Zo srdca pre Ukrajinu aj s DakhaBrakha!

Podtitul 1: V roku 2016 na hudobnom festivale v Glastonbury vystupi aj uzasna ukrajinska etno-folk-jazz-etc. (multizanrovo) hrajuca kapelka DakhaBrakha. Na koncerte sa predstavi takto: “We are DakhaBrakha from FREE UKRAINE!” – odznie v 2. minute 40. sekunde.

Podtitul 2: The New York Times aktualne poznamenava: “For years, the Ukrainian band DakhaBrakha has ended its shows chanting, “Stop Putin! No war!” What they had protested has now come to pass.“* Clenka kapely hovori: “We can’t make any music. This is our life now: An air raid siren goes off.”*

*Zdroj citacii v podtitule 2 – The New York Times :

https://www.nytimes.com/2022/03/03/arts/music/dakhabrakha-ukraine.html

(tento clanok priblizuje kapelu DakhaBrakha ako ambasadora ukrajinskej hudby a kultury, jej tvorbu a message jej tvorby)

A teraz zaznam ich fantastickeho koncertu v Glastonbury (ak nemate hodinku cas, odporucam vypocut si aspon uvod, po nom pasaz od 16. minuty, no a zaverecny koncentrat “hypertrofovanej” energie prichadza od 49. minuty):

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=QLKKGh61H4Y

GLORY TO UKRAINE! FREE UKRAINE! I PRAY FOR UKRAINE …

STOP PUTIN, STOP WAR!!!

Multiple epitaph to the wars (in pictures): Sarajevo, Hiroshima, Saigon.

Podtitul: Slovo “epitaf” v nadpise som pouzila v zmysle pohrebneho kamena (stopky) vsetkym vojnam na svete. Moje tri uryvky su mementom na niektore historicke vojnove udalosti a ich obete (a aj ako poukaz na to, ze nech je agresorom ktorakolvek strana, obete a ujmy rozneho druhu su vzdy na vsetkych zucastnenych stranach a tieto su zbytocne a nezmyselne … su fiaskom ludstva a nesmu upadnut do zabudnutia). Peace …

Sarajevo, Bosna a Hercegovina = ciastocna spojitost s 1. svetovou vojnou a zasadna spojitost s Obcianskou vojnou v (byvalej) Juhoslavii. Kazdy stat pocas Obcianskej vojny utrpel straty, najviac postihnutou vsak bola Bosna a Hercegovina a z etnickeho hladiska najviac mrtvych bolo Bosniakov. V Sarajeve (jeho okoli) som videla stopy po gulkach na fasadach obytnych domov (do dnesnych cias je tam mozne vidiet nasledky vojny). Odhliadnuc od toho na mna Sarajevo a tiez Mostar mimoriadne dobre vplyvali – velmi krasne mesta, niecim orientalne a podmanive. Punc orientalnosti je isto dany tym, ze obe mesta boli dlho pod nadvladou Osmanskej rise. Tento prispevok vsak nie je (nechcem, aby bol) o cestovatelskych zazitkoch, preto nepripojim ziadne ine fotky z BH nez tieto dve:

Jankine foto – pesia prechadzka v meste Sarajevo, ktore je dnes nazyvane “Jeruzalem Europy.”
V pozadi most Latinska cuprija, napravo od ktoreho doslo k aktu, ktory bol zamienkou pre rozputanie 1. svetovej vojny (k tomu blizsie v popise pod dalsou fotkou). Obdalec (napravo za domami) vedie elektrickova trat, po ktorej premavaju stare typy elektriciek Tatra K2 (tie dnes okrem Sarajeva jazdia uz len v Bratislave a Brne). Riecka pretekajuca mestom sa vola Miljacka.
SARAJEVO, BOSNA A HERCEGOVINA
Jankine foto – pozerate sa na most Latinska Cuprija, ktory je jednym z najstarsich mostov NA SVETE. Prve historicke zapisky o existencii mosta pochadzaju z roku 1541. Napravo od neho (tzv. staromestska strana) doslo k atentatu na Frantiska Ferdinanda d´Este (rakusky arcivojvoda a naslednik habsburskeho tronu) pocas jeho navstevy Sarajeva. Atentat spachal 28. juna 1914 srbsky anarchista Gavrilo Princip. Ako prva zahynula Frantiskova manzelka, nasledne aj Frantisek. Po tom, co sa sprava o ich umrti bleskovo rozchyrila mestom, jeden po druhom sa rozozvucali zvony vsetkych kostolov v Sarajeve. Incident sa povazuje za jednu z historickych udalosti, ktore viedli k 1.svetovej vojne (vypukla o mesiac neskor, konkretne vyhlasenim vojny Rakusko-Uhorska voci Srbsku).
SARAJEVO, BOSNA A HERCEGOVINA

A este jedna zmienka – sarajevsky tunel nadeje (Tunnel of Hope) – pocas obliehania Sarajeva zachranil zivot tisickam ludi, preto je nazyvany aj ako tunel spasy. Mozno ste uz zachytili smutnu statistiku, ze Sarajevo bolo vojensky najdlhsie obliehanym mestom v 20. storoci a prave tento tunel splnil dolezitu ulohu v odolavani mesta – k tejto teme blizsie vyborny clanok od Martina Navratila z Travelistanu (vystudovany historik), zdroj Travelistan:

Ked sme v BH, neda sa nespomenut masaker, presnejsie genocida bosnianskych Moslimov v Srebrenici (mesto leziace na severovychode BH), ktoru v r. 1995 spachali bosnianski Srbi. Ide o najvacsi vojnovy zlocin v Europe v 20. storoci od konca 2.svetovej vojny – za genocidu ho oznacil ICJ. Dodnes pokracuju identifikacie tiel obeti. Aspon strucne info vid napr. zdroj wikipedia:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Srebrenick%C3%BD_masaker

Z bosnianskej kinematografie, ktora suvisi s Obcianskou vojnou, vyberam len ako ukazku z mnozstva inak vybornych filmov: Zem nikoho (No Man’s Land) a Cirkus Columbia (Circus Columbia) od rezisera Danisa Tanovica, Chlapi neplacu (Men Don’t Cry) od rezisera Alena Drljevica a Grbavica (Grbavica) od reziserky Jasmily Zbanic. Balkansku kinematografiu vo vseobecnosti (specialne dalej asi srbsku) povazujem za vybornu a mimoriadne silnu. Su to filmy, ktore si clovek dlho pamata – napr. film Pekne dediny pekne horia (Pretty Village, Pretty Flame) od srbskeho rezisera Srdjana Dragojevica alebo film Pred dazdom (Before the Rain) od macedonskeho rezisera Milca Mancevskiho. Este tip na film s temou Obcianska vojna v Bosne od nebosnianskeho, konkretne britskeho rezisera Davida Attwooda – Zasah do srdca (Shot Through the Heart).

Hirosima, Japonsko = memento = 2.svetova vojna a zhodenie uranovej pumy s krycim nazvom “Little Boy” dna 6. augusta 1945 na Hirosimu (o 3 dni neskor bola zhodena plutoniova bomba s krycim nazvom “Fat Man” na japonske mesto Nagasaki). Bomby takmer zrovnali obe mesta so zemou. V Hirosime bol cielovym bodom most Aioi, kvoli bocnemu vetru vsak bomba dopadla na miestnu nemocnicu Shima Surgical … : ( …

Jankine foto (foto fotky) – som v Muzeu pamatnika mieru v Hirosime (Hiroshima Peace Memorial Museum). Hodiny zobrazuju presny cas padu atomovej pumy na Hirosimu (islo o rannu hodinu). V muzeu uvidite a dozviete sa zarucene to, co ste doposial o udalosti a jej nasledkoch nevedeli. Makety a vyobrazenia rekonstruujuce popalenych, obhorenych ludi (a tomu podobne) som si samozrejme nefotila. Mam ale odfotenu napr. maketu mesta pred padom bomby a po pade (zastavane mesto versus takmer rovna, hola zem …).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto (foto fotky) – atomovy hrib po pade atomovej pumy na Hirosimu – Muzeum pamatnika mieru v Hirosime (Hiroshima Peace Memorial Museum).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – osobne veci obeti (knizky, listy, hracky, fotaky, …) – Muzeum pamatnika mieru v Hirosime (Hiroshima Peace Memorial Museum).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – Park mieru (Hiroshima Peace Park), riecka Ota a na lavej strane torzo stavby “Genbaku Domu” (znama aj ako Dom atomovej bomby alebo tiez Hirosimsky pamatnik mieru), UNESCO.
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – Genbaku Domu – centrum vybuchu bomby bolo len 150 metrov od tejto stavby prefekturalneho palaca, no kedze tlakova vlna po pade bomby smerovala skor smerom nadol a na inu stranu, tato stavba (ako jedina v epicentre vybuchu) ciastocne prezila. Budovu navrhol a postavil cesky architekt Jan Letzel. Aj napriek namietkam USA a Ciny, ze ine azijske krajiny utrpeli omnoho vacsie straty a to rukou Japoncov, stavba bola v roku 1996 vyhlasena za pamiatku svetoveho dedicstva UNESCO.
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – postarsi Japonec sediaci pri riecke Ota, rozkvitnuta sakura (japonsky narodny symbol) a oproti cez rieku Genbaku Domu. V Japonsku som bola na jar, v case kvitnutia sakur a miestne predpovede pocasia vtedy vysielali tzv. sakurove fronty (cherry blossom flowering forecast) – kiezby len taketo mile a pozitivne fronty a predpovede existovali na svete.
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine fotoGenbaku Domu v noci
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – Park mieru (Hiroshima Peace Memorial Park) a neuhasinajuci ohen ako pamiatka obeti padu atomovej pumy a pre mier na celom svete.
V pozadi Muzeum pamatnika mieru (Peace Memorial Museum).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – v Muzeu pamatnika mieru je aj odkaz na osud japonskeho dievcatka Sadako, ktore na nasledky radiacie zomrelo vo veku 12 rokov. Mala 2 roky, ked bola zvrhnuta bomba na Hirosimu, o 9 rokov neskor dostala zavrate a diagnostikovali jej leukamiu ako nasledok atomoveho vybuchu, nasledne vyse roka stravila v nemocnici a po cely cas hospitalizacie skladala origami (udajne ich vytvorila 1300) s vierou, ze sa uzdravi. Stara japonska legenda totiz hovori, ze kto zlozi aspon 1000 origami, splni sa mu jedno zelanie. Origami su dnes v Japonsku symbolom mieru a Sadako sa stala symbolom dosledkov pouzitia jadrovych zbrani vo svete. Byva nazyvana ako “japonska Anna Frankova” – a tymto sa dostavam k teme SOA (holokaust) – fotku z Terezina nepripajam, no navstivila som ho, do Osviencimu ist nikdy nechcem – necitim sa na to (mam samozrejme na mysli pripadnu navstevu Memorial and Museum Auschwitz-Birkenau), no Spravu Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu (vlastnym menom Walter Rosenberg) ako jeden z najdolezitejsich dokumentov 20. storocia som precitala a popritom XY (mnozstvo, naozaj mnozstvo) literatury o holokauste / 2. svetovej vojne vratane informacii o sudnych procesoch (napr. v Belsene, Varsave, samozrejme Norimbergu). Nizsie pripajam aspon foto, ktore som v suvislosti s touto temou urobila ako zatial posledne (v podstate nedavno, v novembri 2021). Este dovetok k Sadako: Pamatnik venovany tomuto japonskemu dievcatku najdete aj v Parku mieru v Seattle v USA.
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto – som na prizemi Zidovskej synagogy v Liptovskom Mikulasi (nasa narodna kulturna pamiatka, jedna z najvacsich synagog na Slovensku).
LIPTOVSKY MIKULAS, SLOVENSKO
Jankine foto – interier Zidovskej synagogy – fotene z 2. poschodia (po stranach secesne lavice a hore tramovy strop).
LIPTOVSKY MIKULAS, SLOVENSKO

Ked som sa tulala lesmi v Demanovskej doline, nadabila som na kamen (nenapadny, ucupeny medzi stromami), na ktorom bola slovami vyjadrena pamiatka obetiam holokaustu. Neskor som sa docitala, ze nejde o jediny pomnik tohto typu v miestnych lesoch a okoli.

Za najlepsi dokumentarny film o holokauste povazujem “Shoah” z roku 1985 – ma vyse 9 hodin (videla som ho cely, no pozerala som ho po etapach), celkovy pocet natocenych hodin je 350 (!). Sfilmoval ho francuzsky reziser, spisovatel a novinar Claude Lanzmann – prace na tvorbe filmu trvali 25 rokov (!). Cielom diela je, aby spoved prezivsich (odchadzajucej generacie ocitych svedkov udalosti) sluzila dalsim generaciam. V hodnoteni na CSFD ma 87 percent:

https://www.csfd.cz/film/221148-soa/prehled/

A spat do Hirosimy.

Jankine foto (foto fotky)v Muzeu pamatnika mieru najdete mnozstvo fotiek roznych (nielen) statnickych navstev a delegacii, ktore prisli do Hirosimy uctit si obete padu jadrovej bomby a pomodlit sa za mier – na fotke Matka Tereza.
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine foto (foto fotky) – Muzeum pamatnika mieru navstivil o.i. aj Vaclav Havel (v r. 1995).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine fotoPamatnik detskym obetiam atomovej bomby (Children’s Peace Monument). Na vrchnej casti je socha dievcatka s rozpazenymi rukami, na ktorych nesie poskladany zeriav (origami) – socha znazornuje dievcatko Sadako. Deti z celeho sveta posielaju papierove zeriavy do Hirosimy, cim sa pridavaju k textu vyobrazenemu na tomto pamatniku: “Toto je nas plac, toto je nasa modlitba, mier pre cely svet.” Papierove zeriavy sa uchovavaju v blizkosti pamatnika (je ich uz obrovske mnozstvo, mozem potvrdit).
HIROSIMA, JAPONSKO
Jankine fotoZvon mieru v Parku mieru (Peace Bell in the Hiroshima Peace Park). Ja som tym zvonom zazvonila (mnohi ludia, ktori idu okolo, nim zazvonia), tak dufam, ze to bolo dobre pocut … Na doske sa pise: “We dedicate this bell as a symbol of Hiroshima Aspiration. Let all nuclear arms and wars be gone, and the nations live in true peace! May it ring to all corners of the earth to meet the ear of every man, for in it throb and palpitate the hearts of its peace – loving donors. So may you, too, friends, step forward, and toll this bell for peace!
HIROSIMA, JAPONSKO

Saigon (dnes Hociminovo mesto resp. Ho Chi Minh City) a system tunelov Cu chi = vojna vo Vietname

Zamerne (aspon v tomto prispevku) nezverejnim (s vynimkou 1 fotky) ziadnu fotku, ktoru som si urobila v Muzeu pozostatkov vojny (War Remnants Museum) v Hociminovom meste (kedysi Saigon) na juhu Vietnamu. Je venovane jednak Prvej indocinskej vojne a jednak Vojne vo Vietname (Druha indocinska vojna) – mojimi slovami, je venovane vsetkym hrozam vojny … nech su to tzv. tigrie klietky na vaznenie ludi, gilotiny, zbrane, vojenska technika, fotky vydesenych vietnamskych rodin, ktore urobili americki vojaci pred tym, nez ich popravili, fotky zdrogovanych alebo psychicky ci fyzicky znicenych americkych vojakov, krajiny zdevastovanej Agentom Orange, a podobne, vsetko su to bud priamo desive alebo aspon tazive zabery … a tych aktualne vidime dost a dost (zial!). Ked sa uz ale raz vyberiete do Hociminovho mesta, nevynechajte navstevu tohto muzea a idealne skocte aj do cca 70 km vzdialenej oblasti pozriet si Cu chi tunely – cestou uvidite napriklad kaucukovnikove lesy (tie v nasich koncinach neuvidite).

Jankine foto – Muzeum pozostatkov vojny (War Remnants Museum).
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine foto (foto fotky) – toto je ta vynimka, ktoru zverejnim – odfotene v Muzeu pozostatkov vojny (War Remnants Museum).
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine foto – Palac zjednotenia – pocas Vojny vo Vietname sluzil ako sidlo prezidenta Juzneho Vietnamu.
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine fotky – v tajnych podzemnych chodbach Palaca zjednotenia.
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine fotky – pocas Vojny vo Vietname sa pouzivali napriklad aj taketo dalekopisy – pozriet si ich (a mnohe ine pristroje) mozete v Palaci zjednotenia.
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine foto – byvala pracovna byvaleho prezidenta Juzneho Vietnamu – v Palaci zjednotenia si mozete pozriet aj velkolepu sien byvaleho ministerskeho kabinetu.
HO CHI MINH CITY (SAIGON), VIETNAM
Jankine foto – na tomto mieste zacina prehliadka systemu domyselnych podzemnych Cu chi tunelov, ktore fungovali ako skrysa (vstupy do zeme su dnes takto pod strieskou chranene) – postavil ich Vietkong, mali povodne neuveritelnych cca 200 km, zachovalo sa cca 120 km. Pocas prednasky na mieste som sa dozvedela, ze velkym problemom zitia pod zemou boli okrem ineho choroby – rozne infekcie a podobne – aby ste si to vedeli predstavit, pod zemou boli vybudovane nielen miestnosti pre ubytovanie / spanie ludi, no cele nemocnice, kuchyne, rokovacie saly, atd. Dalsim faktorom, ktory stazoval zitie a prezitie, bol raz krajiny a klima – dzungla, vysoka vlhkost vzduchu, horucava, hmyz.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – pocas prednasky na mieste samom – ilustracny nakres ako to pod zemou fungovalo.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto okolie tunelov Cu Chi a miestni Vietnamcici (vysvetlovali manevre prebiehajuce pocas vojny, ukazali krok po kroku cely proces vyroby ryzoveho papiera, topanok z gumy, a pod.).
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – ukazka vyroby topanok z gumy.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – ochutnavka skromneho jedla Vietnamcov pocas vojny – partizanky a partizani mali samozrejme skromnu, jednotvarnu stravu – co to bolo? To zlte na tanieriku je volne rastuci maniok (tapioka) a na pitie bol napoj z volne rastucej rastlinky pandan. Caj alebo napriklad aj samotna ryza boli nedostupnym luxusom (navyse, pestovanim cohokolvek by na seba upozornili a riskovali odhalenie).
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – na mieste uvidite rozne nastrahy, ktore Vietkong v okoli tunelov pouzival proti nepriatelom – toto bola pasca v zemi s ostrymi cepelmi, ktore prepichli nepriatela skrz-naskrz.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – pre lepsiu predstavu vam miestni ukazu, co a ako z pasci fungovalo. Asi si je mozne vsimnut, ze som sa aj s fotakom od jamy pratala (bezpecne vzdialila).
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – vstup do tunelov.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM
Jankine foto – diera na prudenie vzduchu do tunelov.
CU CHI TUNNELS, VIETNAM

Ked som si precitala clanok o zenach teraz bojujucich na Ukrajine:

zdroj SME: https://zena.sme.sk/c/22850696/ukrajina-vojna-armada-zeny-vojacky.html?ref=trz,

napadla ma v suvislosti s Vietnamom tato fotka:

Jankine foto (foto fotky) – portret “militantnych dievcat” bol zhruba od roku 1961 dlho symbolom vietnamskych zien.

Rozlucim sa so Saigonom jednou pesnickou takpovediac z ineho sudka, tematicky vsak s vojnou suvisi. Aby nedajboze nevznikli pochybnosti, vojnu vo Vietname (kazdu vojnu a agresiu) absolutne odsudzujem! No su tu aj rozlicne faktory a okolnosti – napr. byt obetou politiky / situacie, a ine zlozite temy (napr. tzv. vietnamsky syndrom – dusevna porucha, atd.). A uz spomenuty song – “Goodnight Saigon” od Billyho Joela (silne melancholicky, no krasny):

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=Qjzjhl-QztE

Z textu piesne vyberam: “Our arms were heavy, but our bellies were tight.” “We dug in deep and shot on sight and prayed to Jesus Christ with all of our might.” “They left their childhood on every acre.” “And we would all go down together. We said we’d all go down together. Yes we would all go down together.”

No a aky bol moj dojem z Vietnamu? Presla som ho zo severu na juh s niekolkymi zastavkami – je to fantasticka krajina, s uzasnou prirodou (wow), historiou, pamiatkami a neskutocne milymi ludmi (Vietnam sa mi pacil omnoho omnoho viac nez napriklad Thajsko)!

Rozlucim sa s Vietnamom, s celym tymto prispevkom a s vami este jednym mojim filmovym tipom. Pacia sa mi ci uz vietnamske filmy alebo filmy o Vietname alebo o vojne vo Vietname – samozrejme Cata (Platoon), Narodeny 4. jula (Born on the Fourth of July) a Medzi nebom a zemou (Heaven & Earth) od Olivera Stonea – on osobne do vojny vo Vietname odhodlane narukoval, no uz po kratkom case sa jeho postoj k vojne zmenil a otvorene sa vyjadril, ze pocas nej uplne stratil zmysel pre to, co je spravne a dobre. Zatial posledny film, ktory som si pozrela len nedavno (nie je to vsak filmova novinka, ide o film z r. 2006), a ktoremu davam 11 z 10 bodov, je film od vietnamsko-americkeho rezisera Luu Huynh s nazvom “The White Silk Dress” – v hodnoteni na CSFD ziskal uctyhodnych 84 percent (herecke vykony, hudba, atd., boli excelentne):

link na film, zdroj CSFD: https://www.csfd.cz/film/244553-ao-lua-ha-dong/prehled/.

Titulne fotky z filmu The White Silk Dress, zdroj: https://vnexpress.net/ao-lua-ha-dong-va-suc-song-tiem-tang-vuot-thoi-gian-2978374.html.

Apropo, dej filmu sa odohrava vo vietnamskom meste Hoi An – pre mna nieco ako Kjoto v Japonsku, tzn. absolutna krasa, harmonia, radost tam chodit, posedavat, len tak byt – jedno z najkrajsich azijskych miest, ake som kedy videla (idylicke, historicke, fotogenicke). Pokial ide o Vietnam, jedna moja fotka z tohto mesta a druha zo Saigonu sa raz ocitli na vystave. Ked bude radostnejsia doba, urcite sa k Vietnamu este vratim prostr. clanku a/alebo foto-eseje.

PEACE …

PS: “If we have no peace, it is because we have forgotten that we belong to each other.” – Matka Tereza

PPS: “Because we all share this small planet earth, we have to learn to live in harmony and peace with each other and with nature. That is not just a dream, but a necessity.” – Dalajlama (Tandzin Gjamccho)