Etiopia: Addis Abeba + Juzna Etiopia (region rieky Omo)
&
Dzibutsko
Podtitul: Don’t wake me, I’m not dreaming …
Africky roh – definicia vid napr.: https://cs.wikipedia.org/wiki/Africk%C3%BD_roh
Par kostrbatych viet na uvod:
Bude to netradicne kratky prispevok, este nie som pevnymi nohami a koncentrovanou myslou uplne doma… Prosim, zbalte mi moj zeleny kufrik a poslite ma spat:-).
Pred touto cestou som mala respekt (nie vsak v zmysle, ze ma tam niekde o rok najdu ohlodanu termitmi:-), ziadne ocakavania som preto radsej nemala, akurat som samozrejme tusila, ze kedze som do Afriky blazon, bude to super a basta. Nebolo to super, bolo to po vsetkych strankach super+++.
Obsah riadkov vyssie uz asi napoveda, ze faktograficke udaje, exaktne data a pre Vas niecim prinosne informacie budete v tomto prispevku hladat marne:-). Spravne:-)! Ale nieco inspirativne tu hadam najdete. Bolo by pre mna teraz namahave pisat vecne a informativne (a vobec cokolvek pisat), ked mam v hlave len vone, usmevy, pocity, zazitky, zvuky skorych hodin africkych ran a pod., ktore sa slovami sprostredkovat nedaju.
Proti afro-mixu (a vseobecne mixu) vobec nic nemam, pridam preto k spomienke na oblasti vychodnej Afriky jedno slovicko v jazyku statu zapadnej Afriky – ide o slovo v bambarcine (poradim, nech nehladate, bambara je jazyk, ktorym sa hovori v Mali, no a v Mali sa hovori aj francuzsky – tu uz mame jazykove spojitko s Dzibutskom, v ktorom sa tiez hovori francuzsky a dalej arabsky):
N’TERINI
Uz som chcela pokracovat, ked som si uvedomila, ze s bambarou som poradila a s Nterini nie:-), tak naprava: My Love (event. My Love / Confidant).
AFRIKA...
Nasledovat bude trailer ku klipu spevacky, ktora sa narodila v state s exotickym nazvom Pobrezie Slonoviny (Ivory Coast), vyrastala v Mali a zije vo Francuzsku, a ktoru pocuvam uz zopar rokov (aj jej koncerty mam napozerane): Fatoumata Diawara. Dielikom do skladacky je, ze klip sa natacal v Etiopii – konkretne v pusti Danakil (nachadza sa v SV Etiopii, v SZ Dzibutsku a v juznej Eritrei – tuto pust som nenavstivila a nebola som ani nikde inde na severe Etiopie, kedze sa tam kvoli trvajucemu ozbrojenemu konfliktu necestuje – niekedy nabuduce). Fatoumata vo svojich textoch vacsinou rozobera silne temy, napriklad apeluje na porozumenie medzi ludmi, roznorodost povazuje za silu (nemozeme byt vsetci rovnaki, len cierni, len bieli, atd.) a povzbudzuje, aby sme sa s odlisnostami stotoznili: “We should start to enjoy it, then we can give a chance to all children.” Klip natocila etiopska umelkyna Aida Muluneh (o tejto talentovanej a uznavanej dame aspon tolko, ze je vizualnou artistkou a fotografkou, zije v Addis Abebe, no pracovala ako fotozurnalistka pre The Washington Post, jej diela su vystavovane po celom svete, bola clenkou poroty The Sony World Photography Awards a The World Press Photo Contest). V klipe si mozete vsimnut aj jedlo – velku placku s plnkou – ide o indzeru (narodne etiopske jedlo). Apropo, biela solna plan v klipe mi pripomina Lac Assal v Dzibutsku:
Link na cely klip: https://www.youtube.com/watch?v=4gmGL5SqhaY
Video k songu sleduje (citujem):
"...a young man as he crosses the desert, a single bag of belongings slung over his shoulder. Though he's left behind a woman he loves and his family, he's gone in search of a better life. By the end, his family receives news of his journey — it isn't good. It's a subtle, affecting reminder of the global migration crisis." [zdroj: https://www.npr.org/sections/allsongs/2018/03/07/591512856/fatoumata-diawaras-stirring-reminder-of-the-global-migrant-crisis]
Text songu je silny a citlivy. Aspon uryvok z neho plus link na full text:
"...he has left his family and friends behind and gone away. He may never come back. What am I to do? He was my friend and my confidant. How is he? Just let me know how you are." [zdroj: https://lyricstranslate.com/en/nterini-my-love.html]
Iduc do Afriky sa ku mne nahodou dostal tip na knihu Zeny, ktore zostali od autorky Magdaleny Rojo (pohlad na migraciu z druhej strany, t.j. z pohladu zien, ktorym odisli muzske naprotivky, no su tu aj deti, ktorym odisli otcovia, bratia, atd.) – este som ju necitala, no v rade mojich neprecitanych knih poskoci na prve alebo aspon popredne miesto (tema migracie, osudy migrantov a tych, ktore/i “zostali”, mi nie su ani nahodou lahostajne): https://www.martinus.sk/?uItem=1928753.
Ked sme pri knihach, uz davnejsie som citala cestopis Etiopia – Vysoka skola neocakavania od Pavla Hiraxa Baricaka – vrelo odporucam, od zaciatku do konca som ju hltala a pritom sa aj velmi nasmiala, no sucasne (tak sa to v mojom zivote nejako opakuje) ma pri jej citani ani nenapadlo, ze sa po etiopskej zemi prejdem tak skoro: https://www.martinus.sk/?uItem=110219.
Zaznam o tom, ze som o Etiopii snivala uz par rokov dozadu, som nasla v mojich starsich mailoch – konkretne “Date: so 23. 5. 2015 o 7:53” – rozposlala som ho vela ludom v Bcc (mozno aj Vam, ktori prave citate tento prispevok). V nom sa nadchynam Etiopiou, spominam aj Rwandu a davam do pozornosti Barabasov film (vtedy novinka) “Suri“ o etiopskom kmeni. Clanky o tomto filme boli na Dobrodruhovi, Outdoorfilmoch atd., no asi najkomplexnejsi bol tento: https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/355780-vzdy-je-to-vnutorny-boj-ci-si-zachranovat-zivot-alebo-nakrucat/. Kto je fanusikom diela Pavla Barabasa (ja ano), asi si spomenie aj na jeho starsi film z Etiopie “Omo – Cesta do praveku“: https://www.csfd.cz/film/201878-omo-cesta-do-praveku/prehled/.
Aby to nebol prispevok len o zazitkoch a tvorbe inych, pripajam moj, v zasade nahodny a absolutne restriktivny vyber fotiek (stale este triedim, no mozem povedat, ze najviac fotiek mam z ludi a uplne najviac z ludi roznych kmenov):
PS: Plnohodnotnejsi prispevok s bohatsim spektrom fotiek postnem mozno niekedy nabuduce (no neviem, ci by som nemala najskor dokoncit ten o Senegale, kde som bola pred vyse rokom:-), alebo nejaky iny rozpisany). Ale aspon hutny zaver: nie je miesto, kde by som videla viac kmenov nez tu v Juznej Etiopii v povodi rieky Omo – inak povedane, nie som si ista, ci vobec existuje dalsie miesto na Zemi, kde zije tradicnym sposobom take mnozstvo roznorodych etnik. Ak Vas lakaju kmene a kultura, potom suradnice prave pre Vas su: dolne Omo. Je samozrejme otazne, dokedy to povodne vydrzi… Dalsi bonus bonusov: turistov (belochov) som videla tolko, ze by som ich spocitala na jednej ruke – pri kmenoch som ich videla len na dvoch miestach, z toho pri jednom kmeni som si vsimla belocha az ex post, t.j. na fotke:-), no a v Dzibutsku uz vobec nechapali, co tam idem robit, ak nie som vo vojenskej misii ani diplomatickej sluzbe:-) – cize, ak chcete byt niekde totalne exotik, nech sa paci smer Djibouti (vezmite si ale kremik SPF “100” a brile na Everest):-).
PPS: Znova sa mi v tej Afrike potvrdilo, ze tamojsi ludia (specialne v kmenoch) o byti velmi nepremyslaju, oni ziju. Neviem, ci niektori z nich vlastnia nieco viac nez skromne oblecko a mozno par ozdobok a nadob, no su taki skutocni, bez masiek, bez pretvarok, bez nanosov … plus ta ich energia, usmevy, zjavna nekomplikovanost a pod. … Ak ma clovek napriklad nejake nejasnosti, vseobecne otazky a pride tam, nad odpovedami asi nebude musiet tuho uvazovat, tie odpovede jednoducho vyciti… je to tam take pravdivejsie. Mozno mi rozumiete a ak by aj nie, no niecim Vas to oslovuje, chodte a nebojte sa (hoci uvidite aj ozbrojenych domorodcov) – usmev je univerzalnym neverbalnym komunikacnym nastrojom, a ak Vam nerobi problem ho pouzivat, vacsina miestnych ludi vas prijme, nezbije, nevyzenie palicou (ja by som napriklad takych bielych votrelcov cudne oblecenych, s cudnymi ozdobami (slnecnymi okuliarmi a hodinkami), s cudnymi aparatmi (fotakmi) okamzite vyhnala a asi aj s palicou, napriklad bambusovou:-).
A este aspon par foto z Dzibutska – uplne ina krajina, uplne iny svet, stale citim tu horucavu (aj nocna teplota bola vysoka, nad 30 stupnov!), vsetko zaujimave, urcite by som tu pobudla este o jednu, dve noci viac:
A este slovickom spat k Etiopii => jedno velke dakujem v amharcine: Ameseginalehu! A pre Dzibutsko dam v arabcine => Shukran!
Different nations, different tribes, different languages, identical emotions! Ano, ano, milujem Afriku:-)!