SVK:/ Ahojte :-), predstavujem svoj vobec prvy blog, ktory prinesie najma cestovatelske temy zo vsetkych kutov sveta a tiez aj rozne ine (necestovatelske) temy. Vitajte na palube a pekne citanie vam prajem :-)! EN:/ Hi world :-), this is my the very first travel blog from all around the world and, in a special addition to that, the blog dedicated to mixed (non travelling) topics. Please, welcome on board and enjoy your reading :-)!
Podtitul1: Len do r. 1808 bolo do USA dovezenych skoro pol miliona cernosskych otrokov, predovsetkym zo Zapadnej Afriky. Prave ti so sebou priniesli silne hudobne tradicie. Tak nejako mozno urcit prapociatky formovania jazzu v Severnej Amerike (tzv. ranny jazz sa sformoval zhruba o storocie neskor).
Podtitul 2: Hoci Afrika sa nenavstevuje pre architekturu, existuju vynimky, ktore rozhodne stoji za to omrknut (najma, pokial ide o prekrasne kolonialne portugalske, holandske, britske a francuzske stavby – nie jedna pamiatka aj na zozname UNESCO). Ak si s tym spojite prijemnu atmosferu starych uliciek a tvare ich obyvatelov, z ktorych srsi obrovska radost zo zivota, tak nemusim hovorit, ze by ste v tych ulickach chceli pobudnut co najdlhsie:-). Aby som bola konkretna, v tomto clanku sa zmienujem o Senegale.
Podtitul 3: Okrem mnohych inych zaujimavych lokalit sa ocitnete aj na miestach, kde kedysi kotvili vyznamni objavitelia a moreplavci. No aj na miestach, kde tragicky prebyvali a odkial este tragickejsie putovali miliony otrokov v nepredstavitelne zufalych podmienkach na americky kontinent – miesto (UNESCO), ktore si s pietou (a niektori modliac sa) chodia pozerat nielen cernosski obyvatelia (spojenie s ich minulostou, korenmi), ale aj vyznamni statnici z celeho sveta. Ludia v Afrike boli sledovani, chytani, unasani, odtrhavani od rodin a potupne predavani pocas zhruba tri a pol storocia! Tu zarucene precitnete a zivo si predstavite aspon zlomok hroz transatlantickeho obchodu s otrokmi. Dalsiu vyznamnu pamiatku na tento neslavny biznis kolonizatorov som (uz davnejsie) navstivila na presne opacnej strane africkeho kontinentu (vychodnej strane a pod rovnikom). Historiu si treba pripominat!
O TOM VSETKOM A SAMOZREJME AJ O MNOHOM INOM ZAUJIMAVOM, ISTE AJ KRAJSOM, VESELSOM A FAREBNEJSOM Z TYCHTO KONCIN RAZ URCITE NAPISEM -> v hlave mam prenadhernu, sviezu a unikatnu vegetaciu, prijemne vone, tvare skutocne milych a usmiatych ludi, neprehliadnutelne farebne saty miestnych zien a spomienky na vselijake zazitky rozneho druhu:-), vratane obrazov domacich na vozoch tahanych konmi alebo profi ciernych dzokejov na krasnych ciernych alebo aj bielych konoch pri vodach Atlantiku, stoviek farebnych lodiciek (pirogy) miestnych rybarov, savan, mangrovnikov a hlavne baobabov a vela ineho. Nuz, len si tam pripit chladenou kesuvicou (likerik z lokalneho kesu som ochutnala a chutil mi, existuje aj destilat) a nasavat tu atmosferu. Bolo to super rande (le plus rendez-vous):-).
ASPON NEJAKA TA UKAZKA HUDBY Z DAKAR-GOREE JAZZ FESTIVALU:
Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=NSTyJC6pzTo
Citite tie rytmy:-)? Apropo, miestni hudobnici (kedze su top) sa vacsinou uchytia vo vybornych jazz kluboch vo Francuzsku.
Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=dpFs46OECwg
Do Senegalu chodia (nielen) kvoli jazzu aj americki belosski nadsenci hudby – vid ich kratky vstup na St. Louis Jazz Festivale v Senegale:
Zdroj Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=bUi_vtXxjrE
Jankine foto – rychly pozdrav konecne aj zo Zapadnej Afriky – mne sa znova raz potvrdzuje, ze v Afrike sa citim vyborne a ze tento horuci kontinent proste milujem:-)! Miestni ludia su nesmierne mili a priatelski!
Jankine foto z Francuzska a Svajciarska. Tuto kolaz som si dala zvecnit na biele triko. Apropo, ta vidlicka zapichnuta v Zenevskom jazere je obrovitanska, no a nie je lokalizovana nahodne. Nachadza sa pred Alimentariom (muzeom jedla, ktoreho prevadzkovatelom je firma Nestle) a ma pripominat tradiciu tohto mesta spojenu s gastronomiou a potravinarskym priemyslom. Mesto Vevey je od roku 1867 sidlom managementu spomenutej spolocnosti Nestle. V roku 1879 tu dvaja Svedi Henri Nestle (chemik) a Daniel Peter (vyrobca cokolady) vyrobili PRVU MLIECNU COKOLADU NA SVETE. K foodhuntingu z tychto oblasti urobim neskor prispevok. Aspon dve zmienky – grilovana rybka zo Zenevskeho jazera bola znamenita a vo Francuzsku som v malej dedinke (titulovanej ako najkrajsia dedinka celeho Francuzska) nadabila na tri Michelinske restauracie pokope!
Jankine foto – Lichtenstajnsko – hrad Vaduz z 12.stor., symbol krajiny a sukromna rezidencia lichtenstajnskych kniezat
Jankine foto – port v Montenegro (Cierna Hora)
Najblizsie sice letim mimo Europu, no aj europskemu kontinentu uz coskoro urobim zadost:-). Je tolko miest, ktore by som chcela este vidiet (to sa za zivot, zial, neda stihnut …).
Svet je krasne miesto. Treba ho spoznavat, kym tomu nebrania okolnosti rozneho charakteru (nemusim rozvadzat).
Podtitul: Ak chcete vidiet na safari slona – nie jedneho ci dvoch, nie stado ci dve a vlastne ani desiatky, ale (kaslat na striedmost) rovno STOVKY, vyrazte do Botswany a jej Narodneho parku Chobe.
Jankine foto – jeden z prvych pohladov, ktory sa mi naskytol po prekroceni statnej hranice Namibia-Botswana. Trasu z JAR cez Namibiu az do Botswany sme absolvovali vo vlastnej rezii prenajatym autom. Do Zimbabwe sme sa dostali vybavenym transportom (lokalec z Botswany nas dopravil na statnu hranicu so Zimbabwe a za hranicou, ktoru sme presli suchou nohou, nas uz cakal lokalec zo Zimbabwe). Kedy vzniklo foto – boli sme v Botswane na ceste A 33 (Kasane Transit Route, speed limit 80 KM/HR), teda v ziadnom v narodnom parku ci prirodnej rezervacii, no zvieratkami sa to uz vsade hemzilo. Frcali sme do lodges zlozit sa, fotila som z auta – aj tychto slonikov som odfotila pocas jazdy. Roztomilejsiu uvitaciu delegaciu som si nemohla priat :-).
Jankine foto – sloniky v Botswane
Najskor aspon strucne k Botswane. Nachadza sa v juznej casti Afriky, severne od JAR, vychodne od Namibie a dalej susedi so Zimbabwe (lezi na vychod od Botswany, kam sme pokracovali) a so Zambiou (lezi severne od Botswany, kam mnohi, ktori navstivia Zimbabwe, pokracuju – pre nas, ktori sme uz mali v tom case “v nohach” tisicky kilometrov, by to uz bolo prilis). Rozloha statu je obrovska (581 730 km²), pocet obyvatelov je maly (cca 1 765 000), hlavnym mestom je Gaborone (nenavstivila som), miestnou menou je pula. Krajinou prechadza rovnobezka Obratnik Kozorozca – Tropic of Capricorn (na mieste rovnobezky som stala v Namibii – aj nou rovnobezka prechadza).
Botswana je velkym lakadlom pre turistov nielen pre neskutocnu koncentraciu zvierat (v narodnych parkoch a prirodnych rezervaciach s roznymi biotopmi mate sancu vidiet aj BIG FIVE – hoci, s vyskytom nosorozcov je to biednejsie), ale aj preto, ze ide o bezpecnu, demokraticku a stabilnu krajinu (zaroven vsak velmi drahu). Uradnym jazykom je anglictina (moj postreh: ak neratam prirodne africke kmene, s ktorymi som sa dorozumievala prostrednictvom lokalnych tlmocnikov a rukami a nohami, vsade v Afrike, kde teda anglictina nebola uradnym jazykom, som sa anglicky uplne v pohode dohovorila – aj na malickych trhoviskach a miestach, kde ineho turistu neuvidite – tot rozdiel oproti niektorym inym a vyspelym castiam sveta, kde som sa anglicky nedohovorila – Japonsko, Brazilia a ine). Na JV Botswany sa rozprestiera pust Kalahari a v SZ casti sa nachadza delta rieky Okavango (tiez mam foto). Co sa tyka kmenov, urcite ste poculi napr. o Krovakoch (kedysi obyvali celu juznu polovicu Afriky, boli vsak zatlaceni inymi africkymi kmenmi a neskor aj belochmi do najpustejsich oblasti Namibie a Botswany…). Ak sa niekde docitate, ze sa treba poponahlat, ak chcete zazit / vidiet prirodne africke kmene (napr. v Etiopii, Namibii a pod.), je to pravda. Ja som niektore “nedotknute” kmene este mala moznost vidiet, no zaroven aj to, kam uz stihla pokrocit globalizacia, modernizacia, civilizacia (niektori Masajovia uz maju mobil a ked idu nakupovat, oblecu si jeansy).
Jankine foto – konecne sme dorazili do Botswany a zlozili sa v lodge (na fotke je lounge pre vsetkych ubytovanych, za mnou je bazen, na ktory sme ani nemali cas, nalavo stoja medzi stromami a krikmi jednoduche, samostatne domceky na ubytovanie). Ak urazite dlhe kilometre cesty, zmaha vas horucava a caka vas dalsi zazitok v rytme “nasadat na kone” (oprava: na lodku), padne vhod nieco dobre vychladene. Pivko Windhoek (na fotke) je namibijske – Windhoek je hlavne mesto Namibie – navstivila som ho a popri nom aj jedno namibijske mesto, o ktorom sa hovori, ze je nemeckejsie nez samotne Nemecko – o tom mozno inokedy. Vobec nie nahodou som si v Botswane dala pivko Windhoek – bola to smutna rozlucka / bodka za mojou (dnes uz mozem povedat) africkou jednotkou (aspon k dnesnemu dnu je Namibia spolu s Tanzaniou pre mna top). Prave v Namibii som presla vsetky typy divocin – od oceanskeho pobrezia, cez bushe, narodne parky, safari, pust – aj samotne safari v NP Etosha bolo unikatne okrem ineho preto, ze sme nim prechadzali sami autom (game drive 4×4), bez guidov, nevideli sme ani rangerov, boli sme bez pusky, bez vysielacky, nemali sme ani signal v nasich mobiloch – divocina? Ta riadna a k tomu aj jeden adrenalinovy zazitok – tiez raz hadam napisem – a pocas safari sme prespavali vo velkych kempoch s domcekmi a ohniskami, ktore mi pripominali detske tabory. Vynimocne zazitky.
Jankine foto – spomienka na Namibiu – moja navsteva kmena Himbov a nedovercivy pohlad jedneho z najmladsich prislusnikov kmena (ostatne deticky boli odvazne, vesali sa na nas). Ked som uvidela flasu cola-coly v rukach tohto chlapceka, hned som si spomenula na film Bohovia sa museli zblaznit (vo filme spadne medzi Krovakov sklenna flasa coly, cize vec, ktoru v zivote nevideli, a ktora narobi v ich kmeni vela paseky). Na ziadnu navstevu sa nechodi s prazdnymi rukami – Himbovia su prirodny kmen, a tak napad priniest im peniaze alebo haraburdy, ktore su im na nic, sme zavrhli – africka zena z najblizsej “civilizacie” nas zaviedla do obchodu, kde sme kupili vrecia muky a podobne potraviny, naskladali sme ich do auta a to sme Himbom odovzdali. Oni nas za to vzali medzi seba a aj do vnutra ich pribytkov (akoby z doby kamennej).
Trailer k filmu Bohovia sa museli zblaznit (The Gods Must Be Crazy) z roku 1980 – apropo, ide o film v produkcii JAR a Botswana, hlavny hrdina (uz nebohy) N!xau bol skutocny Krovak z puste Kalahari, ktory pred natacanim poriadne nevidel belocha a o civilizacii nemal ani potuchy. Ako ho filmovacka a zarobky asi zmenili …?
Jankine foto – takto vyzerali cesticky k domcekom, v ktorych sme boli v Botswane ubytovani. Ani som dobre nevedela, kam mam ist, kde byvam:-). Ked kazdu noc spite inde (v inom meste / dedine / v prirode), kto by sa uz orientoval, komu by sa kazdy den chcelo pamatat, ako sa dostane do svojho domceka? Sak idem, pridem, zaklopem, s istotou zistim, ze tam nebyvam, idem o dom dalej:-). V tom case som uz nevedela, ako sa volam, takze “adresy” / suradnice som neriesila. Viete si predstavit, ako to tu vyzeralo v noci? Urcite viete:-)! Totalna africka tma, ktoru nakrajate. Hoci mini lampasiky boli v trave pred domcekom, vela plochy neosvetlili. Neviem, preco mam obsesiu pokusat v tme okolie domcekov ci stanov:-). Aby som to uviedla na pravu mieru, tu som v lesiku za tmy nebehala. Len som vysla vonku popocuvat nocne zvuky – kedze islo o malaricku oblast, horuco-nehoruco musela som v noci vyjst von klasicky pred komarmi zahalena – dlhe rukavy, dlhe nohavice, ponozky a naspritzovana repelentom s ucinnou latkou, ktora poskodi hodinky / ramy okuliarov a podobne. Ak sa teraz budem opakovat, nebude to naposledy:-) -> nikdy nezabudnem na prekrasne africke sumraky, cas noci (zvuky noci a hviezdnu oblohu) a usvity resp. briezdenie … skoda len, ze ide o casy, kedy su komare prenasajuce malariu najviac aktivne.
Jankine video – “pohlad” do africkej tmy – vidno lampasiky a viac nic – v taky moment nie je dobre nechat pracovat fantaziu:-)
Jankine foto – som v Tanzanii na miestnom trhu so zeleninou, ovocim, rybami, masom a roznymi uzitkovymi predmetmi. Nakupovat maso sa mi nechcelo :-), bo varit sa mi nechcelo:-) (srandujem, jasne, ze som v Afrike nevarila), ale zaujal ma mlady Masaj v jeansoch! Ako som naznacila v texte vyssie, africka kultura “luku a sipu” pomaly mizne, a teda aj nejaky ten Masaj si v odlahlej busi rad pusti radio, pokeca cez mobil alebo si oblecie civilnejsie oblecenie, ked ide do mesta (aby v meste nebol na smiech v tradicnom masajskom obleceni = shuky = na fotke je to ta cerveno-cierna kockovana pokryvka). Moze byt, ze mladym Masajom sa skutocne paci modernejsia moda, no vzhladom na horucavy musi byt v rifliach aj odolnemu Masajovi teplo.
Jankine foto – ten isty trh v Tanzanii – kupila som banany:-). Fotit ludi v Afrike sa skor neda, nemaju to radi a treba to respektovat. Su vsak aj vynimky, kedy fotenie ludom nevadi.
Jankine foto – ten isty trh v Tanzanii a dalsia vynimka zo stopky fotenia – predaj masa – aj som sa na chvilku zamyslela, ze ved nevidim chladnicku na maso, no bola to len sekundova myslienka. Jednak miestni ludia maju ine zaludky, jednak nase vymozenosti v podobe spomenutych chladniciek (toboz na trhovisku) a mnoheho ineho tito ludia nemaju. Vadi im to? Nemyslim – az do casu, kym im niekto nepovie, ze by to mali / mohli mat.
A zas som sa nechala uniest do inych koncin Afriky, ale vratim sa k teme Botswany a to spolu s prasiatkom a lebkami zvierat, cize po africky:-).
Jankine foto – Prasa savanove (Phacochoerus africanus) – fotka zo sekcie “Ked sa vyberiete do gift shopu a prida sa k vam …. (dosadte lubovolne africke zviera).” -> This is Africa :-)! Niezeby som bola prieberciva, ale mat takeho partaka na nakupy, no neviem …:-) … zozral by mi aj nakupnu tasku:-). Fotene v Botswane.
Jankine foto – casto uvidite lebky zvierat – vacsinou sa nimi dekoruju vstupy do lodges alebo obchodikov, restik a pod. Ak budete casom vediet identifikovat aj bylinozravce podla parozia, bude to super. Fotene v Botswane.
Jankine foto – fotene v kempe Fig Tree v NP Maasai Mara v Keni. Veceru sme mali v hlavnej budove a ked sme sa z nej vracali, bola uz tma a nebyt tychto lampasikov, len tazko by sme sa dostali do stanu. Mala som aj celovku, no tu som pouzila okolo polnoci, ked sa v celom areali vypinal elektricky prud. Lebka patri byvolovi kaferskemu.
Krasnu fotku lebky slona, ktora ma privitala v jednom kempe v Namibii, ukazem inokedy. Aby to nevyvolalo otazniky, nemam informaciu, ze by miestni ludia, ktori sa naozaj poctivo staraju o kempy, okolie kempov a prirodu, ze by tito ludia (nebodaj rangeri) pytliacili a zabijali zvierata pre trofeje. K dispozicii su kosti uhynutych zvierat, ak teda nejake zostanu v kolobehu zivota v prirode. Totiz, o zdochliny sa najskor postaraju predatori a/alebo supy, no aj kosti, ktore zostanu, mozu rychlo zmiznut z povrchu zemskeho – pre hyeny resp. ich silne celuste ziadny problem. Spomedzi seliem moze byt lovcom sice aj sakal, no ten sa radsej hosti na koristi inych predatorov (zivi sa prevazne zdochlinami).
Jankine foto – Sup bielochrbty (Gyps africanus) – lovil dospely gepard, ktoreho sme videli odchadzat z “miesta cinu” a ktoreho vystriedali zbiehajuce sa supy – Kena
A teraz postupne zopar informacii o NP Chobe (jeep safari, plavba po rieke), vyber mojich foto slonov a nieco aj o rieke Chobe.
Narodny park Chobe je tretim najvacsim narodnym parkom v Botswane (ma rozlohu 11,700 km2) a je z nich suverenne najoblubenejsi. Moze sa popysit najvacsim vyskytom zvierat v celej krajine a z tohto hladiska patri aj k jednym z top na celom kontinente. Co sa tyka populacie slonov, NP Chobe pocita az 50 000 slonich jedincov !!! – ide preto o miesto s najvacsou koncentraciou tohto zivocisneho druhu na nasej planete. Narodny park lezi severne od delty Okavango v SZ casti Botswany a nachadza sa v Capriviho pase (Caprivi Strip) – uz som spominala (aj v skorsich prispevkoch), ze ide o malaricku oblast.
Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=hS-G4tsVLXQ
NP Chobe ma 4 ekosystemy. Jednym z nich je nabrezie rieky Chobe. Tato rieka nikdy nevysycha, aj preto sa tak dari zivotu v jej vodach a na jej brehoch. Zivotom to tu doslova prekvita – doslovne.
Jankine foto – Botswana, NP Chobe
Odporucam absolvovat jeep safari, no najma vodne safari / plavbu po rieke. Poviem to inak, prist do NP Chobe a vynechat plavbu po rieke s rovnomennym nazvom Chobe by sa rovnalo situacii navstivit susedne Zimbabwe a nepozriet si Viktoriine vodopady. Podnikla som obidve safari, viac sa mi pacila plavba. Ak by som mala porovnat plavbu po rieke Chobe s plavbou na jazere Naivasha v Keni (u oboch pocetny vyskyt hrochov), lepsi pocit som mala z plavby po rieke Chobe – menej vetcha lodka:-). Scenerie boli vsade uchvatne, no na pozorovanie vtakov bolo lepsie Lake Naivasha – viac nez 400 druhov vtakov, co je sice menej nez v NP Chobe (k nemu udaj nizsie), no v Keni som videla rozne, aj vzacne exemplare uplne zblizka. Predsalen, ine je asi pozorovat jazernu prirodu a ine riecny breh. Ak spominam Lake Naivasha, dalsim krasnym prvkom boli vodne rastliny a efektne zatocene stromy. V okoli jazera je velke mnozstvo foliovych sklenikov na pestovanie ruzi (udajne kazda druha ruza na europskom trhu pochadza prave odtial). Domcek na brehoch tohto jazera mali kedysi Joy a George Adamsonovci – zachranili a vychovali levicu Elsu. Joy o tom napisala svetoznamu knihu Volanie Divociny (Born Free), tento skutocny pribeh bol aj sfilmovany a oceneny dvoma Oscarmi. Joy bola tiez zakladatelkou miestneho Narodneho parku Hell´s Gate a ochranarskej organizacie Elsa Conservation Trust.
Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=b0NQh3pPv7o
Jankine foto – Bocianovec sedlaty (Ephippiorhyncus senegalensis) – je to vzacny druh vtaka, odfotila som ho na Lake Naivasha v Keni (na brehoch jazera sa pasli zebry, byvoly, vodarky jelenovite a pakone). Genialne jazero, genialna priroda. Dodam este, ze Lake Naivasha je sladkovodne jazero, ktore sice lezi na dne Velkej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley), no aj tak sa nachadza v uctyhodnej nadmorskej vyske 1884 m.n.m. Ma rozlohu 139 km² a hlbku 6 – 30 m (fotku z miesta na pozorovanie prepadliny ukazem nizsie).
Spat k NP Chobe. Aj tu si nadsenec birdwatchingu pride na svoje – zije tu vyse 450 druhov vtakov!
Najvacsim benefitom vodneho safari (okrem vtakov, hrochov, krokodilov atd.) je vsak pozorovanie slonov – uvidite neskutocne pocty pri vsakovakych cinnostiach (od valania sa v bahne, cim ziskava ich koza cerveny nadych, az po plavanie, doplnanie zasob potravy a vody, odpocivanie). Samozrejme uvidite aj ine zvierata, ktore sa chodia napajat vodou z rieky (bylinozravce, ale aj selmy) – ved, kde inde by im bolo lepsie, nez na sirokych brehoch s bujnou travou a pri zdroji vody. Krasne fotky mam aj z hrochov a krokodilov.
Jankine foto – obligatne “daj si pozor” na hrochy a krokodily – miesto pri pontone, NP Chobe, Botswana
Jankine foto – uz sa plavim po rieke Chobe
Jankine foto – rieka Chobe
Jankine foto – ked ste v Afrike, celodenne vylety sa neoplati koncit pred sumrakom – este stale sedim v lodke, slnkom osmahnuta, vetrom oslahana, zacina sumrak, treba tasit repelenty – NP Chobe, Botswana
Jankine foto – plavba po rieke Chobe sa chyli ku koncu
Hoci som si zaumienila, ze zo zvierat s vynimkou slonov v tomto prispevku ziadne ine nezverejnim, no kedze som uz predsavzatie stihla “porusit”, pridam este 3 fotky “neslonov”. Najskor to bude miniaturny, no velavazeny clen patky najikonickejsich vtakov juznej Afriky – snovac kafersky – ved, ako sa mudro hovori “An icon is not always the biggest, the fastest, the flashiest or the most pervasive. No, it is something more than that. An icon is something that captures the spirit of a time or the essence of a place.” A dalsie 2 fotky su z “neikonickej”, no zato sympatickej husky:-).
Jankine foto – Snovac kafersky (Euplectes orix) – Southern Red Bishop, NP Chobe, Botswana – odfotit tohto maleho vtacika by chcelo lepsi fotak, ale myslim, ze foto sa celkom podarilo. Vacsinu dalsich zaberov z tohto vtacika mam take, ze je bud otoceny chrbtom ku mne, alebo zabery nie su ostre – on bol v kazdej polsekunde inak natoceny, moju snahu o dobry zaber mal samozrejme totalne na haku:-).
Co sa tyka jeep safari, sofer bol miestny a jeep otvoreny (bez okien) – to je vzdy trosku zvlastne, ked sa zastavite a pozorujete selmy – kto kedy povedal, ze nejaka sa nerozbehne a nechnapne vas? Soferi su vyborni watcheri, to je jasne. Kym oni vidia vsetko, my zlomok – kto pojde na svoje prve safari, zisti, ze aj pozorovanie treba trenovat – je nutna velka davka trpezlivosti a koncentracie, ziadne zviera nepride pred objektiv, hodiny nemusite vidiet okrem bylinozravcov alebo opic nic “vacsie” a ako som uz spominala v skorsich prispevkoch, je ohromne stastie vidiet Big Five. A to si treba akoby zasluzit (vytrvalostou). Postupne sa budete zlepsovat (som zivym prikladom, ze aj z totalneho amatera – watchera, pre ktoreho nikdy predtym nebola fauna hobby, sa s prvou navstevou Afriky stal milovnik safari a osoba, ktora casom vedela rozlisit gazelu grantovu od gazely thompsonovej a tie od impaly a pod.). Nezda sa, ale uz par hodin pozorovania prirody vas FYZICKY dost unavi, ale je to super (mentalny a psychicky reset). Jeep safari v tomto regione nepatrilo k mojim naj, ani co sa scenerii tyka (asi preto, ze som sem prisla znacne “rozmaznana” po navsteve inych parkov), zato vodne safari patrilo k tym top. Potom som sa plavila este v Zimbabwe – nie v sude po Viktoriinych vodopadoch:-), ale na vyletnej lodke po rieke Zambezi – a tam som hodila do vody mincu, aby som sa do Afriky vratila:-).
Jankine foto – nikdy ma neomrzi kombinacia cervenej pody, sytej zelenej a blankytne modrej – NP Chobe, Botswana
Jankine foto – aj ked budete unaveni (naozaj budete), dni v Afrike treba vyuzit naplno – skory budicek a odchod na ubytko pri zapade slnka – resp. ak ste v areali, v ktorom sa v presny cas ZATVARA BRANA (gate), musite prist dovtedy! V Namibii sme to raz presvihli kvoli neocakavanej udalosti – o tom inokedy:-) – branu nam nastastie otvorili.
V NP Chobe som pofotila vsetko, co sa dalo. Nie vsak Big Five, resp. takto, nekompletnu Big Five som v ramci juznej Afriky dosiahla uz v Namibii, do kompletky mi este chybalo foto byvola kaferskeho, ktoreho som odftotila v NP Chobe. No ale pokial ide o slonov, slonice a slonicata, nebudem klamat, ze po case som mala pocit, ze fotiek mam na rozdavanie, ze mozem dat prvykrat fotaku pokoj a uz len pozorovat:-)! Takyto pocit “nasytenosti”, co sa tyka clenov Big Five, som na ziadnom inom safari nemala. Vzdy som cakala a cakala, hodiny ubiehali a dalsie hodiny by mi bolo treba na vytvorenie bohatej a kvalitnejsej fotokolekcie. NP Chobe je v tomto smere (vzhladom na pocet slonov) unikat. Dalsou raritou parku je populacia levov, ktore sa zivia aj slonmi.
Botswane patri prvenstvo nielen, co sa tyka poctu slonov, ale aj z hladiska velkosti ich stad. Zo vsetkych znamych populacii slonov na svete vytvaraju najvacsie stada prave slony africke zijuce v Botswane. Ja osobne som vsak videla skor slonov soliterov (pekne fotky slonich stad mam z Kene a Tanzanie).
Z celade slonovitej prezili do dnesnych cias uz len 3 druhy: slon africky, slon pralesny a slon azijsky. Z nich som zatial nevidela slona pralesneho (ide o kriticky ohrozeny druh, zije v pohoriach a pralesoch zapadnej a strednej Afriky, najlepsie sa da vidiet v Gabone alebo v Kongu). Z toho vyplyva, ze slony, o ktorych je v tomto clanku rec, su slony africke (Loxodonta africana). Specifikom slonov africkych zijucich v Botswane je, ze sa vyznacuju skor krehkou slonovinou a kratkymi klami, co je zrejme dosledok nedostatku vapnika v pode. Okrem toho, ze slony skonzumuju enormne mnozstvo porastov, kvoli ich silnemu tlaku su do znacnej miery redukovane aj (no nielen) botswanske lesy z mahagonu, teaku a inych tvrdych drevin.
A vyber z mojich foto slonov v NP Chobe v Botswane:
Pekne fotky slonov plavajucich v dvojiciach mam zo Zimbabwe – plavali extremne rychlo, co ma prekvapilo, a jednak to bol zabavny pohlad – z vody trciace choboty vyzerali ako dychacie trubice potapacov.
Rieka Chobe – kedze prispevok sa tyka aj jednej z najkrajsich, zivotodarnych riek Afriky, aspon zopar slov o nej. Rieka Chobe prameni (ako maly horsky pramen) v Angole, kde je znama ako Kwando (nazov Hambukushu). Odtial prechadza cez Kalahari, kym sa dostane do Botswany a stava sa Linyanti (nazov Subiya). Na hranicnom priechode Ngoma sa stava Chobe a odtial pokracuje pozdlz severnej hranice Botswany, kym sa spoji s mocnou Zambezi a preleje sa cez priepast Viktoriinych vodopadov.
Jankine foto – na zdravie a aj na zivot (nielen) africkych riek, nech vody v nich nikdy nevyschnu! Co sa tyka pivka, ide o brand zo Zimbabwe, no pila som ho na lodke v Botswane. A v Zimbabwe som si potom mozno dala pivo zo Zambie alebo Mozambiku:-) – ale nie, nepamatam si nic take. S istotou viem, ze v Zimbabwe sme si na lodi dali pri zvuku africkych rytmov veceru a pili vyborne vino ako rozlucku s celym neskutocnym tripom. Neskoro v noci sme uz balili a na druhy den sme odleteli do Johannesburgu, kde sme presadli na let domov, do Europy. Neskor zverejnim aj video z letiska v Zimbabwe – cernoskovia v klasickych africkych odevoch o 106 bubnovali na africke bubny, aby nas takto pekne z krajiny vyprevadili – no boli mi luto odletiet ….
Riecny tok Chobe (podobne ako Okavango a rieka Zambezi) je ovplyvneny zlomovymi liniami, ktore su predlzenim Velkej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley) – otvaram moj fotoalbum z Kene a pripajam ukazku:
Jankine foto – Kena – vyhliadka na Velku priekopovu prepadlinu (Great Rift Valley), konkretne na jej vychodnu resp. Gregoryho vetvu. Z vyhliadky sa da dovidiet do masajskych stepi, na masiv sopky Suswa a krater Mt. Longonot (2777 m. n. m.). Great Rift Valley je NAJVACSI suchozemsky tektonicky zlom na Zemi, ktory je viditelny aj z vesmiru. Vytvoril sa tektonickym procesom rozpadu africkej platne a jej vzdalovanim sa od arabskej a somalskej platne. S dlzkou 6 500 km sa taha z Malej Azie od severu Syrie, Izrael az po stred Mozambiku. Sirka udolia je v rozsahu 30 – 100 km a hlbka od 100 po niekolko tisic metrov. Na severe sa tento proces zacal asi pred 35 mil. rokov, v Afrike asi pred 15 mil. rokov.
Ked vody rieky Chobe dosiahnu severnu hranicu Narodneho parku Chobe, stava sa z nich siroka, krutiaca sa masa vody, ktora sa vinie cez mociare a je popretkavana mnozstvom zelenych ostrovov. A nespomenula som ryby! Pre predstavu, v rieke Chobe zije vyse 90 druhov ryb.
Jankine foto – slon africky, NP Chobe, Botswana
Slovo na zaver: Ziadne nebude:-). Slovo “zaver” vyznieva definitivne a ja chcem ponechat tuto temu v rovine infinitivnej:-).
