Prichadzam k Vam so slnecnymi pozdravmi z fantastickej a rozmanitej Strednej Ameriky:-)!
Niektore cesty planujem dlhsie a neviem sa dockat, kym tu ktoru krajinu spoznam, a pri niektorych si hovorim, ze na mna pockaju – aj Strednu Ameriku som mala v sekcii “neskor”. Ale obcas sa situacia zbehne uplne inak (asi vyssie moci zauraduju) a ja sa velmi rychlo (nie bezhlavo) rozhodnem aj pre oblasti mimo zoznam mojich horucich volaviek.
Po prichode zo Strednej Ameriky mozem povedat len jedno: super, ze som ju spoznala a uz si aj prezeram dalsie latinskoamericke krajiny – vsetky su sireny!
Takze, aka vlastne bola ta moja velka stredoamericka zalezitost? TODO PERFECTO:-)!
Suma sumarum: Stredna Amerika a jej 8 krajin na kompletku.
Nebola to vobec lahka vyprava, skor expedicna nez komfortna, ale BOOSTER JAK DELO! K tomu zopar modrin, mierna svalovica na stehnach (a to som trenovana), zopar stipancov (aktivita “nenazranych” komarov stupla pocnuc tzv. Bananovymi republikami), extremny deficit spanku, zvyseny prijem velmi kvalitnych lokalnych aj cesko-slovenskych destilatov, opalenie kratasove a rukavove, par dni s oslabenymi hlasivkami (to je vzdy, ked malo spim a vela rozpravam) a jedna oceanska estrada, kedy po mna skocili traja plavcici do Ticheho oceanu v Salvadore (k tomu este nizsie) – inak krasa, blaho, tak nejak v rozkvete zivota -> en la flor de la edad:-). Pri slovicku “flor” (kvet) ma popri zaplave prenadhernych kvetov (Stredna Amerika je skutocnym floristickym rajom) napada aj jedna znacka niecoho, co sa v tomto prispevku hodi spomenut – znacka kvalitneho nikaragujskeho rumu Flor de Cana -> degustovany a odobreny:-).
Co som povodne nevedela: pojmy Stredna Amerika, Centralna Amerika a Mezoamerika nie su identicke, kazdy z nich je vyznamovo mierne odlisny. Este by som zdoraznila, ze Stredna Amerika sa spravidla zaraduje do kontinentu Severna Amerika (co do temperamentu by som ju naopak supla do Juznej Ameriky).
Bol to taky kulturny, pamiatkovy, indiansky, prirodny a gastro mix / natresk, ze kym si utriedim myslienky a fotky, ubehne vela mesiacov. Espera, a buena hora mangas verdes:-).
Vdacna som!!!
Pre predstavu, o com Stredna Amerika je, pripajam zopar videi a vlastnych fotiek.
Vamos:-)!
Podtitul 1: Tichy ocean, Karibske more, uchvatne jazera (aj to najhlbsie, niektorymi povazovane za najkrajsie na svete – Atitlan, aj to najvacsie – Nikaragujske s dramatickymi vizualnymi scenami pri sumraku), vulkanicke jazera, termalne jazierka, rieky (aj kanon Sladkej rieky / Rio Dulce v Guatemale – v podstate “Jursky park”), podzemne vody a cenote (t.j. zatopene zavrty krasoveho povodu, ktore Mayovia povazovali za branu do podsvetia a vykonavali v nich zlozite ritualy – zvacsa su hlboko pod zemou alebo v jaskyniach a ich vyskyt v blizkosti mayskych pamiatok je odpovedou na otazku, ako Mayovia dokazali existovat v tazko dostupnych terenoch bez riek).
Podtitul 2: Viacere typy ekosystemov – najma dzungla, t.j. tropicky dazdovy les, dalej hmlove lesy, zmiesane lesy a savany = zelena, este raz zelena a este treba pridat zelenej, neskutocna flora (sekvoje, kaucukovniky, bambusy, palmy, bananovniky, prenadherne kvety, atd.), kavove a kakaove plantaze, sopky – velmi vela sopiek (aj vysokanske, aj aktivne a lenivo cmudiace, aj symetricke stratovulkany napr. Arenal – na jednu som vysla, k jednej som sa presla, dalsie videla), urodna sopecna poda, jaguare a pumy (je mala sanca vidiet ich), kajmany, lenochody, vrestany (stale pocujem ten zvlastny zvuk vrestanov v dzungliach – nahrala som si ich, ked spracujem material, postnem), papagaje, tukany, pelikany, hady, pavuky (a trebalo by menovat do nekonecna), vzacne mineraly ako napr. jadeit (aj muzeum s dielnou a obchodikom navstivene), ktory mal pre Mayov daleko vacsiu hodnotu nez zlato. Co k tomu dodat? Uz viac by netrebalo:-), ale spomeniem aj narodne parky a prirodne rezervacie a v ramci nich visute mosty umoznujuce prejst sa doslova v korunach dzungle. Zhrnutie: nadherna zelena tropicka svatyna, ktora je i) domovom pre 12 percent biodiverzity nasej planety, ii) druhou oblastou s najvyssim pozorovanim vtakov na zapadnej pologuli a iii) sucastou druheho najvacsieho koraloveho utesu na svete! Da sa toto lahko prekonat?
Podtitul 3: Pozostatky jednej z najvacsich, najgenialnejsich a najmocnejsich civilizacii sveta – Mayovia – mayske pyramidy a ruiny. Tiez navsteva mayskych dediniek s potomkami Mayov a dva dni na ostrove Ometepe. Fincy, dedinky, mesta, aj starobyle, nadherne kolonialne mestecka (napr. Antigua, Granada, Stare mesto Panama City – Casco Viejo). A na zaver skok k modernym vyskovym budovam a technickemu divu sveta – Panamskemu prieplavu (wow!).
Podtitul 4: Krasne pestrofarebne oblecenie Indianov, ich dekoracie a doplnky (obrusy, tasky, atd.), indianske trhy, no a samozrejme klobuky, najma tie panamske (vyrabane v Ekvadore).
Podtitul 5: Tacos, pupusas, tamales, kukuricne placky (tortillas, burritos, enchiladas, quesadillas alebo tortas), tiez frijoles, pollos, ryza s fazulou, chilli papricky, grilovane banany ako zelenina, hory masa a najcerstvejsie ryby a dary mora, no a este (aby brusko prasklo) vyborne polievky.
Podtitul 6: A nieco pre labuznikov – svetoznama kava, fantasticka cokolada, kvalitne rumy a tequilly, cigary (handmade), pina dzusy a samozrejme cerstve kokosy a banany (aj na export do sireho sveta). Vsetko prvotriedne!
Podtitul 7: Nemalo produktov Fair Trade (t.j. najuznavanejsia a najdoveryhodnejsia znamka udrzatelnosti na svete – hoci si clovek za produkty priplati, vie napriklad aj to, ze vyrobca / plantaznik / pestovatel nedrel ako otrok za almuznu, mal dostojne pracovne podmienky, neslo o pracujuce dieta, atd.) a na niektorych miestach rozvinuty Eko Turizmus (nie ako nalepka alebo reklamny slogan, ale fungujuce eko rezorty a ochrana prirody).
Fotky nemam vsetky spracovane, tak pripajam mini kolaz a potom este vyber fotiek, ktore dokladuju nazvy statov, v ktorych som bola:
Janka Onufrakova
Podme ku krajinam, ktore som navstivila ako prve v ramci tejto velkej vypravy. Ich spolocnym znakom je, ze su v nich pritomne pozostatky mayskej civilizacie, resp. ide o oblasti, ktore boli posobiskom tzv. mezoamerickych kultur. Tento prispevok sa im nebude blizsie venovat, ale materialov o Mayoch uz mam zhromazdenych tolko, ze by to chcelo zavriet sa niekam a dlho-predlho studovat. Vedci doposial neodhalili a nerozlustili vacsinu(!) z toho, co tato genialna civilizacia vytvorila – nech cokolvek napisem, bude to nedostatocne, no aj tak spomeniem aspon komplex mayskych kalendarov, matematiku (napr. koncept cislice nula, giganticke tabulky na kamennych stenach s prepoctami na miliardy, geometria), astronomiu (znalosti o vesmire na urovni, ktora vyraza dych), spickova architektura (aj dnesne kapacity obdivuju architekt. postupy Mayov), medicina na top urovni, atd. A treba dodat, ze dodnes sa s urcitostou nezistilo, co bolo pricinou nahleho zaniku civilizacie. Nasleduju fotky ilustrujuce, v ktorych statoch som bola (fotky zobrazujuce kolorit tychto krajin pridu na rad inokedy):
Pokial ide o Mexiko, v podstate som v nom ani nebola (velmi malo), musim sa tam este vratit a dat jeho spoznavaniu aspon 2 tyzdne. Nasleduje prechod cez hranice do:
Co sa Belize tyka, ked som si menila eura na dolare v pobocke jednej banky, pani v zmenarni ma dobromyselne poslala zit na Belize, resp. skonstatovala, nech tam len ostanem, ak mozem … Pravda je, ze o blahobyte nemozno v pripade Belize vobec hovorit (miesto c. 71 v stovke najchudobnejsich krajin sveta). Dalsia vec (vyznamnejsi faktor, preco nie) je, ze ide o velmi nebezpecnu krajinu (asi ako Honduras, t.j. top nebezpecna v tomto regione) – to som ani ja nevedela, bola som presvedcena, ze vedie skor Salvador a Mexico. Tak to len na margo, aby ste si to nenamierili aj s pobalenou domacnostou napr. do Belmopanu alebo Belize City. Pamiatky, priroda a Karibik na jednotku (a aj to pivo):-). Sem-tam bizar. Turisti takmer ziadni. Ide o jedinu anglicky hovoriacu krajinu Strednej Ameriky a za pivko zn. Belikin (apropo, jedna z najlepsich znaciek celej Ameriky) tu preto podakujem (namiesto uz celkom vziteho gracias) “thank you”. Prechadzajuc dalsiu statnu hranicu znova presedlavam na pekne znejuce “gracias”:-)! Bienvenido a Guatemala:
Iduc do Strednej Ameriky, ked som si robila rychly prehlad o krajinach, nasla som si medzi nimi troch favoritov – jednym z nich bola prave Guatemala (dalsi favoriti pridu na rad neskor) a ako topka ostala aj po jej navsteve – odporucam 11 z 10! Uzasna krajina (nielen pre jej vynikajucu kavu a drahokamy:-) s vsadepritomnou mayskou kulturou (zije tu najvacsia mayska komunita na svete!) a s prenadhernou prirodou (35 percent krajiny pokryvaju lesy!). Donedavna patrila k najnebezpecnejsim statom Ameriky a vlastne celeho sveta (obcianska vojna 1960 – 1996), dnes je situacia omnoho priaznivejsia.
Ja uz prekracujem dalsiu statnu hranicu, no do Guatemaly sa este pocas tejto vypravy vratim. Nasleduje obavany Honduras – mala som bud stastie alebo som sa pohybovala v bezpecnych zonach, no nic nielen nebezpecne, no ani podozrive som si nevsimla, opacne, mala som vyslovene v pohode pocity z ludi a bez problemov som si aj fotila:
Prekracujeme dalsie statne hranice, no s inym soferom, lebo ten nas nemal nejaky dokument, a tak nas odmietli pustit cez hranicny prechod. Ale poriesilo sa to, zabezpecil sa iny sofer a cca po 2.5 hodke cakania, co nie je vela (niekde stoja ludia na hraniciach dlhe hodiny, aj cely den), sme frcali dalej. Apropo, v tychto regionoch jednoducho musite byt pripraveni na vselijake neocakavane situacie (zmena opatreni – povinnost elektronickej registracie, chaoticky vyber vstupnych poplatkov – jeden clovek zaplati urcitu sumu, dalsi clovek inu sumu a pod., mat po ruke vouchere hotelov resp. potvrdenia o ubytovani, trpezlivo odpovedat na otazky (napr. ake je Vase povolanie), byt pripraveni na otvaranie kufrov a prehrabavanie sa v nich). Dalsia vec, s anglictinou tu pochodite tak na 25 percent (na colnici a v migracnych uradoch v pohode, no aspon pozdravit a podakovat sa slusi a patri v spanielcine). A predsa este jedna zalezitost – nie je bezpecne jazdit tu v noci po cestach (su oblasti, kde hrozi, ze Vas prepadnu). Tak, kam to bude tentoraz:)? El Salvador!
Salvador som podcenovala, a aj sa ho celkom obavala, ale moje potulky v meste La Libertad, kam som isla taxikom z miesta mojho ubytka, dopadli vyborne (na fotke vyssie je fotka z hl. mesta San Salvador), ludia boli velmi mili, nikto sa ma nesnazil napadnut / okradnut, v pohode som fotila aj v zapadnutych ulickach a trhoviskach (na rozdiel od Ria alebo Nairobi). Dalsia vec: na vyvalovanie na plazi pocas celych tych dlhych dni nebol nikde cas (az na dve vzacne vynimky raz si skocit do mora a raz si skocit do oceanu v trvani par hodin, nikdy nie cely den, a potom nejake moznosti skocit do jazera ci jazierka alebo termalneho bazenika alebo hoteloveho bazena) a tu sa nam pri Tichom oceane vyskytli cca 3 hodinky. Tie sme venovali najskor pesej potulke po okoli plaze (prechadzka a vyhlady boli super) a potom cca 30 min plavaniu = uz som pisala, ze mam slusnu vydrz, no boli velke vlny, obdalec aj skaly a ako som si plavala, zrazu vidim, ako bezia do vody traja plavcici – vobec som nevedela, co sa deje. Ked som si uvedomila, ze to po mna idu (nikto iny vo vode nebol), chytila ma panika – totiz, netopila som sa, nekricala som o pomoc, … Jeden ma chytil za ruku, cim mi znemoznil rychlejsie plavat (resp. vobec plavat), potom som nohou narazila na kamen (ziadna bolest, len miniaturna oskrenina). Kazdopadne, podla ocitych svedkov ma uz oceanske prudy odniesli blizsie k tym skalam, co som si vobec nevsimla (plavala som vtedy smer breh a skaly som mala mimo zorneho uhla) a bola vraj 50 percetna sanca, ze to sama uplavem. Doteraz neviem, co to bolo, zbehlo sa to v jednu sekundu (ale moja reakcia na uvod bola tragikomicka – plavcikovi, ktory ma chytil, som povedala, nech ma pusti, on ma nepustil a tak som ho opakovane vyzyvala, nech ma pusti, on nic, mozno nerozumel a do toho nas zalievali vlny, ja som sa hnevala, potom som rezignovala a zacala spolupracovat). Na brehu som sa musela skonsolidovat a potom sa uz utekat prezliect a na taxik do mesta. Neskor som sa docitala na strankach MZV CR o Salvadore toto: “Salvadorske plaze jsou pomerne nebezpecne, ac to tak na prvni pohled vubec nevypada. Vyznacuji se zejmena silnymi proudy, ktere mohou neopatrneho plavce odnest hluboko do more. Doporucujeme venovat koupani v mori zvysenou pozornost.” Takze, mily El Salvador, nemala som od Teba velke ocakavania a myslela som, ze zazijem v Tvojich ulickach chvile, ked mi nebude vsetko jedno. Take chvile nenastali v ulickach, ale v oceane, ktory Ta obmyva. Aj som ironizovala na Tvoj ucet – napr., ze chcem ist na diskoteku do San Salvadoru (mohla by to byt moja posledna). No a Ty si sa mi nakoniec aj zapacil, aj mi doprial skvele potulky a fotky, a napokon si mi aj pomohol, mozno ma aj zachranil… Muchas gracias! Po tom vsetkom sa uz citim trosku ako Salvadoreña:-)! Este raz Muchas gracias!
Ukoncujem sekciu Mezoameriky, ktoru kazdemu odporucam navstivit. Za povinnu jazdu resp. (krajsie) za splneny sen by to mali povazovat vsetci ti, ktorych zaujimaju indianske civilizacie, najma Mayovia = “SPIRIT OF THE JAGUAR”. Este pripojim perfektne, edukativne a vtipne videjko o indianskych civilizaciach – v nom je cast venovana aj oblastiam, ktore este chcem spoznat (Cuzco, etc. = Inkovia). PS: Na konci videjka je pluvajuca lama – ak som si to spravne zapamatala z inych dokumentov, potom, ci uz lama, lama vikuna alebo lama alpaka, vsetky pluju a neskutocne presne vedia zacielit:-), ak sa k nim priblizite (zvazte, ci lepsie bude detailne foto zblizka s pluvancom medzi oci vs horsie foto z dialky a sucha tvar):
Podme juznejsie do troch krajin, ktore som navstivila po Mezoamerike – ide o tzv. Bananove republiky. Ich spolocnym znakom je prenadherna priroda, dzungle a pralesy (uzasne nieco), sopky, tiez svetova kava a kvalitny rum, samozrejme bananovniky a mnoztvo inej vegetacie, a tiez aj farebne kolonialne mestecka resp. stvrte. Magicka trojka statov. Co sa logistiky tyka, zo Salvadoru som sa vratila busom do Guatemaly na dalsie tri dni. Potom som preletela z Guatemala City do San Salvadoru a zo San Salvadoru do Managuy (hl. mesto Nikaraguy):
Z fantastickej Nikaraguy, ktora bola tiez mojim favoritom a ktora ma nakoniec este viac (pozitivne) prekvapila, smer moj dalsi favorit – Kostarika! Ta nemoze snad nikoho sklamat, ani tych najscestovanejsich! Ked do Kostariky vyrazite, mali by ste poznat vyraz PURA VIDA (narodne motto). V preklade znamena “cisty zivot”, no ide v podstate o zivotnu filozofiu, zivotny styl alebo aj nastavenie cloveka, ze dolezita je cistota okolo (ciste prostredie, priroda), no rovnako aj cistota vo vnutri cloveka; dolezite je to, ako clovek premysla, ako hladi na svet. Ludia suznejuci s Pura vida su pozitivne zmyslajuci ludia, ktori sa usmievaju, hoci aj nemaju idealny zivot (hoci aj ziju v bude), su vdacni za to, co maju, chapu, ze stastnymi ich neurobi nic a nikto, len oni sami. Kostaricania su aj povazovani za jednych z najstastnejsich ludi na svete. Mimochodom, aj sa zdravia “Pura Vida” a takto aj zvyknu odpovedat namiesto “ok”. Kostarika nema armadu uz od r. 1948 (peniaze na vyzbrojovanie putovali do skolstva), ma len policiu a pobreznu straz. Patri k najstabilnejsim krajinam Strednej Ameriky. Co sa ekologie tyka, takmer 100% elektrickej energie ziskava z obnovitelnych zdrojov. Stavim sa, ze by ste si v nej vedeli predstavit (aspon isty cas) zit. Ide vsak o najdrahsi stat z celej osmicky.
A ide sa na let zo San Jose – hl. mesto Kostariky do Panamy City – hl. mesto Panamy:
Vsetky krajiny boli neskutocne zaujimave, drviva vacsina videneho predstavovala cistu krasu, ludia boli mili, jedlo fajne, kavicka nenormalna, pivko super, daiquiri take, ze recept som nastudovala a opakujem si ho v hlave:-). Az sa cudujem, ze ma to tam povodne prioritne nelakalo … Ozaj plati, ze obcas nestaci len citat a dokumenty pozerat, ale treba veci na vlastnej kozi zazit, na vlastne oci vidiet a zo svojej perspektivy (ktora je neprenosna) precitit, az potom sa da urobit nazor, resp. veciam lepsie porozumiet. Zas som sa nieco naucila, mnohemu porozumela.
Muchas Gracias, Centro America y Mexico!
>>> I got summer on the inside!
Nuz, len nedavno som videla oslavy Dia de los Muertos (obdoba nasich Dusiciek, pricom prvy den je venovany pamiatke zosnulych deti, druhy a treti den je venovany pamiatke zosnulych dospelych – ide o dost vesele, nie pietne oslavy, sviatok je chapany ako stastne stretnutie medzi zivymi a mrtvymi), konkretne som videla dia-de-los-muertos vyzdobu v Mexiku, oslavy v Hondurase a kostymy v Salvadore. V Hondurase pozerali male deti v parku na vacsom screene rozpravku Coco, tancovalo sa, spievalo, jedlo a pilo:
a ani som sa nestihla spamatat, ledva vybalit a zadaptovat a uz su tu Vianoce:-)! Nech su tie Vase krasne, stastne a vesele:-) / Merry Christmas:-)! A samozrejme, vsetko dobre do Noveho roka / Happy New Year. Pripajam moje novorocne zelanie / My Happy New Year Wish vyskladane (ako inak) z fotiek zo Strednej Ameriky:
Pripijem si kavou a samozrejme dovezenym rumom:-), takze na zdravie / cheers / arriva, abajo, al centro, al dentro:)!
Majte sa super / All the best / Que lo pase bien:-)!