Mi viaje unico. Motivo: vacaciones. Direccion: un mundo distante, aproximada 11,300 km del pais de origin (Vienna – Madrid, Madrid – Lima).
Z titulku prispevku vyplyva, ze par tyzdnov dozadu by ste ma hladali a zarucene nenasli:-) v oblastiach Juznej Ameriky a Polynezie. Postupne som sa vyskytovala v Peru, Bolivii, Chile a na Velkonocnom ostrove (je sucastou Chile).
Hlasenie na uvod(!): Fotky este nemam vytriedene a ani materialy docitane, preto je tento prispevok kapitola c. 1 a je to skor pocestovne hlasenie, ze uz som doma (uz davno) a som OK (Don´t Worry Bout Me):-)! Navstivene miesta v tomto prispevku velmi nepopisem (az v dalsom), ale claro, aspon nieco (Chapter No. 1 – just few information about visited places in this post, more info will come with the next post).
Zhodnotenie Ja versus Latinska Amerika dvoma slovami: gradujuca naklonnost! Z mojej prvej navstevy Latiny (Brazilia, Argentina, Uruguaj a Paraguaj) som sice bola nadsena, no oblast nebola pre mna tak atraktivna ako Azia alebo Afrika (s vynimkou Argentiny – pre mna vtedy top, specialne Buenos Aires -> amor). Navsteva Strednej Ameriky dala mojmu pohladu na Latinu uz vyssi punc, rozumej, posunula latku vyssie (a napr., pokial ide o Mexiko, kedze som v nom bola len kratko a videla malo, chcela by som sa vratit a poriadne ho prebrazdit). Po navsteve tohto andsko-inkskeho trojuholnika (Peru, Bolivia, Chile) hovorim Latinskej Amerike definitivne Sii :- ) a dufam, ze pochodim aj jej dalsie krajiny. Zostava este 6 krajin Juznej Ameriky, ktore som nevidela. Na osobitny list davam Falklandske ostrovy – zamorske uzemie UK (zatial u mna nemusi byt) a na bucket list Patagoniu (vacsina jej uzemia sa nachadza v Argentine a mensia cast v Chile), v ktorej som este nebola (hoci v Argentine a Chile ano), a kam jednoznacne chcem ist(!) – a dostala som aj unisono apel od roznych cestovatelov v zneni prelozenom do vychodniarciny: IDZ do Patagonie:-)! Za mna teda absolutne odporucam Peru, Boliviu a Chile, a to aj v pripade, ak ste Africa-Lover alebo Asia-Lover ako ja. A na okraj: co sa porovnania mojho temperamentu tyka, tak ten je skor blizsie k Argentine – totiz, najma v Peru a Bolivii su ludia skor tichsi, malo hovoria, pomenej gestikuluju, nevsimla som si nejake vyrazne mimiky na ich tvarach a pohybuju sa skor pokojne, pomaly.
Domov som prisla “zhypnotizovana” : -) (mozny dovod: a kiss from a saleswoman at the witches market – k tomu nizsie) a aj so zmenenymi cervenymi krvinkami kvoli dlhsiemu pobytu vo vysokych nadmorskych vyskach (k tomu tiez nizsie) a nastalo u mna citelne podovolenkove “blues” (aj k tomu este nizsie).
A co ta pusa:-)? Ano, dostala som spontannu pusu na licko od predavacky na Carodejnickom trhu (El Mercado de las Brujas a La Hechiceri / The Witches Market) v La Paz v Bolivii, s ktorou som sa rozpravala – aj sme sa smiali, aj som si ju odfotila a ona zrazu ku mne pristupila a dala mi pusu – a kedze sa to stalo v Ulicke carodejnic (iny nazov pre Carodejnicky trh), mozno som sa domov vratila zacarovana:-) – ak, tak len v dobrom slova zmysle, ocarena tymito krajinami a ich ludmi (mysticka aura). Beautiful countries with beautiful people. A testament to the Andean gods survives there! It was a love for the first sight, second, third and all other sights:-)!
Ked som letela z Calamy do Santiaga, vedla mna sedel chlapik z Chile, s ktorym som trochu pokecala a ktory ma upozornil, ze cca 15 minut pred landingom v Santiagu mozem vidiet horu Aconcagua – ma 6,959 m – tot najvyssia hora Juznej Ameriky a sucast Koruny Zeme (Seven Summits), nachadza sa v Andach v Argentine, no blizucko hranic s Chile = MONSTRUOZNA hora! Mam ju odfotenu a aj Chilan ma poprosil o fotku (nie mna:-), ale hory:-)!), zverejnim inokedy. Ale ani Peru, Bolivia a Chile nie su s vyskami svojich najvyssich vrchov pozadu, prave opacne, atakuju Aconcaguu! Pre predstavu, najvyssi vrch Peru ma 6,768 m (je to hora Huascaran v Cordillera Blanca), najvyssi vrch Bolivie ma 6,542 m (ide o vulkan Nevado Sajama), no a najvyssi vrch Chile ma 6,891 m (dalsi vulkan v Andach, ma nazov Ojos del Salado a je to NAJVYSSI VULKAN NA ZEMI (the highest volcano on Earth!)). Su to vsetko krajiny s vysokanskymi kopcami a vulkanmi (a aj s brutalnou seizmickou aktivitou – o tom v buducom prispevku). A aky zaujimavy kopcisko som videla napr. v Chile? Neskutocne krasny stratovulkan LICANCABUR s vyskou 5,920 m (foto zverejnim inokedy).
Svet je obrovsky a krasny! Aj moja zvedavost je obrovska:-)!
A mam rada aj lietanie, nie vsak dlhe lety: do 6 hodin OK, napr. kazdy moj doterajsi let cez Dubaj alebo Katar bol super zvladnutelny (pri takej dlzke letu sa este snazim prilis nemrvit:-)), nad 6 hodin zavisi, ci je to denny let alebo nocny let, no v kazdom pripade je to tazke vydrzat – chodim sa prechadzat a postavat k palubnemu personalu (nie vzdy su z toho nadseni). AVSAK za tie roky pozorujem, ze turbulencie su coraz castejsie a silnejsie – moja rada znie (a snazim sa ju dodrziavat, aj ked spim): sedte nonstop priputani. Uz sa mi neraz stalo, ze som mala stastie na 4-sedadlo alebo 3-sedadlo alebo 2-sedadlo sama pre seba, lahla som si, no aj tak som ostala priputana (len si treba poriadne uvolnit pas a ide to). Vo vseobecnosti mam rada lietadla a letiska a pohlad na runways. Super to bolo v Santiagu, lebo ked moje lietadlo cakalo v poradi na runway-i, videla som odlietat jedno lietadlo za druhym a ine pristavali -> doslova heavy traffic. S tymto nizsie skusenost nemam, ale asi by som sa odvazila sadnut – nie za “volant”:-):
Svet ma pritahuje, laka, ustavicne vola k sebe:-)! Nech ma vola, ja pridem vzdy rada, mam ho totiz rada:-).
Este k fotke vyssie: Tichy ocean bol par krokov predo mnou, nalavo odo mna cez cestu bolo futbalove ihrisko, na ktorom hrali miestni (kym mi v restike vedla chystali veceru, pritmolila som sa k lokalnym divakom sediacim v trave a takto v tandeme Polynezania so slovenskou ucastou sme sledovali zapas), za mnou dlha ulicka, na ktorej sa potulovali psy, sem tam ubytovacie moznosti (ziadne hotely, ziadne vyskove budovy, vsetko malicke domceky na styl “lodges”), takmer ziadni turisti, obcas nejakych vidim – to su ti, ktori idu do suveniroveho obchodiku:-) a este mili lokalci, no ziadne davy, skor ludoprazdno. Velmi kludny, krasny a malicky ostrov s prijemnym subtropickym pocasim, no s burkami tak silnymi, ze bezne vypadava WIFI alebo televizny signal aj na par dni (ja som tu zazila burku len v noci, avsak s rachotom a uhrnom zrazok ako pri poriadnom azijskom monzune). Co sa tyka unikatov ostrova (samozrejme, najma sochy Moai, no nielen), foto zverejnim v dalsom prispevku. A co sa odfoteneho smerovnika vyssie tyka, pohlad mi hned padol na Papeete – ak by som bola byvala vedela, ze Tahiti (Papeete) su len 4,244 km vzdialene od Velkonocneho ostrova, t.j. len o trosku viac ako Santiago de Chile, z ktoreho som na ostrov priletela (vzdialenost 3,765 km), hned by som si bola zistila moznosti “preplavat” na Papeete:-)! Plavba nie je uplna blbost (len vo vztahu k mojej osobe), lebo takto sa na ostrov kedysi dostali prvi Polynezania (na jednoduchych, no odolnych lodkach). Apropo, tak blizko Francuzskej Polynezie (Tahiti, Bora Bora, Moorea a Raitaea) som este nebola. Ale(!), vdaka tomuto vyletu som sa prvykrat v zivote vyskytla v Polynezii a teda aj v Oceanii – totiz, Velkonocny ostrov (Rapa Nui / Easter Island / Isla de Pascua) sa nachadza na vychodnom okraji Polynezie a Polynezia je cast Oceanie. Ked som spomenula Tahiti, musim spomenut aj nasho Milana Rastislava Stefanika a Slovakov, ktori na Tahiti zili a ktorych potomkovia tu stale ziju:
Emigration of Slovaks to Tahiti in the past: Uz 3 generacie Slovakov ziju na Tahiti. Vystahovali sa na povel generala Milana Rastislava Stefanika, ktory tak reagoval na utrpenie slovenskeho naroda v Hornom Uhorsku. K tomu napr. aj dielo “Tahiti: Utopia” od Michala Hvoreckeho. Recenzia ku knihe od Jaroslavy Sakovej znie: “Kto jak Slovak citi, nech sa surfu chyti.” A na pripomenutie par faktov o tejto velkej osobnosti nasich dejin, mojimi slovami – extremny frajer(!):
https://en.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik
So spoznavanim sveta ide ruka v ruke aj hlbsie spoznavanie seba sameho. Mam na mysli poryvy mysle a spravanie pocas situacii mimo komfortnu zonu, ked bojujete so sebou, s pocasim (zimou, vetrom, dazdom, horucavou, suchom), unavou, nedostatkom spanku, nedostatkom kyslika a nizkym tlakom (uz nad 3,000 m je to boj), obcas ste hladni alebo smadni a nic nie je nablizku a podobne. Ked nastane moment “Rubiccon is crossed“, jasne, ze Vam nic ine neostava, len vydrzat, strpiet, no podla mna ide aj o to, ako. Hoci po vsetkych tych cestach vnimam progres (ako sa spravam v zatazovych situaciach), je sa v com zlepsovat – claro, to je na cely zivot! A o sebaspoznavani (lebo ved ever-evolving nature of being human) je aj pekny citat:
“Nechcem pokracovat v nevine. Chcem mat potesenie z toho, ze ju znova stratim.” “I don’t want to repeat my innocence. I want the pleasure of losing it again.”
F.S. FITZGERALD
Ak si nahodou pripadate na svojich cestach (alebo aj pred nimi a po nich) resp. pri plneni svojich snov (nech su akekolvek) alebo robeni konickov (nech su akekolvek) obcas blaznivo (najma v spolocnosti ludi, ktori Vasim snom / hobbies nerozumeju), nic si z toho nerobte, mam dalsi citat na to (modifikujte si ho aj na chlapcensku alebo gender neutral verziu, ako chcete):
“Dufam, ze bude blazon – to je to najlepsie, co moze dievca na tomto svete byt, krasny maly blazon.” / “I hope she’ll be a fool – that’s the best thing a girl can be in this world, a beautiful little fool.”
F.S. FITZGERALD
Takze HOLAAA vsetci:-)! Tolko slov som uz napisala a az teraz sa pozdravim a este aj po spanielsky:-). Tak ale, ak neratam kecuancinu (quechuan) a ine nam asi nezname lokalne jazyky, prichadzam zo spanielsky hovoriaceho prostredia. Ake to bolo 3 slovami? Joj, nikdy by som tak malo slov nepovedala:-). Ak musim, ale limit 3 nesplnim, tak VELMI AKTIVNE, DOBRODRUZNE, SUPER KRASNE, POVZNASAJUCE, OBCAS DOST NAROCNE, ALE V KAZDOM PRIPADE MA TO POSILNILO (very active, adventurous, wonderful, uplifting, sometimes quite difficult but in each case empowering).
“Vratit sa domov z ciest je zvlastny pocit. Vsetko vyzera, vonia a posobi rovnako. Jedine, co sa zmenilo, si ty sam.” / “It’s a funny thing coming home. Nothing changes. Everything looks the same, feels the same, even smells the same. You realize what’s changed is you.”
F.S. FITZGERALD
Ked som sa vratila domov, pripadala som si zvlastne, cudzo. Praveze ani pohlady do okolia a ani vone mi nepripadali zname, blizke … Ok, vacsinou mi je vzdy velmi smutno, ked sa cesta konci, no uz sa mi neraz stalo a teraz znova, ze adaptacia bola pre mna velmi tazka (post-vacation blues) – zrejme neklamna znamka, ze reset to bol absolutne dokonaly. Zazitky uz mam rozdychane, postupne ich spracuvam (mentalna inventura) a v zavere sa ulezia. Cim je vraj cesta intenzivnejsia alebo dlhsia a samozrejme, ak sa este aj fantasticky podari, tym viac moze navrat do normalu boliet. Par rad na podovolenkovu depku (how to deal with post-vacation slump):
https://hashtag.zoznam.sk/rady-ako-prekonat-podovolenkovu-depresiu/
https://thriveworks.com/help-with/depression/post-vacation-depression/
A ani sa nenazdate a bude Vam znova do spevu, do tanca (k pravemu obsahu piesne nizsie pri linku):
do salta:-) (help me make the most of freedom and of pleasure):
Teraz aktualne pocuvam napr. aj “Vacaciones En Chile” (muy buena cancion):
V tomto prispevku prilozim len maly pocet fotiek a zamerne len zopar z highlightov cesty (dalsie v buducom prispevku). Hned prva fotka dokladuje, kde som sa vyskytovala najcastejsie – v prirode! Aj mesta som pochodila, ale viac to bolo o prirodnych sceneriach. Pojem, ktory v tychto oblastiach treba ovladat, je Pachamama (Matka Zem / Mother Earth) -> k nemu by som doplnila: Acting on your best behaviour turn your face to Mother Nature. A co sa urody Matky Zeme tyka, v tychto koncinach sa vsade pestuje aj konzumuje “coca” (koka) – ma rozne ucinky, no asi najviac je znama povzbudivymi ucinkami a tym, ze pomaha prekonavat problemy so zavratnou nadmorskou vyskou. Napriklad v Bolivii ju nazyvaju “zelene zlato” (“oro verde“, “the green gold“). Na kazdom rohu a kroku vidite lokalcov (aj turistov) zut listy koky (de hojas de coca / coca leaves) – moj slogan k tomu: “she asked for coca cola and got coca” (ja som si coca colu nepytala:)). Dalsi produkt je caj z koky (mate de coca / coca tea) – hotely bezne ponukaju turistom kanvice s navarenym cajom z koky uplne gratis. Moznost dat si takyto caj bola dokonca aj tu – vid nizsie – ale nie na chodnicku, tam hore tesne pod vrcholom:
Chacaltaya je hora v pohori Cordillera Real v bolivijskych Andach, ma 5,421 m. JA SOM DOSLA DO VYSKY 5,300 m na point, kde je horska chata, v ktorej Indianka ponukala navareny caj z koky – teply, neprecedeny aj s listami – caj som vypila a listy (presne ako lokalec) pozula. Nasledovalo namazanie oleja z maty (mint oil) pod nos, aby sa mi lahsie dychalo a mohla som ist svizne dole. Prejavy vysky aj s ohladom na fyzicku aktivitu? Super som to zvladla, az na opakovanu krv z nosa (tlak vzduchu nizsi ako telesny tlak). Dalsie info o tejto hore (mimoriadne zaujimave) a fotky v inom prispevku. Mozno este tolko, ze hoci som bola natreta opalovacim kremom, dost ma opalilo (viac nez vysokohorsky). Po Chacaltayi som sa uz citila ako Indianka – vetrom oslahana, slnkom pozdravena, zimou vystipana, v snehu vyvalana a s mlakami skamosena, aj som potom hrdo nosila v La Paz a aj dalej pocas cesty moj novy svetrik z alpaky. Fantasticky vylet, fantasticky zazitok. Co sa mojich cervenych krviniek tyka, resp. ich zmeny – k tomu este nizsie. A na porovnanie, napriklad Ararat ma nizsiu nadmorsku vysku, nez kam som sa dostala v Bolivii (Ararat – neaktivny stratovulkan v Armenskej vysocine vo vychodnej Anatolii v Turecku s vyskou 5,137 m).
Tych par foto v tomto prispevku ma dokladovat, ze aj v tychto castiach sveta som zanechala svoju stopu – dufam, ze minimalnu a pozitivnu (perhaps my footprint there remains minimal and positive):-)!
Come join my travel party, see how I play:-)
Nasleduje miesto, ktore Vam na tisic percent odporucam vidiet (idzce kuknuc:-)!) – najvacsia solna pust resp. planina na svete Salar de Uyuni na bolivijskom Altiplane (Altiplano je druha najvacsia nahorna plosina sveta – tou najvacsou je tibetska). A preco Salar de Uyuni? Je to nielen unikatne, no aj strasidelne krasne miesto na Zemi / eerily beautiful place on Earth (a nie je to oxymoron):
Aj by som si poprosila rovno 3 pohariky toho vyborneho bolivijskeho vina:-), ale nie pre vinko samotne (bolo inak fantasticke a nemyslim si, ze svetovo vychyrene vino z Chile bolo lepsie – ale nie som znalec, takze tak), ale pre tie kulisy (hoci opita som z toho vsetkeho bola aj bez vina). Nikdy v zivote som nestala na podobnom mieste! Ciastocnu podobnost, pokial ide o sol a nedozernu bielu, vidim s Lac Assal v Dzibutsku – Lac Assal je jazero s NAJVACSIM objemom slanej vody NA SVETE, ide zaroven o NAJNIZSI bod na AFRICKOM KONTINENTE, konkretne (-)153 m pod urovnou mora a pre mna to bol asi najvacsi teplotny extrem v mojom zivote, tak bolo horuco (ako som pisala uz skor, nocna teplota v Djibouti bola 33 stupnov a denna teplota? nechcite vediet, lebo presne neviem:-), ale na nevydrzanie, a to som zvladla aj Namib, cize mam prah citlivosti uz trosku posunuty / opaceny). Na Salare v Bolivii som bola nepretrzite 3 dni / 2 noci, cesta bola narocna, isla som v jeepe, bol tu velky teplotny gradient medzi dnom a nocou (v noci sa teplota blizila k nule, cez den teplo, miestami horuco), celkovo drsne podmienky (ak tu fuka, ide o silne vetrisko, kedze tu nie je nic, co by vietor tlmilo), velmi ostre slnko (odraz silnejsi nez odraz na snehu(!), pozerat sa na tu bielu bolo aj s technickymi okuliarmi problematicke), no a moj vyskyt tu v mesiaci maj znamenal, ze som Salar zazila suchy a na niektorych miestach aj s vodou, cize mix, co bolo super (inak v case, ked tu panuje obdobie dazdov – nebola som, vytvori sa najvacsie prirodne zrkadlo na svete(!), resp. turisti hovoria o zrkadle zemskej oblohy). Vyznacene cesty? Kdeze, preto odporucam vylucne lokalnu travel agency (nechodte na vlastnu past), pravdepodobnost zabludenia je velka, je to obrovske uzemie bez nikoho a takmer bez nicoho a signal v telefone nulovy. Ziadna civilizacia, jeden obchodik vybudovany zo soli, sem tam nejaky jeep, sem tam nejaki turisti, potom uz len Vy a rozne salarske unikaty, no a vecer nadherne zapadajuce slnko a neskor katalogova nocna obloha (Milky Way, Juzny Kriz, etc.). Ked som sa dostala do casti Salaru, kde uz bola voda (ale nebola hlboka, len par centimetrov), dostala som na nohy od lokalneho guidea gumaciky / Wellington boots – ak by to niekoho zaujimalo, mali bielu farbu:-). Nadmorska vyska na Salare zas ohromna: 3,650 m n.m. A este pre predstavu rozloha: 10,582 km².
Amigos, este raz Vam poviem, chodte na Salar – skor, kym tie obrovske zasoby litia a jeho tazba neurobia z tejto top lokality vsetko mozne, len uz nie lokalitu, za ktorou sa oplati letiet na opacny koniec sveta. Lithium = “biele zlato” (“oro blanco“, “the white gold”), okrem ineho je hlavnou zlozkou baterii. Na Salare sa nachadza zhruba 21 milionov ton litia, co predstavuje cca 50-70 % svetovych zasob, a zhruba 10 miliard ton soli, z ktorych sa tu rocne vytazi 25,000 ton (inak, robotnici tu pracuju od rana do vecera bez prestavky za pomoci zuvania koky…). Zasoby litia v Bolivii a susednej Argentine a Chile tvoria tzv. svetovy litiovy trojuholnik (“Lithium Triangle”). Viac info a foto zo Salar de Uyuni (vratane jeho unikatov) zverejnim v inom prispevku. A pridam aj info o tom, ake bojove podmienky som tu zazila (I have experienced the army conditions on Salar):-).
Nasleduje par dalsich foto – SPZ vozidiel, pohlady z okna a nejaka ta statistika o mnou dosiahnutych nadmorskych vyskach:
Nejake pohlady z okna:
Mestecko Machu Picchu Pueblo (alebo aj Aguas Calientes) mi napadne pripominalo svajciarske horske mestecka. Vzduch bol sviezi a nie tak riedky ako v Cuzco, preto sa tu dychalo lepsie a pohybovalo lahsie, ale len, ak islo o chodzu po rovinke (naproti tomu pesi pochod z Machu Picchu bol vzhladom na prevysenie namahavy – tricko mokre od driny, aj kolena dostali zabrat). Prekvapilo ma, ze kym Cuzco (vstupna brana pre turistov z celeho sveta smerujucich na Machu Picchu) sa nachadza vo vyske 3,399 m n.m., tak mestecko Machu Picchu Pueblo je polozene o stovky metrov nizsie a samotne Machu Picchu sa nachadza vo vyske len 2,430 m n.m., cize o tisicku nizsie nez Cuzco (myslela som si, ze Machu Picchu je polozene vyssie). Pozor, hoci sa Vam tato vyska moze zdat ako nic, aj tak hrozi vyskova choroba (aklimatizacia je preto nevyhnutna) – info z netu: “Will I get altitude sickness at Machu Picchu? While it’s not as high as some other destinations, its unique location in the Peruvian Andes makes it a hotspot for altitude sickness. The steep, uneven terrain and the various steps to ascend the Machu Picchu circuits can tip the site over that 8,000-foot line, making acclimatisation crucial.”
My Acclimatization Process (Andes vs Himalayas)
Prvotne pocity v Andach – ako po opici: First feelings like a hangover after a mix of Whiskey, Pisco y Tequila. A dalej este nose-bleeding – tiekla mi krv z nosa asi 3 dni (len rano a pri fyzickej namahe).
Prvotne pocity v Himalajach – ako po opici, aj s neistym zaludkom pri pomysleni na ine nez dietne jedlo: First feelings like a hangover after a mix of Rum & Raksi fused with Yak Butter Milk. A dalej este strong headache – len v uvode a v podstate len rano som mala bolest hlavy, no asi taku, ako keby mi dal niekto zopar dubovou palicou (zrejme by pomohli obycajne tbl proti bolesti hlavy, neviem, neuzivala som).
Moja aklimatizacia v Andach prebiehala v peruanskom Cuzco. Ak to v rychlosti porovnam s Tibetom, mala som rovnake prvotne pocity – akokeby “hangover” (po opici), slabost v nohach / svaloch (nemohla som ist rychlo, hoci mozog vysielal pokyny “pridaj”, dalo mi zabrat zdvihnut kufor, ist po schodoch / do kopca) a zrychlene dychanie. Kym v Tibete ma spociatku bolela hlava, tak v Andach vobec, no v Andach ma prezmenu potrapilo opakovane krvacanie z nosa, kym v Himalajach vobec (vo vysokych nadmorskych vyskach je tlak vzduchu nizky, resp. o dost nizsi nez telesny tlak a to sa moze prejavit aj krvacanim z nosa). Suma sumarum: Aklimatizacia v Andach ma bolela menej nez v Tibete, prebehla lahsie a rychlejsie a moje fyzicke vykony po aklimatizacii boli o poznanie lepsie. V Tibete som bola pomalsia, v Andach ako srnka, rozumej srnka nie v top forme:-), resp. irecito ako lama vikuna nie v top forme:-) -> fyzicky vykon je v takychto vyskach (nasleduju vedecke data) cca o 20 percent nizsi nez v normalnych podmienkach – neda sa (naozaj nie) ist Vasou standardnou rychlostou (ak ste teda doma zvyknuti chodit rychlo).
A este par info o Urubambe – posvatna rieka Inkov v peruanskych Andach a o nadhernom ukoli, ktore ju obklopuje:
Rada na uvod: Nieze pobezite z Cuzca rovno na Machu Picchu a vynechate tuto oblast! Ja na tie pohlady nezabudnem – jednak su to vsetko malebne scenerie a jednak ide o miesta, ktore si Inkovia vybrali ako urodnu a sucasne duchovnu zakladnu pre svoju risu (a tie treba vidiet). Rieka Urubamba je hlavny zdroj Amazonky. Je dlha 725 km. Prameni vysoko v centralnych Andach z ladovcov vo vyske 4,000 m (tam ma nazov Vilcanota), preteka cez krasne, hlboke kanony (peruanske altiplano nazyvane “puna”) a postupne steka do nedohladnych hlbok Amazonskeho dazdoveho pralesa. Najskor sa vsak zlieva s riekou Apurimac a vytvaraju rieku Ucayali (povodie Amazonky). Cast udolia rieky Urubamba, ktoru som videla, sa nachadzala medzi mestom Cuzco a novodobym divom sveta Machu Picchu. Ide o posvatne udolie Inkov. Horske svahy, polia, terasovite jazierka, nedotknute dedinky, starobyle ruiny Inkov (patria k najkrajsim inkskym zrucaninam v celej Amerike!) a ich davne obradne miesta. Co sa tu pestuje: kukurica, koka, zemiaky, obilie, broskyne, avokado, atd. Miestni kecuanski farmari este aj dnes obrabaju svoje policka metodami, ktore kedysi pouzivali Inkovia. Podla legendy rieku Urubamba stvorili horski duchovia “apu”, aby mohla oplodnovat Pachamamu. Inkovia uctievali zivotodarnu silu tejto rieky.
Este nejake pohlady z okna:
Ak by niekoho napadlo, ze sa snad uz vyskytujem v “normalnych” nadmorskych vyskach, tak nie:), som este vyssie nez v Cuzco, konkretne vo vyske 3,821 m n. m. Jazero Titicaca lezi v Andach na hraniciach Peru a Bolivie. Ide o bezodtokove jazero vulkanickeho povodu. A teraz highlighty: je to najvacsie sladkovodne jazero v Juznej Amerike (!) a zaroven najvyssie polozene jazero s obchodnou lodnou prepravou NA SVETE (!) – viac foto v dalsom prispevku. A claro, poplavila som sa po jazere a jedla som aj vyborneho pstruha – chuti ako losos a ma aj ruzovkastu farbu, preto ho turisti zvyknu volat namiesto “troat” (pstruh) “Peruvian salmon” (peruansky losos), ale je to pstruh a je vyborny!!
Beach & Beer on Easter Island
A po vsetkych tych pobehovaniach peso a po vsetkych tych (casto trmacajucich sa) transferoch (nespocetne hodiny a kilometre) v roznych dopravnych prostriedkoch (ake vsetky som vystriedala, napisem v dalsom prispevku), obcasnej zime a najma narocnych podmienkach vo vysokych nadmorskych vyskach NASTAVA KONECNE ODDYCH – IDE SA NA PLAZ A NIC SA NEBUDE ROBIT:-)! Hmm, ale len asi 2 hodinky:-), taky bol schedule mojho lokalneho guidea – ale ok, blizil sa vecer a dalsia vec, neprisla som absolvovat tento vylet s vidinou nic nerobenia)! Uprimne vsak poviem, ze ked som doletela domov stastna, no fyzicky dobita, znicena, vycerpana, nevyspata (plus aj jet lag), mala som 100 chuti vziat si dalsiu dovolenku na fyzicku regeneraciu – nejaky wellness pobyt alebo plaz a proste nic uz fyzicky nerobit aspon chvilu, spat az do 12:00, nesledovat hodinky*, nic neriesit, mat len minimalne vonkajsie stimuly, proste hybernovat a nechat v pokoji a bez hanby klesnut IQ aspon o 5 bodov:-) -> nekonalo sa (aspon nie v casti vypnutia):-)!
*Sii, pri tripe tohto druhu bol cas uzkostlivo sledovany, vzdy v nejakom case som niekde bola / musela byt a niekam sa v stanoveny cas musela presuvat a dostavit – od rana do vecera v pomerne hustych casovych ramcoch – inak by sa itinerar nedal stihat, takze za mna pocas tripu OK, akurat po tripe by som dala neviem co za out of order. Podla psychologov pocas 1-tyzdnovej dovolenky na styl nic nerobenia klesne IQ cca o 5 bodov a pocas 3-tyzdnovej dovolenky v tomto style az o 20 bodov – z tohto pohladu si moj mozog neoddychol, lebo milion stimulov, zvysena koncentracia a obozretnost, rychle striedanie miest a oblasti, zmeny pocasia, lokalne zmeny casu (celkom 4x, pricom neratam prechod z CET na cas v Lime, len tie dalsie zmeny), no aj tak to bol bombovy reset (uplne som zabudla na domovinu) a mala som pocit (hoci IQ mi nemalo klesnut), ze neviem naratat do 5:-).
Reached Altitudes in the Andes
PO DLHSI CAS SOM SA PERMANENTNE VYSKYTOVALA V NADMORSKEJ VYSKE V PRIEMERE 3,000 – 4,000 m n.m. a mala som v oblube si udaje o dosiahnutej vyske fotit.
Podla KLASIFIKACIE VYSKOVYCH UROVNI (classification of altitude levels) som sa zdrziavala vo velmi vysokej nadmorskej vyske – ma rozpatie 3,500–5,500 m, no a vsetko “nad” je uz extremna nadmorska vyska (very high altitude: 3,500–5,500 m, extreme altitude: >5,500 m).
Zacalo to nevinne – sice islo o vysku vacsiu nez je najvyssi vrch Slovenska (Gerlachovsky stit s 2,655 m), konkretne 2,886 m n.m., no to bolo nic v porovnani so standardnym andskym geografickym “folklorom”:-) (inak povedane, oblasti pod 3,000 m su v tychto koncinach vlastne niziny):
Uz tu vysku (menej kyslika a nizsi tlak) fyzicky citim, moj telesny aparat sa spomaluje, srdce bije rychlejsie, hlava mi funguje nastastie ako obvykle (very good:-), aspon dufam:-)), ale otupenost / malatnost ma urcite za nasledok spomalene myslenie a prispate reakcie. Este jedna vec vizualne zjavna – moja opalena tvar bola zrazu o poznanie bledsia(!), takmer vsetci turisti boli bledi, popolavi, rovnako zubozeni. Ak ste zazili vysky, asi mi date zapravdu, ze pocas aklimatizacie (a prip. aj neskor pri stupani vyssie a fyzickej namahe) posobia ludia trosku ako zombieci – nemyslim to v zlom, sme “nizinni” ludia a nase organizmy v takychto podmienkach zvadzaju tazke boje.
Do oblasti nad 4,000 m n.m. som prisla uz samozrejme davno aklimatizovana. Avsak, treba vediet, ze v takychto vyskach ani aklimatizacia nemoze dalej zlepsit O2max (!), pretoze vyskou stimulovana redistribucia perfuzie odobera krv zo svalov a nezvysuje minutovy srdcovy objem. / Acclimatization can no longer improve O2max at altitudes above 4,000 m (!), because the altitude-induced redistribution of perfusion takes blood away from the musculature and does not raise the cardiac minute volume.
4,542 m? Ok, I think I can go higher … as long as I can drift (and breathe)…:-)!
I reached altitude 5,300 m
Moje miestne MAX bolo 5,300 m n.m. – point: horska chata na hore Chacaltaya v Bolivii. Dalej sa uz neslo, no dalo by sa este cca tych sto metrov – energeticky som bola na tom dobre, aj s dychom v pohode, akurat moje botky neboli prave idealne do snehu (resp. do topiaceho sa snehu), a ako intenzita slnka naberala obratky a sneh uz menil skupenstvo, to som uz zacala mat problem. Pri zostupe som skoro stokrat spadla – vsetko sa smykalo a vdaka kaluziam vody som mala boty mokre cca dalsich 96 hodin:-). Po Chacaltayi som si obula ine botky (polootvorene, tzv. moje africke, nie urcene do chladneho pocasia) a tie mokre som planovala vzdy vecer v kazdom ubytovani vytiahnut a nechat schnut – hmm, az na to, ze dalsich par dni bolo vsade vecer chladno, lebo ved Altiplano s nocnymi teplotami cca 5 stupnov (do africkych botiek som si davala hrube ponozky – “fajne” to vyzeralo:-)), takze k realnemu suseniu prislo az v Chile. Ak by ste si povedali, ze ved fen na vlasy, jednak si ho na cesty nenosim a jednak len 1 den v La Paz sa mi naskytla moznost pozicat si fen v hoteli na 10 minut (co na vysusenie nestacilo) a dalsie noci boli uz v style “military” pobytov – najskor spanie v buse 1 noc (asi 12 hodinova cesta) a potom 2 noci na Salare v bojovejsich podmienkach, o ktorych napisem inokedy (v takych podmienkach, ked ani tepla voda nie je a treba si baterkou svietit do kufra, ta tam chciet fen? stavim sa, ze indianski hostitelia by ani nevedeli, o com hovorim – mozno sa mylim, ale skor nie). Inak, pri vystupe hore na Chacaltayu som spadla len raz, a to preto, ze som zle polozila nohu (nie preto, ze by som mala nevolnosti z vysky, ziadne som nastastie nemala) – tak smiesne som spadla, vyvratila som sa cela nabok ako pravitko – malokto takto dokaze spadnut:-). Foto z vystupu v dalsom prispevku.
Na nete som nasla upozornenie pre vyskyt vo vyske mojich dosiahnutych 5,300 m n.m.:
CAUTION, if you are at 5,300 m (!): DO NOT EXERT. TRY TO NOT SPEND MORE THAN 20 MINUTES HERE. REFRAIN FROM SMOKING. IN CASE OF BREATHLESSNESS AND/OR CHEST PAIN SEEK MEDICAL ATTENTION IMMEDIATELY. PROTECT YOUR EYES FROM SUNLIGHT BY WEARING GOGGLES (goggles => su potrebne TECHNICKE slnecne okuliare / technical sunglasses, pretoze vseobecne plati, ze po kazdych 300 metroch nadmorskej vysky sa ucinnost slnecneho svetla zvysi priblizne o 4% (!) – ake brile som mala, ukazem v dalsom prispevku – primarne som si ich vzala kvoli velkej radiacii na Salar de Uyuni, kde bola nielen vysoka nadmorska vyska, no aj oslepujuci odraz slnka od solneho podlazia – ako som spominala, odraz slnka na Salare je silnejsi nez odraz na snehu!).
V skratke moje pocity pri vystupe na Chacaltayu: Vzduch je riedky (menej kyslika) a chladny, tlak vzduchu je nizky (telesny tlak je vyssi), dycham zrychlene, kazdy krok vnimam – nie je to bezne chodenie do kopca, bliziac sa k cielu zacina mi byt pod intenzivnym slnkom riadne teplo, davam si dole vetrovku a vyhrnam rukavy na tricku pod lakte, o chvilu mam opalene ruky (ako inak) presne pod lakte (keby aspon nad lakte), tvar (najma nos) sa ukaze opalena (mozno mierne spalena) az vecer … idem dalej, padam do snehu (prekrizila som nohy), tecie mi krv z nosa (nie vela), hlava ma neboli, ani nohy ma nebolia, kondicka sa zda byt OK, tesim sa zo seba a aj z tych pohladov! Vidim chatu, tesim sa este viac:-). Indianka v chate ma uvareny caj z koky (coca tea) – davam si! Sadnem si, ale len na chvilu (5 minut), potom sa postavim a idem s cajom pred chatu na slnko, vidim, ze sneh sa uz topi rychlejsie, pomaly sa zberam vyrazit dole. Smykam sa nepretrzite – zmes snehu, ladu, roztapajuceho sa snehu a tvoriace sa kaluze vody, miestami su hlboke a miestami presne do nich nechtiac clapnem, v botach mam mokro, ochnapane trekerske nohavice az po stehna, je mi to jedno, brodim sa s radostou (endorfinov kopec), po 30 minutach mam uz toho brodenia plne zuby – cesta dole je tazsia nez hore (vzdy je to tak, teraz to plati nasobne). Ked sa popoludni vratim do La Paz (nadmorska vyska bezo zmeny:) -> 3,640 m), chce sa mi spat, no mam necelu hodinku na prezlecenie a kavu a musim ist dalej … uz nevladzem ani rozpravat, ani sediet, ani stat, nieto este chodit:), ale musim, lebo Udolie mesiaca (Valle de la Luna) je nieco, co by som si nemohla nechat ujst, a ani samotny nocny La Paz (dalsiu noc uz v nom nebudem – vecer odidem z miestnej autobusovej stanice linkovym busom smer mestecko Uyuni, do ktoreho pridem az o cca 12 hodin). Esteze dalsie rano nemusim mat budicek o 5:00.
Mam teda za sebou DALSIU SKUSENOST s vyskovym profilom cesty nad 5,000 m n.m. Aj ked som to v Andach zvladala lepsie nez v Tibete, nestalo sa tak preto, ze by som bola “trenovana na vysoke nadmorske vysky” – ako som pisala v skorsom prispevku, trening na vysky nie je mozny, resp. telo si nevie zvyknut na vysoke vysky natrvalo, cize, ak pri nejakom pobyte zvladnete vysky v pohode, pri dalsom pobyte mozete dostat akutnu vyskovu chorobu, a opacne, alebo opakovane bez problemov alebo opakovane s vyskovou chorobou. Existuje vela pomocok, ktore cloveku pobyt vo vyskach ulahcia (za mna najma: pit velmi vela vody, hned rano prvy liter a potom cez den spolu kludne 4 litre, no a ist pocas aklimatizacnej fazy co najpomalsie). Aklimatizacia nie je pomocka, ale nevyhnutnost (!). Aj ked si telo nedokaze vypestovat zvladanie vysok do buducna, opakovany pobyt vo vysokych vyskach je ukazovatelom, ci ma clovek predispoziciu dostat vyskovu chorobu (napr. je to vtedy, ak zvracia, ma mdloby, neprestavajucu migrenu, atd.), alebo nie. Na sebe som zatial naklonnost dostat vyskovku nespozorovala a myslim, ze mam (aspon zatial) aj dobru zatazovu kapacitu. Dvakrat sa mi stalo, ze som sa dostala do velkej vysky (cca 3,500 m n.m.) bez predoslej aklimatizacie (konkretne priletom do Lhasy v Tibete a priletom do Cuzca v Peru) a dvakrat som z tohto dovodu bola spomalena (1-2 dni urcite, ale ziadne vazne prejavy). Da sa to zvladnut, ak nemate predispoziciu na vyskovu chorobu alebo nejake ochorenie ci nizku zatazovu kapacitu. Je to vsetko velmi individualne – niekto moze mat problemy aj v 2,500 m n.m. a niekto moze byt v pohode aj v 6,000 m n.m. Na veku ci kondicke vobec nezalezi (rozumej, vyskovu chorobu moze dostat 20 rocny profesionalny sportovec, kym 70 rocny netrenovany jedinec nie = ruleta). No ak planujete trekovat, samozrejme, dobra kondicka je faktor, ktory sa k zasadnemu slovu dostane po faze aklimatizacie.
Ak sa uspesne aklimatizujete, potom si uz mozete dat Cerveza y Cigarro, a ak zidete do nizsich vysok, aj whiskey, colu & tequilu – nech sa paci k tomu ONE SONG FROM MACO MAMUKO FROM SLOVAKIA with lyrics I don´t understand:-) (I like the Gypsy culture!):
A spat na medicinsku notu -> zmena cervenych krviniek a zakladne informacie a odporucania pre cestovatelov do vysokych nadmorskych vysok:
My red blood cells have changed (just for a few months)
Pri dlhsom pobyte vo vyssej nadmorskej vyske dochadza k docasnej zmene cervenych krviniek. Ak Vas tema zaujima, vid linky nizsie – prikladam ten isty clanok v SVK a EN jazyku. Apropo, v clanku spomenuta hora je zhodou okolnosti moja bolivijska Chacaltaya – ta na pekny clanok som natrafila:-):
https://www.startitup.sk/iba-2-tyzdne-horach-dokazu-zmenit-tvoju-krv/
https://www.sciencealert.com/just-2-weeks-in-the-mountains-can-change-your-blood-for-months
Basic Medical Advice for Travelers to High Altitudes
A ak ste vedeckejsi typ, vid aj odborne data v linku nizsie urcene pre cestovatelov putujucich do vysokych nadmorskych vysok. Z clanku vyberam nasledovne info: “V nevybranej skupine horolezcov malo 50% AMS (akutnu vyskovu chorobu) vo vyske 4,500 m n.m., zatial co 0,5–1% malo HACE (edem mozgu) a 6% malo HAPE (edem pluc)”. / “In an unselected group of mountain climbers, 50% had AMS (acute mountain sickness) at 4,500 meters, while 0.5–1% had HACE and 6% had HAPE.”
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3254048/
A napokon edukativne video – v nom uvedene rozpatie pre velmi vysoku nadmorsku vysku / very high altitude 12,000 – 18,000 feet je v prepocte na metre 3,6576 m – 5,4864 m (a teda vyska nad cca 5,500 m je uz extremna nadmorska vyska):
Co sa mna tyka, ziadne tabletky proti vyskovej chorobe som nikdy neuzivala a ani si ich neobstarala (hoci existuju), na cesty si nosim VITAMIN C, VITAMIN B KOMPLEX, ZINOK a MAGNEZIUM (nothing more), samozrejme klasicku lekarnicku a preparaty pre pripad nahlej choroby ako napr. 3-dnove ATB, paralen, dezinfekciu, dezinf. kvapky do oci, gel po postipani a podobne.
V ramci tohto andsko-inkskeho vyletu som v extremne vysokej vyske nebola, no v Tibete ano, ale len chvilu – islo o photo point pod ladovcom Karola (Karola Glacier) vo vyske 5,560 m n.m. Musim si aspon dvoma fotkami pripomenut tote uzasne Himalaje:-):
Z Himalaji naspat do And a okamzite:-).
Miesta, ktore som v Peru, Bolivii a Chile navstivila, popisem v dalsom prispevku. Rezonuju mi v hlave vsetky udalosti a scenerie (ved v podstate nie tak davno som prisla), pricom niektore velmi, niektore este viac, a potom mam v talone top miesta, na ktore sa nezabuda / nezabudne. K takym jednoznacne patri aj Machu Picchu – je vrcholom snad kazdej cesty kazdeho jednotlivca, ktory do tychto koncin mieri. Ako by som opisala moj pocit z neho, ak vynecham vsetko na styl, ze mi zobral dych (lebo jasne, ze zobral a totalne)? Skusim takto: je malo miest na svete, ktore sa mi nazivo zdali este krajsie ako na fotkach (lebo ved fotky dnes su v top kvalite a su upravovane), ale Machu Picchu k tymto miestam urcite patri – senzacia aj nazivo, umocnena tym, co sa vo Vasom vnutri individualne odohra, ked ho vidite, tam stojite – neskutocne nieco! Pripajam jedno cerstve prvenstvo, ktore Machu Picchu ziskalo (oficialne vysledky boli publikovane v aprili 2024):
MACHU PICCHU (PERU)
jeden zo siedmich novodobych divov sveta (z nich je najtazsie pristupny)
AKTUALNA SPRAVA / FRESH NEWS (!) – podla vysledkov hlasovania z dat zozbieranych z google, socialnych sieti a verejne dostupnych referencii OHLADOM TOHO, CO LUDIA OZNACUJU ZA NAJMAGICKEJSIE MIESTO NA SVETE, ziskalo prve miesto:
MACHU PICCHU
Machu Picchu was just named the Most Magical Place on Earth!
Z dat vyplyva, ze Machu Picchu bolo pocas 1 roka hladane na google 19 mil. krat a na insta malo 2,4 mil. postov:
https://www.travelandleisure.com/machu-picchu-named-most-magical-place-on-earth-study-8659610
V clanku sa docitate aj o dalsich top hodnotenych miestach na Zemi a paci sa mi podtitul k tomu: “All of these spots really do deliver that otherworldly feeling.” / “Vsetky tieto miesta skutocne prinasaju ten nadpozemsky pocit (pocit akoby z ineho sveta).“
A aby toho nebolo malo, pripajam moj vyber KRATKYCH CESTOVATELSKYCH VIDEI o Peru, Bolivii a Chile. Na nete je ich mnozstvo, no ak ste neboli v danej destinacii, nemozete vediet, ci su tie videa jednak “k veci” a jednak, ci nie su v nejakom smere prehnane / vytunene / ucelovo zamerane len na jednu lokalitu alebo situaciu a pod., treba selektovat. Vybrala som take, ktore su z mojho pohladu OK a este aj vyborne urobene. A tradicne, vybrala som len take, ktore co najviac koresponduju s mojimi zazitkami – uvidite v nich to, co som na 90 percent videla a vnimala ja! Vynimka sa tyka Chile, pretoze v Chile som toho videla len minimalne: Santiago a dalsie dve miesta (ale nutno dodat, ze podla statistik zhruba 50 percent turistov smerujucich do Chile maju za ciel samotne Santiago):
Peru (1/2):
Peru (2/2):
Bolivia (1/2):
Bolivia (2/2):
Chile:
To be perfectly honest: Mala som v umysle napisat par viet, najma Vas pozdravit a povedat Vam, ako som sa mala, ale pozeram, ze som sa rozbehla (a ani som sa do vyrecnosti nemusela nutit:-)). Neviem, kedy napisem Kapitolu c. 2, no dufam, ze sa to podari, lebo zaujimavych ci popisnych informacii som v tejto Kapitole c. 1 uviedla len zopar a fotky som nepripla skoro ziadne.
Gratitude is a perfect attitude:
Muchas gracias mi Peru, Bolivia, Chile y Rapa Nui lindo!
Majte skvele leto / Que tengas un verano perfecto / Have a perfect summer:
Pop up the volume (along the tempo), dance, travel and have fun:
A vzhladom na aktualne teploty na Slovensku (“krasnych” tristo stupnov) pripajam aj pozdravy z UAE, ktore som uz skor navstivila (dnes uz necitim extra velky teplotny rozdiel medzi SVK a UAE):
