu v slovencine, ktora dielo detailne rozobera. Vdaka nej som o poznanie bohatsia, no zahady obrazu som neodhalila ani ja:-).
Nizsie pripajam video s nazvom “Las Meninas: Is This The Best Painting In History?“, ktore vizualne perfektne upriamuje pozornost na to, co si treba na obraze vsimat.
Pokial ide o dielo a zivot majstra Velazqueza, treba spomenut fakt, ze islo o nesmierne talentovaneho a ctiziadostiveho cloveka. Uz vo veku 25 rokov bol na vrchole slavy. Totiz, Velazqueza povolali v tak mladom veku do Madridu, aby namaloval (vtedy tiez mladeho) spanielskeho krala Filipa IV. Este v ten isty rok ho vymenovali za “Pintor del Rey“, t.j. dvorneho maliara krala s vylucnym pravom portretovat panovnika a clenov jeho rodiny. Ako maliar a dvoran dalej postupoval. Je zname, ze v tych casoch sa maliarstvo povazovalo za nieco podradne a Velazquez to velmi tuzil zmenit. Kral, ocividne spokojny s pracou Velazqueza, sa stal jeho mecenasom a financoval aj jeho dve cety do Rima. Ich ucelom bolo, aby maliar ziskal nove inspiracie pre svoje umenie a aby ako znalec nakupil hodnotne obrazy pre krala. Kriticke oko a citlivost umelca prispeli k tomu, ze velka cast zbierok talianskych majstrov sa dostala do Spanielska, ktore ich dnes ma najviac mimo samotneho Talianska. Kral sa stal oporou snah maliara o dosiahnutie slachtickych vysad a odburaval prekazky na ceste jeho prijatia do radu sv. Jakuba. Velazquez ako protisluzbu nevahal obetovat cas a zdravie ako konzervator a dekorater na kralovskom dvore. V roku 1658 sa mu zivotny sen splnil, stal sa rytierom radu sv. Jakuba, cim v palacovej hierarchii dosiahol najvyssie miesto. Uz o dva roky vsak v Madride zomrel.
A na zaver aspon zmienka o inych madridskych muzeach: Narodne muzeum Sorrola, Narodne muzeum uzitkoveho umenia, Antropologicke muzeum, Muzeum robotov, Muzeum Cera (muzeum voskovych figurin), Muzeum Naval (namorne muzeum), Narodne archeologicke muzeum, Muzeum romantizmu, Historicke muzeum, Mestske muzeum, extremne ziskove muzeum futbaloveho klubu Real Madrid – Muzeum Santiago Bernabeu, v ktorom sa navstevnici snazia pochopit, ake to je byt fanusikom, riaditelom alebo hracom v den zapasu, a mnohe ine muzea.
