SVK:/ Ahojte :-), predstavujem svoj vobec prvy blog, ktory prinesie najma cestovatelske temy zo vsetkych kutov sveta a tiez aj rozne ine (necestovatelske) temy. Vitajte na palube a pekne citanie vam prajem :-)! EN:/ Hi world :-), this is my the very first travel blog from all around the world and, in a special addition to that, the blog dedicated to mixed (non travelling) topics. Please, welcome on board and enjoy your reading :-)!
Pripajam maly vyber fotiek z niektorych mojich ciest – tentokrat fotky ludi. Najradsej fotim prave ludi, no uplne najradsej situacne – napr. na chodniku, na trhu, spoza rohu:-), proste nahodne a vo vacsine pripadov s tymi ludmi komunikujem – aspon neverbalne (zamavam, usmejem sa, …). Svet okolo vnimam citlivo a vnimam ho cez ludi – aj sa hovori, ze srdcom kazdej krajiny su jej LUDIA, a tak to aj je.
Rada by som este popisala, no musim utekat smer letisko. Ak som si to dobre pozrela, pilot bude mat pri jednom z mojich letov (spolu ich budem mat pocas celeho vyletu osem, do prvej cielovej destinacie tri) len jeden koridor na pristatie … tak premyslam, ze by som isla do kabiny “ku kormidlu”, nech pristaneme na prvykrat:-). Jasne, ze mam v hlave Afriku, najblizsia cesta nebola naplanovana s umyslom “prehlusit” spomienky na Afriku – to sa ani neda(!!!) – ale tak to nejako vyslo a Afriku si nesiem v sebe aj dalej:-). Narocnost bude v dlzke (trvani) tripu, a to vzhladom na jeho rychle tempo a minimum mojho spanku (take su moje dovolenky proste, ze vela nenaspim:-), ale spat mozem aj doma:-).
Majte krasnu a farebnu jesen!
A aby bola ta jesen aj hudobna, pripajam moju dalsiu oblubenu afro spevacku Sonu Jobarteh, ktora je prvou profesionalnou zenskou hrackou na hudobny nastroj kora, pochadza zo znamej (griot) rodiny zo Zapadnej Afriky, v ktorej sa tradicia hrania na koru spociatku odovzdavala vylucne na muzskych potomkov – az sa narodila Sona, ktora uz ako 4-rocna mala svoje prve vystupenie. Narodila sa v Anglicku, jej rodina je z Gambie a ona sama sa ku Gambii hrdo hlasi, plynule rozprava nielen anglicky, no aj mandinkou (jeden z hlavnych jazykov v Gambii, avsak hovori sa nim aj v inych krajinach Zapadnej Afriky) a v mandinke aj spieva:
A ako bodka song s temperamentom krajin, do ktorych to mam tiez namierene:
Z textu vyberam:
Que horas es (Kolko je hodin?). Once de la noche en San Salvador, El Salvador (Jedenast v noci v San Salvadore v Salvadore). Once de la noche en Managua, Nicaragua (Jedenast v noci v Manague v Nikarague).
Me gusta los aviones, me gustas tu (Mam rad lietadla, mam rad Teba). Me gusta viajar, me gustas tu (Mam rad cestovanie, mam rad Teba). Me gusta el viento, me gustas tu (Mam rad vietor, mam rad Teba). Me gusta sonar, me gustas tu (Mam rad snivanie, mam rad Teba). Me gusta la mar, me gustas tu (Mam rad more, mam rad Teba).
Bude to netradicne kratky prispevok, este nie som pevnymi nohami a koncentrovanou myslou uplne doma… Prosim, zbalte mi moj zeleny kufrik a poslite ma spat:-).
Pred touto cestou som mala respekt (nie vsak v zmysle, ze ma tam niekde o rok najdu ohlodanu termitmi:-), ziadne ocakavania som preto radsej nemala, akurat som samozrejme tusila, ze kedze som do Afriky blazon, bude to super a basta. Nebolo to super, bolo to po vsetkych strankach super+++.
Obsah riadkov vyssie uz asi napoveda, ze faktograficke udaje, exaktne data a pre Vas niecim prinosne informacie budete v tomto prispevku hladat marne:-). Spravne:-)! Ale nieco inspirativne tu hadam najdete. Bolo by pre mna teraz namahave pisat vecne a informativne (a vobec cokolvek pisat), ked mam v hlave len vone, usmevy, pocity, zazitky, zvuky skorych hodin africkych ran a pod., ktore sa slovami sprostredkovat nedaju.
Proti afro-mixu (a vseobecne mixu) vobec nic nemam, pridam preto k spomienke na oblasti vychodnej Afriky jedno slovicko v jazyku statu zapadnej Afriky – ide o slovo v bambarcine (poradim, nech nehladate, bambara je jazyk, ktorym sa hovori v Mali, no a v Mali sa hovori aj francuzsky – tu uz mame jazykove spojitko s Dzibutskom, v ktorom sa tiez hovori francuzsky a dalej arabsky):
N’TERINI
Uz som chcela pokracovat, ked som si uvedomila, ze s bambarou som poradila a s Nterini nie:-), tak naprava: My Love (event. My Love / Confidant).
AFRIKA...
Nasledovat bude trailer ku klipu spevacky, ktora sa narodila v state s exotickym nazvom Pobrezie Slonoviny (Ivory Coast), vyrastala v Mali a zije vo Francuzsku, a ktoru pocuvam uz zopar rokov (aj jej koncerty mam napozerane): Fatoumata Diawara. Dielikom do skladacky je, ze klip sa natacal v Etiopii – konkretne v pusti Danakil (nachadza sa v SV Etiopii, v SZ Dzibutsku a v juznej Eritrei – tuto pust som nenavstivila a nebola som ani nikde inde na severe Etiopie, kedze sa tam kvoli trvajucemu ozbrojenemu konfliktu necestuje – niekedy nabuduce). Fatoumata vo svojich textoch vacsinou rozobera silne temy, napriklad apeluje na porozumenie medzi ludmi, roznorodost povazuje za silu (nemozeme byt vsetci rovnaki, len cierni, len bieli, atd.) a povzbudzuje, aby sme sa s odlisnostami stotoznili: “We should start to enjoy it, then we can give a chance to all children.” Klip natocila etiopska umelkyna Aida Muluneh (o tejto talentovanej a uznavanej dame aspon tolko, ze je vizualnou artistkou a fotografkou, zije v Addis Abebe, no pracovala ako fotozurnalistka pre The Washington Post, jej diela su vystavovane po celom svete, bola clenkou poroty The Sony World Photography Awards a The World Press Photo Contest). V klipe si mozete vsimnut aj jedlo – velku placku s plnkou – ide o indzeru (narodne etiopske jedlo). Apropo, biela solna plan v klipe mi pripomina Lac Assal v Dzibutsku:
Text songu je silny a citlivy. Aspon uryvok z neho plus link na full text:
"...he has left his family and friends behind and gone away. He may never come back. What am I to do? He was my friend and my confidant. How is he? Just let me know how you are." [zdroj: https://lyricstranslate.com/en/nterini-my-love.html]
Iduc do Afriky sa ku mne nahodou dostal tip na knihu Zeny, ktore zostali od autorky Magdaleny Rojo (pohlad na migraciu z druhej strany, t.j. z pohladu zien, ktorym odisli muzske naprotivky, no su tu aj deti, ktorym odisli otcovia, bratia, atd.) – este som ju necitala, no v rade mojich neprecitanych knih poskoci na prve alebo aspon popredne miesto (tema migracie, osudy migrantov a tych, ktore/i “zostali”, mi nie su ani nahodou lahostajne): https://www.martinus.sk/?uItem=1928753.
Ked sme pri knihach, uz davnejsie som citala cestopis Etiopia – Vysoka skola neocakavania od Pavla Hiraxa Baricaka – vrelo odporucam, od zaciatku do konca som ju hltala a pritom sa aj velmi nasmiala, no sucasne (tak sa to v mojom zivote nejako opakuje) ma pri jej citani ani nenapadlo, ze sa po etiopskej zemi prejdem tak skoro: https://www.martinus.sk/?uItem=110219.
Zaznam o tom, ze som o Etiopii snivala uz par rokov dozadu, som nasla v mojich starsich mailoch – konkretne “Date: so 23. 5. 2015 o 7:53” – rozposlala som ho vela ludom v Bcc (mozno aj Vam, ktori prave citate tento prispevok). V nom sa nadchynam Etiopiou, spominam aj Rwandu a davam do pozornosti Barabasov film (vtedy novinka) “Suri“o etiopskom kmeni. Clanky o tomto filme boli na Dobrodruhovi, Outdoorfilmoch atd., no asi najkomplexnejsi bol tento: https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/355780-vzdy-je-to-vnutorny-boj-ci-si-zachranovat-zivot-alebo-nakrucat/. Kto je fanusikom diela Pavla Barabasa (ja ano), asi si spomenie aj na jeho starsi film z Etiopie “Omo – Cesta do praveku“: https://www.csfd.cz/film/201878-omo-cesta-do-praveku/prehled/.
Aby to nebol prispevok len o zazitkoch a tvorbe inych, pripajam moj, v zasade nahodny a absolutne restriktivny vyber fotiek (stale este triedim, no mozem povedat, ze najviac fotiek mam z ludi a uplne najviac z ludi roznych kmenov):
PS: Plnohodnotnejsi prispevok s bohatsim spektrom fotiek postnem mozno niekedy nabuduce (no neviem, ci by som nemala najskor dokoncit ten o Senegale, kde som bola pred vyse rokom:-), alebo nejaky iny rozpisany). Ale aspon hutny zaver: nie je miesto, kde by som videla viac kmenov nez tu v Juznej Etiopii v povodi rieky Omo – inak povedane, nie som si ista, ci vobec existuje dalsie miesto na Zemi, kde zije tradicnym sposobom take mnozstvo roznorodych etnik. Ak Vas lakaju kmene a kultura, potom suradnice prave pre Vas su: dolne Omo. Je samozrejme otazne, dokedy to povodne vydrzi… Dalsi bonus bonusov: turistov (belochov) som videla tolko, ze by som ich spocitala na jednej ruke – pri kmenoch som ich videla len na dvoch miestach, z toho pri jednom kmeni som si vsimla belocha az ex post, t.j. na fotke:-), no a v Dzibutsku uz vobec nechapali, co tam idem robit, ak nie som vo vojenskej misii ani diplomatickej sluzbe:-) – cize, ak chcete byt niekde totalne exotik, nech sa paci smer Djibouti (vezmite si ale kremik SPF “100” a brile na Everest):-).
PPS: Znova sa mi v tej Afrike potvrdilo, ze tamojsi ludia (specialne v kmenoch) o byti velmi nepremyslaju, oni ziju. Neviem, ci niektori z nich vlastnia nieco viac nez skromne oblecko a mozno par ozdobok a nadob, no su taki skutocni, bez masiek, bez pretvarok, bez nanosov … plus ta ich energia, usmevy, zjavna nekomplikovanost a pod. … Ak ma clovek napriklad nejake nejasnosti, vseobecne otazky a pride tam, nad odpovedami asi nebude musiet tuho uvazovat, tie odpovede jednoducho vyciti… je to tam take pravdivejsie. Mozno mi rozumiete a ak by aj nie, no niecim Vas to oslovuje, chodte a nebojte sa (hoci uvidite aj ozbrojenych domorodcov) – usmev je univerzalnym neverbalnym komunikacnym nastrojom, a ak Vam nerobi problem ho pouzivat, vacsina miestnych ludi vas prijme, nezbije, nevyzenie palicou (ja by som napriklad takych bielych votrelcov cudne oblecenych, s cudnymi ozdobami (slnecnymi okuliarmi a hodinkami), s cudnymi aparatmi (fotakmi) okamzite vyhnala a asi aj s palicou, napriklad bambusovou:-).
A este aspon par foto z Dzibutska – uplne ina krajina, uplne iny svet, stale citim tu horucavu (aj nocna teplota bola vysoka, nad 30 stupnov!), vsetko zaujimave, urcite by som tu pobudla este o jednu, dve noci viac:
A este slovickom spat k Etiopii => jedno velke dakujem v amharcine: Ameseginalehu! A pre Dzibutsko dam v arabcine => Shukran!
Different nations, different tribes, different languages, identical emotions! Ano, ano, milujem Afriku:-)!