SVK:/ Ahojte :-), predstavujem svoj vobec prvy blog, ktory prinesie najma cestovatelske temy zo vsetkych kutov sveta a tiez aj rozne ine (necestovatelske) temy. Vitajte na palube a pekne citanie vam prajem :-)! EN:/ Hi world :-), this is my the very first travel blog from all around the world and, in a special addition to that, the blog dedicated to mixed (non travelling) topics. Please, welcome on board and enjoy your reading :-)!
Biela sobota okrem ineho vzdy suvisela s roznymi ocistnymi obradmi – ludia sa usilovali poumyvat v sviezej jarnej vode potokov a studniciek, aby voda z nich (povazovana za magicku) zmyla vsetky ich choroby, upevnila im zdravie a zvyraznila ich krasu.
Pocas jednej Velkej noci som sa vyskytovala v Zimbabwe. Vo vodach jej riek sa umyvat nedalo (niekde boli krokodily a hrochy a niekde velke neznamo, co ako stopka tiez stacilo), no bolo zaujimave, ze ma symbolicky (alebo presne opacne nemilosrdne na plne grady) omyla striekajuca voda z mohutnych Viktoriinych vodopadov – len pri malo kataraktoch som mohla chvilku postat, pri vacsine ma voda za par sekund zliala tak velmi, ze aj ten prsiplast mi bol na nic – fotak trpel a ja trochu tiez, neskor som sa vyzula, ze ved na co topanky (ked pojdete, berte plutvy, snorchle a plavky:-)). Super bolo odfotit si tieto nadherne vodopady z vtacej perspektivy – z helikoptery. No a dalsi kontakt (nefalsovany, hoci filtrovany) s vodou z rieky Zambezi prisiel na rad v kupelni mojej lodge, kde (ako som uz skor pisala) tato voda tiekla.
Pocas jednej Velkej noci som bola v Japonsku. Islo zaroven o cas kvitnutia sakur (japonske ceresne kvitnu od konca marca do zaciatku maja po celej krajine a zhruba okolo prveho februara na ostrove Okinawa). Nizsie prikladam foto mojej zlatej milej lokalnej guide Mammi na ostrove Miyajima, ku ktorej sa dostala informacia, ze u nas je prave Velka noc, a tiez aj info o nasich (zvlastnych) zvyklostiach, a tak si obstarala prutik, aby nam nebolo luto, ze nie sme doma:-). No uzasna bola! Co si ale o tomto nasom (pomerne sadistickom) velkonocnom zvyku vzhladom na japonsku jemnocitnu dusicku v skutocnosti myslela, netusim…:-)! Rozhodne ale viac tym prutikom mavala vo vzduchu, nez by nas realne vytrieskala / vysibala -> esteze tak:-).
Prajem Vam prijemne velkonocne sviatky a krasnu, energicku a farebnu jar, resp. vesnu:-)!
PS: Na pripomenutie zo slovanskej mytologie – Vesna je bohynou jari, zivota a mladosti. Zahanala Morenu (zimu) a prinasalaj teplo, radost a zelen. Bola mlada a krasna. Jej stromom bola breza, ktora na jar rozkvita ako prva. Z vtakov sa k nej viaze kukucka. V zimnych mesiacoch sidlila na vrcholkoch hor, odkial sa spustala az vo februari, ked uz nebola zima.
Podtitul 1: Ak ste este nenavstivili galeriu Danubiana, odporucam! Aj areal je velmi prijemny, no a skvela kava v miestnej kaviarni uz len dotukne (alebo este viac nastartuje) krasny den:-). Pri tejto zmienke si znova pripominam chut uzasnej kavy v Guatemale, Hondurase a Kostarike – aj kavove ceresne som drzala v ruke, aj kavove zrna pozula:-), no a tiez som asistovala lokalcovi v Nikarague pri sadeni rastlinky – takze som nielen kavu pila, ale aj pracovala:-). Cely kotol by som tam vypila:-)! Podtitul je o galerii, no kombinacia malieb (dajme tomu “street art“), kotla a Strednej Ameriky ma nasmerovala k tejto foto:
Podtitul 2: Banka Lasky na Slovensku (the Slovak Love Bank Museam) – zatial som ju osobne nenavstivila, no spomeniem ju pre jej unikatnost. Ide o jediny trezor lasky na svete (the only one safe-deposit of love in the world) alebo inak – o miesto s najvacsou zdokladovanou koncentraciou lasky na svete (the place with the greatest evidenced concentration of love in the world). Aj napriek znicujucemu poziaru budovy, laska vytrvala (in spite of devastating building fire, the love proved eternal).
Podtitul 3: Ak chcete vidiet pandy, tak Cina. Ak chcete vidiet tigre, tak napr. nepalska dzungla. Ak nemate moznost ist do Ciny a Nepalu, tak skocte do Viedne. Plus, je tam vela kultury, ved viete:-)! A ta je samozrejme aj v Prahe, kde som v podstate ako doma – hoci tentokrat to bola kratucka navsteva, naladu “pozvedla” a Prazsky hrad som aspon “zahledla”:-).
Podtitul 4: Velmi rada by som odprezentovala vlastne pozdravy z Toga, no (zial) v Togu som (zatial) nebola. Sprostredkujem zhliadnute videjko PPPitra:-)! A co sa mna a “foreign affairs” tyka, uvidime, co prinesie 2024, ci a ake Afriky, Latinske Ameriky alebo Azie to budu. Stale este “odolavam” Oceanii, no ak by mal niekto napad na nejaky trip (idealne vacsi okruh), dajte vediet, ja viem kona celkom rychlo osedlat:-).
Ale pre tento moment u mna vedu, co sa planov na 2024 tyka, Latino Amerika a Mama Afrika:-)!
1. Danubiana Meulensteen Art Museum
One of the most romantic modern art museums in Europe. It was founded by the Dutch collector and patron of the arts Gerard Meulensteen and the Slovak gallerist Vincent Polakovic.Here you go (or run, or jump):
Bola som v pokuseni zavesit zopar svojich fotiek z miest a oblasti, v ktorych Kiro tvoril projekt Planetarium, no obmedzim sa na tri: macedonsky Ohrid, japonska Kamakura a cinske Zakazane mesto (Forbidden City) v Pekingu (apropo, existuje aj Zakazane mesto (Purple Forbidden City) v Hue vo Vietname a ja mam velku dilemu, ktore z nich je krajsie). Este na sekundu k popisu Planetaria vyssie – ani zdaleka som nevidela vsetky miesta ci mesta (vacsinu som nevidela!), no ale su tam aj take dve miesta, ktore patria k mojim horucim favoritom! Tak aspon nieco z toho, co som uz videla:
Foto Janka Onufrakova – Severne Macedonsko (North Macedonia), mesto Ohrid a Ohridske jazero (UNESCO) – Ohrid je prezyvany “Jeruzalem Balkanu” – na fotke vidite pravoslavny Kostol Sv. Jana (skratene Kaneo) z 13. stor. (ikona Ohridu)
Foto Janka Onufrakova – Japonsko, mesto Kamakura (Home of the Samurai) – na fotke vidite monumentalnu bronzovu sochu Velkeho Budhu (Daibutsu). S vyskou 13,4m je to druha najvacsia (no asi najznamejsia) socha Velkeho Buddhu v Japonsku (je aj kandidatom na zapis do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO). Vazi 93 ton. V roku 1252 ju dala postavit jedna zo sogunovych spolocnicok Lady Inada spolu s budhistickym knazom Jokom. Stavba trvala 10 rokov. Socha bola vyhotovena z dreva a nachadzala sa vo vnutri dreveneho chramu. Chram bol niekolkokrat zniceny tajfunom, tsunami a zemetraseniami a aj drevena socha Daibutsu bola znicena. V dosledku tychto udalosti bola vyhotovena bronzova socha a od tsunami v roku 1495 uz stoji na otvorenom priestranstve a nie v chrame. Po dalsich zemetraseniach bola socha viackrat rekonstruovana. Dnes je jej podstavec odolny voci zemetraseniam a krk Budhu je vystuzeny. Socha je duta a je mozne do nej vstupit. Budha sedi v lotosovej polohe a jeho ruky su v polohe Dhyani Mudra, teda v meditacnej polohe. Daibutsu ma velky vyznam hlavne pre privrzencov budhizmu cistej zeme.
Foto Janka Onufrakova – Cina, Peking, Zakazane mesto (Forbidden City) (UNESCO) – pozrela som si cely areal a jednotlive interiery a exponaty a vela pofotila – aspon v skratke: v Zakazanom meste mozete obdivovat honosne palace, chramy a audiencne siene. Stlpy su natrete sytou cervenou farbou a strechy su zlatozlte a zdobene drakmi. Dalej su tu mramorove levy straziace vchody do budov. A asi viete, ze JEDINY MUZ, ktory mohol po zotmeni zostat v Zakazanom meste, bol sam CISAR.
Od novembra 2023 prebiehala v Danubiane vystava fotografii s nazvom Beautiful Accidents od medzinarodne oceneneho fotografa (IPA 2022: Special photographer Of the Year) Martina Stranku (CZ), od decembra 2023 aj vystava diel akademickeho maliara Alexeja Vojtaseka (CZ, SK) a suboru diel s nazvom Slovak Impressions II od autoriek Jacqueline Rudavsky (SK) a Katariny Vavrovej (SK):
Foto Janka Onufrakova – Danubiana
Foto Janka Onufrakova – autor fotografie a fotografovana osoba vid vizitka vpravoFoto Janka Onufrakova – kto si pamata, v skorsom prispevku som Miskovi gratulovala k Ceskemu levovi a tu hla, zas on:-)
Foto Janka Onufrakova – nazov diela a autor vid vizitka vpravoFoto Janka Onufrakova
Foto Janka OnufrakovaFoto Janka Onufrakova
Foto Janka Onufrakova – Headdress from the Slovak village of AbelovaFoto Janka Onufrakova – dielo “A girl in the traditional folk clothing of Cataj” od autorky Jacqueline Rudavsky
Foto Janka Onufrakova – dielo “Nobody will split us in two” od autorky Katariny Vavrovej
2. The Slovak Love Bank
Banku lasky resp. zazitkovy dom o basni Marina od Andreja Sladkovica hladajte na adrese, kde Marina skutocne zila takmer po cely jej zivot a kde aj tajne rukopis basne uchovavala. Alebo nehladajte a vydajte sa na istotu na Radnicne namestie 109 do Banskej Stiavnice (UNESCO).
A ak nie ste romanticka dusa alebo (hoci aj ste, no) netuzite po prenajme schranky na uchovanie Vasej lasky / lasok, za videnie na vlastne oci hadam stoji samotny rukopis basne. Ako sa uvadza na stranke Banky lasky (link pripajam nizsie): “Basen Marina zacal Andrej Sladkovic pisat v roku 1844 potom ako sa dozvedel, ze jeho milovana Marina sa musi vydat za ineho. Sladkovic pisal basen takmer 2 roky a dokoncil ju, ked bola Marina uz takmer rok vydata. Rukopis basne Sladkovic Marine daroval. Ta ho tajne uchovavala viac ako 50 rokov v dome, kde dnes sidli BANKA LASKY.Po takmer 120 rokoch sme rukopis basne vratili naspat do jej domu, kde si ho mozete pozriet.“
Podla mna ide o uzasny pocin na podporu slovenskeho kulturneho dedicstva! Je tak:-)?
A treba spomenut aj to, ze Sladkovicova basen Marina je najdlhsia lubostna basen sveta (the world’s longest love poem):
Ak je chut vypadnut hoci len k susedom, vo Viedni ci v Prahe clovek nevie co skor:-)! A vo Viedni mozete vidiet aj pandu velku, pandu cervenu a tigra (iste, nie vo volnej prirode). A aby som neopomenula Budapest, tiez sa mi nesmierne pacila, no bola som v nej asi len raz, kym v Prahe xy (nepocitam) a vo Viedni tiez velakrat.
Foto Janka Onufrakova – Vienna, park v ramci Schonbrunnu, 2024
Foto Janka Onufrakova – Vienna, Tiergarten (the world´s oldest ZOO still in operation), 2024 – toto je tak nadherna selma …. Tento jedinec si ma najskor nevsimal, potom sme sa na seba asi 20 sekund pozerali – bolo to romanticke:-), ale len preto, ze nas delil plot:-). Pravda vsak je, ze som sa tigra snazila vidiet aj bez plota – rozumej nie v ZOO, ze by som plot chcela vypacit, ale v dzungli – k tomu este nizsie.
Foto Janka Onufrakova – Vienna, 2024
Foto Janka Onufrakova – Vienna, 2024
Foto Janka Onufrakova – Prague, Vltava (Naplavka) a v pozadi Prazsky hrad, 2024
Este na slovicko (dve, tri, … styristostyridsat) k pandam a tigrom.Popritom zmienka o jednej velmi stiplavej kuchyni a jednom velmi exotickom a tiez polygamnom etniku.
Pandy velke su narodnym pokladom (aj milacikom) Ciny. Svetovy fond na ochranu prirody (WWF) odhaduje, ze vo volnej prirode zije len asi 1860 kusov. Vyzeraju roztomilo a tiez tazkopadne. V skutocnosti aj su neskutocne lenive a to az tak, ze sa im nechce rozmnozovat. Panda je masozravec, no jej strava je prevazne rastlinna – najradsej ma bambusove vyhonky a nie je velmi ochotna konzumovat nieco ine. Podla IUCN patri do kategorie ZRANITELNY taxon!
Cinske mesto Chengdu (Ccheng-tu) je piatym najvacsim mestom krajiny a hlavnym mestom provincie Secuan (S’-cchuan). Asi poznate secuansku kuchynu – je “spicy, very spicy“. Podla odbornikov ide o velmi sofistikovanu kuchynu, ktora nema nikde na svete obdobu. UNESCO vyhlasilo mesto Chengdu za mesto gastronomie a aj samotni Cinania hrdo prehlasuju, ze secuanska kuchyna je najlepsia v celej krajine (region prezyvaju “Nebeska zem”). Pestuje sa tu rozna zelenina a ryza, no a v horach rastu huby, bylinky a korenie. Z korenia sa pouzivaju najma chilli papricky, secuanske korenie (szechuan pepper), cesnak, zazvor, badian a kardamon. Z tejto oblasti pochadza aj celosvetovo zname jedlo kung-pao. Avsak tym najvacsim miestnym turistickym lakadlom je chovna stanica pre pandy velke – ide o velky areal, kde sa pandam kralovsky venuju. Chovna stanica bola zalozena v r. 1987 a ma vynikajuce vysledky, co sa tyka odchovov pand – nielen pand velkych, ale aj pand cervenych. Hlavnym cielom prace chovatelov je navratenie pand do volnej prirody.
Pokial ide o pandu cervenu, podla IUCN patri do kategorie OHROZENY taxon! Nazyva sa tiez panda mala a v niektorych jazykoch ohniva liska. Nie je pribuzna pandy velkej, spaja ich len podobny sposob zivota:
Foto Janka Onufrakova – China, Chengdu – panda cervena – pripominala mi nieco medzi liskou (hrdzava farba a dlhy chvost) a medvedikom. Na porovnanie, dlzka chvosta pandy cervenej je 37 – 47 cm a dlzka chvosta lisky hrdzavej je 30 – 56 cm.
Foto Janka Onufrakova – China, Chengdu – panda cervena
Foto Janka Onufrakova – China, Chengdu – panda cervena
Ked teda zavitate do provincie Secuan, nevynechajte mesto Chengdu a v nom urcite zajdite do chovnej stanice a popozerajte si pandy (garantujem Vam, ze na ten pohlad nezabudnete – ZOO je v porovnani s tymto rajom skor smutna a minimalisticka zalezitost). Skocte tiez do kina (je priamo v areali stanice) na zaujimavy dokumentarny film o pandach s prekladmi do roznych jazykov. Po dlhom dni si odbehnite niekde v centre mesta na masaz (su skvele!) a ochutnajte secuansku kuchynu (poproste o nestiplavu verziu a vedzte, ze to bude tak stiplave, ze po cinsky zacnete rozpravat:-) … ale ak si objednate spicy verziu, potom … ved uvidite:-). Este dve dolezite zmienky o oblasti Secuan: tu sa prvykrat v historii ludstva vytlacili ako platidlo tlacene bankovky a tiez sa odtial vyvazal hodvab do sireho sveta. A ak radi spoznavate exoticke etnika, potom sa z tychto koncin vydajte juhozapadnym smerom do Kralovstva zien – k narodu Mosuov – jeden z poslednych matriarchatov na svete. Kralovstvo som osobne nenavstivila (raz mozno), ale zopar realii sa hodi spomenut, lebo o ziadnom podobnom “zriadeni” som nepocula:-). Sak citajte dalej a pre pripad, ze presne taky sposob zivota by ste uvitali, balte a vyrazte na hranice medzi provinciami Secuan a Yunnan, do oblasti Himalaji blizko Tibetu, konkretne k jazeru Lugu. Na pobavenie alebo zaplakanie: pri vyhladavani “kralovstva zien” ma google nasmeroval o.i. k vyrobcom kuchynskych liniek… ta aby bolo jasne, tu bude rec o tantrickom budhizme, polygamii, nositelkach vylucnych vlastnickych prav a vylucnych rodicovskych prav a povinnosti, nie o kuchynskych linkach a ostrovcekoch:-).
Etnikum Mosuo zije pri jazere Lugu uz viac ako 2 000 rokov. Je ich cca 53 000 a vzhladom na izolaciu od okoliteho sveta maju aj vlastny jazyk a kulturu. Domacnosti vedu zeny. Zeny maju autonomne rozhodovacie pravomoci, spravuju vsetky financie a maju vylucne vlastnicke pravo k majetku (domom a pozemkom). Dedi sa “po praslici”, cize opravnenym dedicom vsetkeho majetku je dcera (vzdy ta najschopnejsia). Pri narodeni dietata zostava dieta matke a dostava priezvisko po matke. Rola otca a institut otcovstva tu neexistuju, otcovia vsak mozu svoje deti navstevovat a nosit im darceky. Muzi zvacsa neziju v domacnosti so svojou partnerkou a potomkom / potomkami (o opacnej situacii, a teda prichyleni muza do domu, rozhoduje zena). Zhruba 90% Mosuov vyznava tantricky budhizmus. Vsetci (zeny aj muzi) mozu mat naraz lubovolny pocet partnerov – nepoznaju monogamiu (nie je im prirodzena) a ani manzelstvo v nasom ponimani. Vztahy medzi muzmi a zenami definuje skor tuzba a potesenie. Muzi chodia za svojimi partnerkami len v noci (tzv. navstevujuce manzelstva / vztahy) a rano sa musia vzdialit, t.j. vratit sa k svojim mnohopocetnym rodinam, kde sa podielaju na vychove mladsich surodencov alebo na vychove deti svojich sestier. Ak aj dvaja ludia vytvoria stabilnejsi par, vztah zostava nadalej volny (polygamny) a na dominantnom postaveni zeny sa nic nemeni (muz v zvazku so zenou neziskava ziadny narok na jej majetok, ani jeho cast). Aj biznis (firmy, rodinne podniky) tu riadia zeny. Co sa historie tyka, zhruba v 6. stor. tu existovalo (ako zriadenie) kralovstvo – vladla zena a vsetky vyznamne posty zastavali zeny.
Zeny Mosuo – vzdy sa o nich hovorilo, ze su velmi zvodne (uz podla zapiskov prvych cestovatelov boli miestne zeny velmi atraktivne). Podla mna su krasne a myslim, ze posobia celkom spokojne:-)! Obrovsky kontrast v porovnani s kmenom Mursi v Etiopii, ktoreho zeny na mna vzhladom na ich “zdobenie” posobili (prepacte za vyraz) odpudivo (co je aj obrovska vynimka, pretoze zeny ostatnych africkych kmenov su castokrat velmi krasne)! A toto su teda zeny etnika Mosuo:
A co na to vsetko Cina? Udajne sa velmi snazila navstevujuce manzelstva (promiskuitny zivotny styl) Mosuom zakazat, no ani pod hrozbou vysokych pokut sa jej to nepodarilo. Hovori sa, ze mnohi cinski uradnici, ktori mali u Mosuov “urobit poriadky”, si rychlo osvojili mosujsky pristup:-). A dnes Cina cielene vyuziva tento prvok ako turisticku atrakciu, pricom silny valec turizmu ohrozuje zachovanie autenticity mosujskeho etnika…:-(.
A co sa Cinaniek tyka, uz som pocula vela turistov – muzov hovorit, ze su do nich zblazneni:
Zdroj Youtube Catchy trend: https://youtube.com/shorts/-70hnuSzBiM?si=1peFS0RA63yKOmbn
Spat ku zvieratkam, konkretne k tigrom – pre mna je tato velka macka TOP spomedzi vsetkych maciek (a ma aj TOP okale – the brightest and maybe the most beautiful eyes in nature). Vzdy som tuzila vidiet tigra vo volnej prirode (a rovnako velky sen mam ohladom goril, ci uz horskych goril – OHROZENY taxon alebo nizinnych goril – KRITICKY OHROZENY taxon)! Pokus (spotting a tiger) som ucinila v nepalskej dzungli, no vysledok sa nedostavil, ani jeho chvost ci labu som nevidela … aj ked, vzhladom na otvorene jeepy a ja sediaca na kraji, neviem, ako by to asi senzacne prebiehalo, keby sa tiger zjavil (… a skocil) – tie kamienky a palice, co si ludia beru pre pripad utoku nosorozca, by na tigra hadam nikto nepouzil … fakt si neviem predstavit hodit kamienok do tigra alebo zahnat sa po nom palicou … lenze nepalski sprievodcovia nechodia ozbrojeni, preto je asi lepsie tigra nestretnut. Kazdopadne, sanca vidiet ho je mala! Asi podobne je to s jaguarom v dzungliach Strednej Ameriky, resp. s nim je to mozno este zlozitejsie (jeden lokalec pracujuci 30 rokov ako guide v tamojsej dzungli mi povedal, ze za cely ten cas videl jaguara 3x, a potom napr. nasinci, ktori tam chodia opakovane, nikto z nich jaguara este nevidel). Spomedzi seliem (velkych maciek) je vacsia sanca vidiet vo volnej prirode leoparda – ale aj to chce (v porovnani napr. s levom, ak ste prave v Afrike) velke stastie, pretoze z celej Big Five (pojem plati pre Afriku) sa leopard da zahliadnut najtazsie! Mne sa to podarilo v Afrike (v Nepale nie): 3x som ho videla, no asi len raz som ho stihla odfotit. Hoci moja vyprava do nepalskej dzungle za tigrom dopadla bez tigra, videla som tu vselico (aj nosorozca! a to je tiez terno!) a bolo to cele super! Apropo, ak by ste natrafili na nosorozca, treba pred nim utekat nie rovno/priamociaro, ale cikcakovito (zle vidi dopredu, musite ho zmiast) – takto sa uteka aj pred losom na Aljaske alebo kdekolvek sa los vyskytuje (ak si spominate, co som pisala v skorsom clanku, na Aljaske je los najvacsi “killer” – nie grizzly, ani baribal, ani kodiak, ale tento na pohlad priatelsky vyzerajuci parnokopytnik). Niekedy inokedy postnem prispevok o krokodiloch v Nepale (dva druhy) – aj som sa plavila na kanoe, aby som ich pozorovala, co bolo celkom “risky”, ale ak chces dobre vidiet, musis do plavidla nasadnut a nejaku tu koncatinu obetovat – ale nie, nebolo to az tak “risky” ako sa napr. plavit v Afrike pri hrochoch.
Koho zaujima safari v nepalskej dzungli alebo rovno jungle walk, vid nizsie link na clanok – docitate sa okrem pravidiel a zaujimavosti aj to, ze guidi maju ako zbran len bambusove palice: “guides have only bamboo sticks as a weapon“. No nejde o jedine walking safari na svete – v Keni som bola pri rieke Mara v narodnej rezervacii Maasai Mara a pamatam si oblast velmi dobre nielen kvoli strachu z utoku selmy, no aj preto, ze tam lietali muchy tse tse (apropo, obaja kenski guidi boli ozbrojeni). Dalej som bola takto peso este skoro rano za tmy v divocine v Namibii, no nebola to narodna rezervacia / narodny park a islo o oblast bez seliem – aspon tak mi to tvrdili:-), tak som isla s radostou. A potvrdzujem, co hovori clanok o takomto safari: “it makes you feel wilder“:-). Clanocek:
Nech neukoncim tento dlhy text bez vlastnej fotky, tak aspon par z jeepu nizsie.
Welcome to the Jungle :-)! Nepal, Chitwan National Park (UNESCO) – ma rozlohu 2 238 km² a zije tu o.i.tiger bengalsky (cca 128 kusov), leopard, nosorozec indicky (cca 600 kusov), slon, styri druhy vysokej zvery, tri druhy antilop, liska, sakal, hyena, divy pes, diva macka, medojed, varan zlaty, pyton tigrovity (ma 2 az 4 m, najdlhsi mal vyse 5 m), bohata avifauna (cca 500 druhov vtakov), atd. Pre trackovanie zvierat na safari plati: “Stop, pause and listen. Let the jungle talk to you.“
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP – uz ju (mna) vezu do srdca dzungle nepalskej (Chitwan znamena “Heart of the Jungle”) – vidite dobre, ziadne pancierove auto, cloveka neraz napadne, ze sa vezie nie ako pan s dobrym vyhladom, ale ako lahka korist pre selmy. Samozrejme, aj slon a nosorozec predstavuju velke nebezpecenstvo (v Afrike sme museli rychlo cuvat pred obrovskym slonim jedincom, nebolo mi vsetko jedno, pravdupovediac ten nahly pokus slona o atak ma sokoval – ale neslo o moj najhorsi safari zazitok – o nom inokedy). Co sa tyka zmienky o “dobrom vyhlade”, ano, z jeepu je pohlad dobry, no nase oci nie su zvyknute na spotting, takze nebyt postrehu guidov, clovek by sam vela nevidel. Pozrite nizsie na predatora – toho som si ja osobne vobec nevsimla!
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP – nazoomovana fotka – ja som v trave najskor nic nevidela, no guide ma upozornil, nech sa lepsie pozriem (zdoraznim, ze z auta sme aj volne schadzali – nie ako na africkom safari, kde je prisny zakaz opustit auto, tu sme z auta vyliezali a potom sme sa pocitali, ci sme naspat vsetci:-). Ked som zaostrila, skoro mi fotak z ruk vypadol … krokodil – ticho si tam lezal, ani sa nepohol, mozno travil obed alebo cakal na obed.
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP – nie som si uplne ista, no toto by mohol byt varan zlaty resp. zlty
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP – srniek tam bolo tolko, ze nebyt pohladu o okamih neskor na nosorozca, citila by som sa ako doma – nosorozca som si odfotila, no fotka nie je tak pekna ako moje fotky africkych nosorozcov
Foto Janka Onufrakova – Nepal, Chitwan NP – nosorozec zial vzdy bol a stale je objektom pytliactva, a to pre jeho rohy a ine casti tela. Na svete zije priblizne 2 400 nosorozcov indickych (lat. Rhinoceros unicornis). Co sa tyka stupna ohrozenia, ide o ZRANITELNY taxon.
Ked som pri teme nosorozcov a presuniem sa do Afriky (kde nosorozec patri do Big Five), videla a odfotila som obidva v nej zijuce druhy: 1) nosorozca tuponoseho (nosorozec biely),lat. Ceratotherium simum, ide o TAKMER OHROZENY taxon a 2) nosorozca ostronoseho (nosorozec cierny), lat. Diceros bicornis, ktory je KRITICKY OHROZENYM DRUHOM a vidiet ho PATRI K MENSIM ZAZRAKOM(!). Apropo, niektore jedince nosorozca cierneho maju v Afrike 24-hodinovu ozbrojenu straz pred pytliakmi(!), no a niektore africke narodne parky uz prestali zverejnovat udaje o pocte zijucich jedincov (bez ohladu na druh) na ich uzemi. Hoci turistov tieto udaje zaujimaju, pytliakov este viac a prednost ma ochrana zivocichov.
Nechce sa mi este odist z tohto kontinentu, preto snad-este-mozno-predsa trochu tej Afriky:-) – vid nizsie (ale s Petom nesuhlasim, ze Europa je nudna – pre takych dobrodruhov ako on, verim, ze moze byt, ale pre mna je Europa “magnific“!).
4. What about some Africa? …. Togo:-)?
Nie moj zazitok, ale zazitok PPPitra – velmi sa mi pacilo to videjko. No a co sa malarickych oblasti tyka, je to vzdy neprijemne ocitnut sa v nich (clovek vtedy zapina vsetky senzory). Uz som si na to – neda sa povedat, ze zvykla – ale dajme tomu, ze uz viem pracovat s tym pocitom, ked nieco hrozi – to hovorim so vsetkou pokorou! Nie je mi to jedno, no uz neprezivam taky strach, aky som mala pri mojej prvoceste do malarickej Afriky. Aj v Strednej Amerike som bola v oblastiach, kde vsetko mozne hrozilo (len napriklad v Belize naraz uradovali malaria, horucka dengue, cholera, zltacka, crevne parazity (ameby)), a to ani nehovorim, ze som tam bola na konci obdobia dazdov a hurikanov (cize vlhko a aktivita komarov velmi velka). Clovek musi byt opatrny, dodrziavat zakladne pravidla pre pobyt s vyskytom tropickych chorob a dokladne sa repelentovat (co najvyssie DEET a kvalitne produkty – radsej u nas kupene, nez tam niekde lokalne produkty, neoverene – ja pouzivam zn. Care Plus). Ambulanciu tropickej mediciny som neraz navstivila a vselico sa od pana doktora naucila. Nie som zastancom uzivat antimalarika, no vzdy ich mam so sebou pre pripad, ak by bolo nedajboze treba (stand-by liecba) a dodrziavam anti-bite pravidla. Tieto moje slova, prosim, nepovazujte za odporucania ohladom uzivania / neuzivania profylaxie, odporucam konzultaciu so specialistom (povie Vam napriklad aj to, kde su komare na co uz rezistentne – napr. niekde na chinin). Za mna zo spomenutej zn. Care Plus napriklad repelent 50% DEET:
a dalej napr. Care Plus O.R.S. (Oral-Rehydration-Salt) – ide o sacky s glukozo-solnym pripravkom pri dehydratacii – nemusela som ich pouzit, no poskytla som ich v Indii dalej, ked trebalo:
Zdroj YouTube PPPiter: https://www.youtube.com/watch?v=J6a7-fRXiaE&t=389s
Ked sme pri tej Afrike a konkretne zapadnej, v ramci ktorej som zatial nic okrem Senegalu nevidela, pridam aspon dve fotky – take, ake presne oblubujem = zo zivota, z ulice, bez “make-upu”. Tieto dve fotky asi neukazuju ziadne romanticke pohlady, no mozem potvrdit, ze v Afrike sa da casto (alebo aj vacsinou) vidiet (ak chcete) viac romantiky nez trebars v ulickach niekde vo Francuzsku:
Foto Janka Onufrakova – Senegal, Dakar
Foto Janka Onufrakova – Senegal, Dakar
A razantne prehadzujem vyhybku smer film a divadlo – som ich fanusik, no obsediet dlho si u mna vyzaduje, aby ten film / predstavenie boli pecka! Mam pre Vas konkretne 3 filmove tipy a 1 divadelny asi nie tip, skor vyzvu pre narocneho divaka:-). O tom vsetkom a aj vselicom inom nizsie.
MOJE 3 FILMOVE TIPY (tieto filmy som videla v kine):
1. Killers of the Flower Moon od skveleho rezisera Martina Scorseseho podla skutocnych udalosti (PRE VIAC INFO TU ROZKLIKNI / CLICK HERE TO SHOW ADDITIONAL CONTENT)
Film je nominovany hned v niekolkych kategoriach na Oscara. Reziser Martin Scorsese je cerstvo oceneny uz aj cestnym Zlatym medvedom na festivale Berlinale za jeho celozivotny prinos. Fantasticke herecke vykony Leonarda di Capria, Roberta de Nira a Lily Gladstone. Na CSFD 78 percent. Film bol natoceny podla skutocnych udalosti. Nieco z historie (CZ zdroj) – z textu vyberam “Proto se na natlak nekolika lobbistickych skupin podarilo roku 1921 v americkem Kongresu protlacit zvlastni a dost podivny zakon. Ten v zasade zpochybnoval mentalni a pravni zpusobilost pohadkove bohatych indianu, a ukladal jim nove povinnost prijmout pro spravu nad svymi penezi rozumneho „ochrance“. Pokud by se nechteli narizeni podvolit, museli pravne a lekarskou zpravou dolozit svou pricetnost a kompetentnost. Coz ale slo jen stezi.” Link na citovany zdroj: https://www.stoplusjednicka.cz/ropne-bohatstvi-indianskeho-kmene-osedzu-nastartovalo-vlnu-korupce-podvodu-vrazd. Este nieco z historie (EN zdroj) – z textu vyberam “On March 3, 1921, Congress passed a law requiring the Osage to pass a measure of competency proving they could manage their funds responsibly. If they couldn’t, they would be appointed a guardian until a legal age.” Link na citovany zdroj: https://prologue.blogs.archives.gov/2021/11/24/terror-on-the-osage-reservation/.
Trailer k filmu:
Zdroj YouTube Paramount Pictures: https://www.youtube.com/watch?v=7cx9nCHsemc
2. Songs of Earth (Fedrelandet) od norskej reziserky Margreth Olin (PRE VIAC INFO TU ROZKLIKNI / CLICK HERE TO SHOW ADDITIONAL CONTENT)
Krasny a poeticky film. Dokonale zabery na uchvatnu norsku prirodu – sice som nazivo videla nejeden ladovec a tiez mnozstvo jazier, no tento film mi ukazal vsetko tak, ako by som to zrejme videla, ak by som mala kridla, nehovoriac o zaberoch pod hladinu vod – uzasne. No a ta symfonia zvukov prirody – od praskajuceho ladu az po dazd. Film zachytava vsetky 4 rocne obdobia: hravu a zmyselnu jar, energicke leto, melancholicku jesen a zimu neviem pomenovat – taka, ktora vzbudzuje respekt, no zaroven je rozpravkova (proste taka “scandic, nordic”). Film za mna 100 percent! Na CSFD ma 76 percent. A este nieco k filmu zo zdroja Cinephil: “[…] a stunning, cinematic work about life, death, nature and about simply being present in the world. With her native Norway’s dizzyingly beautiful mountain landscapes as its monumental backdrop, Olin embarks on an existential journey with her own ageing parents as the human yardstick out in the vast expanses.”
Je dovod vidiet prave tento film v kine (na velkom screene).
Trailer k filmu NORSKY / EN:
Zdroj YouTube Margreth Olin: https://www.youtube.com/watch?v=InpVP3fn7a8
Trailer k filmu NORSKY / CZ:
Zdroj YouTube Totalfilm: https://www.youtube.com/watch?v=Ut7ujBWaQVg
A pridam jedno moje foto – ide o miesto, kde reziserka Margreth Olin tiez natacala, a ktore je v pesej dostupnosti od domova jej rodicov:
Foto Janka Onufrakova – Norway, Jostedalsbreen – najvacsi ladovec pevninskej Europy (the largest glacier in continental Europe) Jostedal Glacier / Jostedalsbreen! Na fotke vidite jeho cast – Briksdal Glacier / Briksdalsbreen.
Na jedno foto “velmi neverim” (rozumej, neda mi zverejnit len jedno):-), tak este jedno:
Foto Janka Onufrakova – Norway, Geirangerfjord (UNESCO) (the jewel in Norway’s crown of fjords)– uz som pisala par riadkov o Norsku a Skotsku, no aj tak zopakujem, ze priroda v oboch krajinach je dychberuca (bez prehanania!) – v Skotsku lochy, lesy, tajomne baziny, udolia, rokliny a hrady a v Norsku fjordy, ladovce, vodopady, jazera, lesy a typicke cervene (alebo zlte ci cierne) domceky s bielymi okenicami a zvacsa aj so zelenymi strechami
Na margo ladovca reziserkin otec poznamenal, ze este v 90. rokoch bol obrovsky, kym dnes … problem topenia ladovcov na celom svete (a oteplovanie planety) rezonuje stale viac a napriek snaham o zvratenie tohto negativneho fenomenu sa ladovce pomaly ale isto topia dalej. A su tu samozrejme rozne ine dopady – teraz som zachytila, ze boeingy nad Atlantikom leteli rychlejsie ako zvuk (ground speed was faster than than the speed of sound), no a dovod: silnejsie a rychlejsie tryskove prudy (jet streams), rovnica je nasledovna: globalne oteplovanie = zrychlenie vetra – k tejto teme vid napr. clanok BBC: https://www.bbc.co.uk/newsround/68391643.
Ked som sa na Aljaske plavila po oceane s cielom jednak pozorovat velryby a jednak vidiet ladovec, zhruba takyto obraz som videla a taketo zvuky zachytila (vid video nizsie): mraziva teplota ovzdusia, plavajuce kryhy, a ked lod vypla motory, chvilkove hlboke ticho naraz pretal neskutocny rachot – cast ladovca sa odlomila a padla do oceanu. Bol to strasidelny zvuk a samozrejme smutny pohlad …
Zdroj YouTube Ludovico Einaudi: https://www.youtube.com/watch?v=2DLnhdnSUVs&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=23
Neskor uverejnim fotky z mojej pesej prechadzky k jednemu pevninskemu ladovcu na Aljaske, kde som si v miestnom info centre pozrela dokument o jeho zmensovani sa.
Na ladovej vlne este ostanem (mam rada zimu aj mraz, som s nimi v pohode / zadobre), ale obsah bude pozitivny a ako celok esteticky:
Zdroj YouTube Johanna Allik: https://www.youtube.com/watch?v=RnWHcIbDFxE3. Perfect days – japonsko-nemecka drama a komedia od nemeckeho rezisera Wima Wendersa (PRE VIAC INFO TU ROZKLIKNI / CLICK HERE TO SHOW ADDITIONAL CONTENT)
Film je nominovany na Oscara 2024 v kategorii Najlepsi cudzojazycny film! Na CSFD ma uzasnych 83 percent! SUPER FILM a ja som sa asi zalubila do hlavneho hrdinu:-) – pre jeho vlastnosti a stav bytia! A do Japonska som sa zalubila este predtym, nez som ho navstivila:-), a jeho navstevou som sa vo svojej japanofilii len utvrdila:-)! I LOVE JAPAN! Dvakrat sa mi pocas filmu tlacila slza do oka, bola som proste dojata, no a na konci filmu, ked hlavny hrdina pri pesnicke od Niny Simone FEELING GOOD plakal (pozor, plakal od stastia – jednoducheho = simplicity), nezdrzala som sa ani ja:-)! A co je dolezite, z kina som odchadzala vo velmi dobrom rozpolozeni a tak typicky japonsky stoicky pokojna!
Trailer k filmu:
Zdroj YouTube The Match Factory: https://www.youtube.com/watch?v=HTgWYojq-z8Foto Janka Onufrakova – Japan, Tokyo – stvrt Shibuya, ktora spolu so stvrtami Harajuku a Shinjuku patri k tym najrusnejsim. V Shibuyi je mnozstvo shopping centier, restauracii, barov, klubov a sidiel firiem. Je znama svojim nocnym zivotom a je aj centrom mody (extravagancia a avantgarda). Na fotke vidite NAJVACSI prechod pre chodcov na svete “Center Gai”. Styri hlavne prechody pretinaju este dva diagonalne prechody. Auta su zastavene vo vsetkych smeroch a obrovska masa ludi prejde rychlym krokom tuto krizovatku, cim vznika neskutocna trma-vrma :-). Japonci vsak NIKDY neprechadzaju na cervenu, su vo vsetkom extremne disciplinovani.Foto Janka Onufrakova – Japan, Tokyo – stvrt Shibuya
PS k filmovej sekcii: nevidela som, no z popisu filmu a traileru sipim pecku v Poor Things s Emmou Stone (84 percent na CSFD).
MOJ DIVADELNY TIP (alebo “vyzva”):
Slovenske narodne divadlo (Slovak National Theatre), dielo Kocurkovo od Jana Chalupku – s podtitulom Kocurkovske komedialne univerzum v novom formate. Videla som v SND v marci 2024.
Zdroj: https://snd.sk/inscenacia/3958/kocurkovo, Autor: Jakub Gulyas
Pocas uvodnej fazy hry som sa (priznavam cestne) len rozpacito pozerala okolo seba, ci len ja nerozumiem hovorenemu slovu a dramaturgii, alebo je nas takych viac:-). Bolo zaujimave sledovat tie rozne vyrazy ludi (premyslajuce, hlboko premyslajuce, chapajuce, pochybujuce, zmatene, stratene, atd.). Asi vacsina ludi v mojom zornom uhle sa pozerala okolo seba podobne ako ja – mnohi sme sa teda pozerali na seba a mlcky hladali odpovede:-). No po tejto narocnej nastupnej faze som sa zacala dostavat do hry a zapacila sa mi jej rytmika.
Postreh: Sala cinohry bola komplet vypredana a aj po skonceni predstavenia prebiehali medzi divakmi vasnive debaty, ako-kto vnimal hru. Efekt teda super, lebo pre tvorcov zrejme nie je nic horsie nez divak, s ktorym hra v ziadnom smere nepohne (a pre hercov nie je nic horsie nez ostentativne zivajuci alebo spiaci divak).
Herecke vykony za mna perfektne a aj hudba sa mi pacila!
A ocenenia inscenacie Kocurkovo: Cena Dosky 2023 v 4 kategoriach za najlepsiu inscenaciu sezony, za najlepsiu reziu sezony, za najlepsiu scenografiu sezony a za najlepsiu scenicku hudbu sezony.
Zdroj YouTube Cinohra SND | KOCURKOVO: https://www.youtube.com/watch?v=A1bUzZZgEv0
A co este ohladom mna? Premyslam aj o aktualnom diani (nielen v rozsahu nizsie):
UKRAINE, TWO YEARS ON ! … WHAT IS NEXT?
Neviem, ako by som vyjadrila svoju solidaritu a spolupatricnost s nasimi vychodnymi susedmi ! Je skutocna a je hlboka. By fighting for their own freedom, Ukrainians are protecting democracy in Europe and around the world. Today more than 6.4 mln Ukrainians are refugees abroad …
____________________________________________
SLOVAKIA, QUO VADIS ? … WHAT IS NEXT?
Slovak impressions -> Slovak depressions! Pesimizmus a frustracie mnohych ludi (mozno vacsiny) su pochopitelne, no nepomozu, paralyzuju a treba byt mobilizovany!