Podtitul: V norskom kralovstve divokych sobov sa snubia mini architektura a dizajn s razom krajiny. Ide o oblast, ktora je domovom aj pizmonov a rosomakov.
Krasa ma mnoho podob a slovo “krasny” vo mne vyvolava mnozstvo asociacii. Priroda je bez debaty krasna. Je vsemocna. Este aj cas v nej dilatuje. Synteza zivej a nezivej prirody (vratane pody a vzduchu, ktore vonaju) a ticha.
Z mojho zatial posledneho norsko-skotskeho tripu zamerne vyberam fotku (konkretne z Norska), ktoru by ste (co do scenerii) v pohodicke zasadili aj do nasho prostredia:
Ze sa mi necudujete, ze som po tom chodnicku nevykrocila beznym turistickym (nebodaj suchtavym) krokom? Cesticka priam vyzyvala, aby som po nej trielila a rychlo uvidela, co je za najblizsimi kopcami:-). Tak veru. Ani som sa nenazdala a uz som stala na kopci vzadu hore :-). Apropo, zboznujem rychlu chodzu a dlhu chodzu, ta ma “ozivuje” (naopak, pomale tempo ma unavuje a nebavi).
Hoci fotka vyssie neukazuje nic, co by ste oznacili za typicky norske, cela tato oblast a okolite hory (Dovrefjell je “strechou” Norska) su nielen norske, no aj niecim unikatne. Ide o jedno z mala miest na svete, kde este ziju divoke soby. Je tazke uzriet ich pocas hikingu, ak nemate vela casu pozorovat okolie – to bol aj moj pripad, ze vyckavat a posedkavat sa nedalo, trebalo sa posunut v ceste dalej (prejst dalsie km a ubytovat sa na noc). Ale smutna som nebola, lebo ad1 sobov (a aj losov) som videla na Aljaske a ad2 pri ceste spat z tohto narodneho parku som videla pasuceho sa pizmona:-) (ako som kracala, tak on sa v klude pasol na tej trave zelenej)! Pizmon (presnejsie pizmon seversky, lat. Ovibos moschatus, angl. musk ox) je pokojny a tazkopadne vyzerajuci bylinozravec (podobny bizonovi), ktory ale v pripade ohrozenia (al. pocitu ohrozenia) vie razantne zautocit, a to pekelne rychlo (60 km/hod). So svojimi 400 kileckami (ide o max. vahu) vzbudzuje respekt. Obyva najma Aljasku, Rusko a Gronsko.
V tejto oblasti zije aj rosomak, horska liska, orol skalny atd.
A co dalsie zaujimave som tu videla? Vskutku velmi posobivu rozhladnu (taku som este nikde nevidela), urcenu prave na pozorovanie divokych sobov:
Viac fotiek priamo na stranke architektov:
https://snohetta.com/project/2-tverrfjellhytta-norwegian-wild-reindeer-pavilion
Zacala som so slovami, ze krasa ma mnoho podob. Ludia (ich charaktery a skutky), priroda, architektura, umenie, literatura a vselico ine. Aj hudba. Pripajam song od Ruby Amanfu:
PS: Kufrik mam uz takmer zbaleny, o par hodin letim na cca tyzdnovy vylet. Huraa:-)!