Azores – one of the most beautiful Europe’s “kept secret”!
Podtitul: Atlantide su venovane tisice knih, casopisov a webovych stranok. Ludia pri jej hladani prisli o cele majetky a v niektorych pripadoch aj o zivot. Ak hladate Atlantidu, pridte kuknut na Azory – takto si predstavujem dostojny obraz moznych pozostatkov bajnej (no stale “zivej”) Atlantis:
Cestu na Azory by som mohla a mala nazvat cestou za neopisatelnou krasou. Lebo tie ostrovy su nadherne! Uhladne, pohladne, prirodne, farebne, pokojne, usporiadane a pritom divoke s prejavmi pocasia, ake k bodke (deviatim bodkam) tam daleko v sirom Atlantiku proste patria – poryvy vetra, buracanie vln a najma striedanie slnka, oblakov, hmly a dazda vo velmi rychlom slede (vdaka vlahe su ostrovy carokrasne zelene).
Pocas oktobrovych dni stravenych na 3 azorskych ostrovoch som mala pocasie skor neazorske, inak povedane idealne – Azurko na Azorkoch:-) – len v jeden den popoludni poprsalo. A dokonca, co bolo pre mna najfantastickejsie, v den mojho vystupu na Mt. Pico (21.10.2024), na ktorom je pocasie uz extremne a v priebehu dna (pre predstavu makate hore a dole spolu kludne 8 hodin vratane prestavky na vrchole) sa vie vystriedat cela skala poveternostnych podmienok (4 rocne obdobia), ktore hikingu davaju trpku prichut (inak, super su prirodne “shelters” z lavoveho kamena, kde sa mozete schovat, ak nastane pruser), som mala pocasie ako za odmenu. Moj guide povedal, ze take pocasie bolo pred mojim vystupom naposledy 3 tyzdne dozadu. V pripade skutocne zleho pocasia (nie dazd a hmla – to je lokalna norma, ale silny narazovy vietor pripadne sneh), permit na vystup nedostanete (v pripade snehu ano, no len v pripade, ak mate macky). Takze za mna oktober na Azorach ANO, a to aj pokial ide o hortenzie – kvitnu sice v maji a juni (vrchol je v lete), no aj tak som ich videla neurekom. No a ultra bonus oktobroveho pobytu je takmer turisticke ludoprazdno! Dalsi azorsky ultra bonus – viac nez priaznive ceny (ceny za jedlo, pitie, sluzby, aktivity a zabavu vyrazne lacnejsie nez u nas!).
A iste, mala som aj super pocit z toho, ze som na konci Europy. Nonstop som si uvedomovala, ze som daleko v oceane – divoky modry Atlantik a tie utesy a miradouros (podobne pocity vynimocnosti miesta som mala na Velkonocnom ostrove v Pacifiku). A napadlo ma, ze aj vietor, ktory tu veje, je vietor konca Europy alebo, kedze moja noha tu stala aj na americkej litosferickej doske (na Mt. Pico), vietor konca Severnej Ameriky.
Pozn. k zvolenym farbam kapitol nizsie: modra lebo hortenzie a zlta lebo ananasy. Videla som ich vsade – hortenzie a aj ananasy – a aj som ich jedla (bez hortenzii) a ochutnala som aj ananasove pivo a kupila ananasovy liker a cokoladu s kuskami ananasov -> ta preto:-). Ananasy uvidite vyobrazene aj na trickach, magnetkach, a tie skutocne (na zakusnutie) na regaloch v obchodikoch, v kosikoch, v pristavoch, atd. – proste su tam (a vsade) a tam by som ich veru necakala! Co sa hortenzii tyka, videla som nadheru a neviem (teda viem) si predstavit, aky obraz sa asi naskyta ludom v case ich kvitnutia. Vsetko posobive!
Azory
Co, kde, ako?
Suostrovie Azorske ostrovy (Ilhas dos Açores) su zamorskym autonomnym uzemim Portugalska. Patria k jednym z najvzdialenejsich regionov Europskej unie. Hladali by ste ich v oblasti Makaronezie, takmer uprostred Atlantiku na severnej pologuli – presnejsie cca 1 500 km od kontinentalneho Portugalska (od Lisabonu) a cca 3 500 km od vychodneho pobrezia Severnej Ameriky. Vznikli tektonickymi a vulkanickymi procesmi, co napoveda, ze aj sopiek je tu niekolko (26 aktivnych, z nich 8 je podmorskych) a ze su tu caste zemetrasenia (ani jedno som nezazila, kym v Peru som zazila 3, z toho jedno som realne nad ranom citila, a aj v Japonsku som zazila 2, z toho jedno som realne sediac pri stole citila). Na rozdiel od Havaja, ktory lezi uprostred tektonickej dosky, Azory lezia na jej – presnejsie na ich – okraji: severoamericka, euroazijska a africka platna sa stretavaju a vytvaraju Azorsky trojity uzol (nezvycajny typ hranice litosferickych dosiek).
Vratim sa k Peru a spomenutym zemetraseniam: dna 31.5.2025 bude 55. vyrocie tragickej smrti vsetkych clenov ceskoslovenskej horolezeckej vypravy na hore Huascaran v peruanskych Andach. V dosledku jedneho z najnicivejsich zemetraseni v dejinach, ktore vyvolalo laviny skal, snehu aj bahna, neprezil nikto zo 14-ich clenov ceskoslovenskej vypravy (15. clen vypravy Slovak Ivan Bortel zomrel uz par dni predtym po nestastnom posmyknuti sa a pade do vodopadu) a zahynulo aj zhruba 75 000 miestnych ludi:-((. Naspat k Azorskym ostrovom.
Kedze lezia na namornej ceste z Europy do Ameriky, maju (uz historicky) mimoriadne velky namorny vyznam.
Zial, cez Azory v sucasnosti vedie aj jedna z hlavnych drogovych tras, tzv. karibska namorna/letecka trasa smerujuca z And do Karibiku a dalej cez Azory do Europy.
Ostrovy su bezpecne a pokojne, len obcas a niekde (ako priklad namestie alebo aj parkovisko pri supermarkete v mestecku Madalena na ostrove Pico) som videla skupinky na pohlad skor sfetovanych nez opitych ludi. Hoci posledny rok pocet nasilnych trestnych cinov na Azoroch mierne stupol, stale su povazovane za velmi bezpecne (oficialne data hovoria “the crime rate is low in the Azores.”).
Je ich 9
9 “Azoranov” je roztrusenych na ploche o sirke cca 600 km.
Zakotvite na Sao Miguel (stoji za to preskumat ho cely!) a odtial sa vydajte na zapad (objavite dalsich 7 “Azoranov”) alebo na juh (tam lezi este 1 “Azoran”). Nieze kotvy zo Sao Miguel nezdvihnete:-)!
Hoci kazdy azorsky ostrov je iny, ich spolocnym menovatelom je zelena (nadherna priroda), cierna (su to vulkanicke ostrovy a s vynimkou jedneho ostrova – Santa Maria – na nich uvidite vylucne plaze s ciernym pieskom, no a dalsim specifikom su domceky z cadica / bazaltu – apropo, domceky si v kazdej krajine vsimam, v pamati mam najma norske tradicne, doslova rozpravkove domceky okrovej alebo bordovej ci ciernej farby s bielymi okenicami a nie zriedka aj so zelenou strechou – mach a trava) a este aj modra (popri oblohe aj vody jazier a najma nedozerne a hlboke vody Atlantiku – pri pobrezi Azor je hlbka oceanu cca az 6 kilometrov(!)).
O kazdom z azorskych ostrovov sa hovori ako o magickom.
Z geografickeho hladiska sa ostrovy delia do 3 skupin: na vychodnu cast (ostrovy Sao Miguel a Santa Maria), centralnu cast (ostrovy Terceira, Graciosa, Sao Jorge, Pico a Faial) a zapadnu cast (ostrovy Flores a Corvo). Co sa rozlohy tyka, najvacsim a sucasne hlavnym ostrovom je Sao Miguel (pre predstavu, ma rozlohu 759 km2 a cca 137 850 obyvatelov, jeho hlavnym mestom a sucasne jednym z 3 hlavnych miest Azor je Ponta Delgada s cca 70 000 obyvatelmi), nasleduju ostrovy Pico, Terceira, Sao Jorge, Faial, Flores, Santa Maria, Graciosa a najmensim je Corvo (pre predstavu, ma rozlohu 17 km2 a 430 obyvatelov).
Ja som navstivila 3 ostrovy: Sao Miguel, Faial a Pico a dalsie 3 mam v hladaciku: Terceira, Flores a Corvo, co vsak neznamena, ze tie zostavajuce 3 by som nechcela vidiet -> chcela:)! Este zopakujem, ze kazdy ostrov je svojrazny a niecim unikatny. Drviva vacsina turistov prileti do hlavneho mesta Ponta Delgada na ostrove Sao Miguel a na tomto ostrove zostanu – obrovska skoda! Jeden den som mala volnejsi program, resp. nemala som ziadnu tour a tak som chvilu uvazovala, ze zo Sao Miguel este preletim na (k nemu najblizsi) ostrov Santa Maria (30 minutovy let), no letenky som nemala booknute a hlavne, nemala som vobec pozrete, co by som na Santa Marii chcela vidiet a pobehat, pricom v ten isty den by som sa musela aj vratit na Sao Miguel (aj to by sa dalo stihnut, ostrovy su letecky aj trajektmi fantasticky pokryte, na Santa Mariu je let skoro rano a spiatocny let na Sao Miguel je cca o 19:00 vecer). No dumat o Santa Marii v predvecere dna “d” uz bolo fakt neskoro. Den som nakoniec stravila tak, ze som sa v klude presla po mestecku Ponta Delgada (peknucke mesto pri oceane, kazda restika plna – pred jednou som videla frontu ludi stat na cerstvo ulovene a pripravene ryby), kupovaniu suvenirov a pitiu svetoveho vinka Verdelho v jednej restauracii, proste uzila som si den velmi prijemne a v pomalom tempe. Inak, popoludni poprchalo – jediny den pocas mojho pobytu, kedy bolo typicky azorske pocasie, no z mojho pohladu velka pohoda = len rychle prehanky, ani dazdnik ci prsiplast som netasila. Kazdopadne, ak pojdem znova na Azory, ako som pisala, chcela by som prednostne vidiet ostrov TERCEIRA (na nom hlavne vulkanicku jaskynu v Algar do Carvao Natural Reserve – finalista “7 Natural Wonders of Portugal” – jedine miesto na svete, kde mozete zostupit do sopecneho komina sopky – apropo, teraz bude jaskyna 18 mesiacov mimo prevadzky, plus vidiet tam aj mesto Angra do Heroismo pod patronatom UNESCO) a potom dva zapadne ostrovy FLORES (portugalska vyslovnost je s makcenom nad “s”) a CORVO (nadabila som na niekolko clankov a jeden podcast, ktore zhodne oznacili prave tieto dva azorske ostrovy – dva najvzdialenejsie ostrovy od kontinentalnej Europy – za TOP).
Pekne zhrnutie o jednotlivych ostrovoch v skratke (aby ste si vedeli vybrat), vid napr. nasledujuci clanok (v nom je aj spravne podotknute, ze pre ostrovy – kedze sa navzajom lisia – neplati “videl som jeden, videl som vsetky”):
https://www.lonelyplanet.com/articles/best-places-to-visit-in-the-azores
A clanok, co vediet a ako sa pripravit na prvovylet na Azory:
https://www.lonelyplanet.com/articles/azores-islands-portugal
Urcite radim zbalit sa trosku “specialnejsie” (nie ako na typicky dovolenkovy ostrov/ostrovy) – moje rady: ak chcete ist na horu Pico, zbalte si trekove, clenok chraniace boty(!), ci uz pojdete na horu alebo nie, zbalte si aj 1) obycajne tenisky a 2) trekingove palicky, ak ste na nich zvyknuti (ja ich nepouzivam, no je to dobra vec a na Azoroch ich viete pouzit uplne vsade), dalej (klasika) prsiplast so slusnym vodnym stlpcom, urcite funkcne veci do vetra a dazda, slnecne brile, a kto je citlivy na vietor, tak nieco na usi / do usi (dost fuka). Doma nechajte slapky (teren ostrovov je prirodny, skor sa budete vyskytovat na kopcoch alebo vyhliadkach, kde slapky nie su ani nahodou vhodna obuv – len ako papucky do hotela) a biele alebo ine svetle plavky (cierny piesok a hlavne horcicova voda termalnych vod im neprospeju), redukcie na ine zastrcky (nepotrebujete) a repelent (nepotrebujete). A ani ziadne jedlo (ani snacky) si nenoste – vsetko tu dostanete a to v top kvalite a za priaznivejsie ceny nez u nas! Portugalsky sa ucit nemusite, vsetci (aj starsi ludia) vedia dostatocne po anglicky (apropo, portugalcina je taky zvlastny mix francuzstiny, arabciny a inych jazykov, napr. talianciny – no aj intonacia je akoby arabska – patri sa spomenut, ze je to 6. najrozsirenejsi jazyk sveta!). A odporucam este jednu vec – celovku (aj ked nepojdete trekovat za usvitu, mozno ju pouzijete pri vecernych potulkach – poulicne osvetlenie na Azoroch je minimalne a celovka sa zide napr. pri ceste z restiky na Vas hotel).
A su / su ako …
Su jednym z najkrajsich miest na Zemi a su ako Havajske ostrovy.
O Azoroch sa zvykne hovorit ako o mixe Havajskych ostrovov, Svajciarska, Irska a Islandu. Nepoviem, ze je to tak, lebo v uvedenych castiach Zeme som (s vynimkou Svajciarska) nebola (ale chcela by som a to v tomto poradi: Island, Irsko, Havaj). Ano, uhladnostou, cistotou, zaplavou zelenej, jazerami, turistickymi chodnickami, kvalitou jedla, vyrobou syrov a inych mliecnych produktov mi pripominali Svajciarsko. A aj tie azorske kravy boli ako svajciarske – krasne kusy – a boli vsade a rozne sfarbene (cierno-biele, bielo-hnede, biele, hnede, cierne), pasli sa na tej vyrazne zelenej trave a vyzerali zdravo (lokalci ich volaju “stastne kravy”) – na Azoroch je viac krav nez obyvatelov. Vyznamny rozdiel vsak vidim v kopcoch:-)! Na Azoroch ma najvyssi vrch Pico nadmorsku vysku 2 351 metrov a tato hora je viac nez 2x vyssia(!) nez ktorykolvek iny vrchol na Azoroch, kym vo Svajciarsku je 3-tisicoviek neurekom (udaje hovoria o 437 summitoch) a 4-tisicoviek je 48 (tu niet dalej o com – pardon Pico, je o com – o Tebe a dalej o Tebe a o mne:) – porozpravam nizsie).
Podla National Geographic su Azory (uz opakovane pre roky 2016 a 2023) jedno z najkrajsich miest na Zemi (Azores – one of the most beautiful places in the world to visit / must-visit place for 2016 and 2023).
A ide tiez o jedno z najzelensich miest na Zemi!
A este na skok do Atlantidy:-)! Co sa Platonovej Atlantidy tyka (skor Solonovej, kedze na neho sa Platon vo svojich dialogoch Timaios odvolaval a Solon sa zas odvolaval na egyptskych knazov), opisal ju takto (pripajam text v EN, co samozrejme nebol Platonov jazyk): “[….] in front of the mouth which you Greeks call, as you say, ‘the pillars of Heracles’, there lay an island which was larger than Libya and Asia together; and it was possible for the travelers of that time to cross from it to the other islands, and from the islands to the whole of the continent over against them which encompasses that veritable ocean. [….] but that yonder is a real ocean, and the land surrounding it may most rightly be called, in the fullest and truest sense, a continent. Now in this island of Atlantis there existed a confederation of kings, of great and marvelous power, [….].” Nasledovali storocia sporov, ci islo o fiktivny kontinent alebo nie (vedci jeho existenciu popieraju). Aj spekulacii, kde sa Atlantida asi nachadzala, bolo a stale je neurekom. To, ze Platon mal na mysli Atlanticky ocean, vobec nie je iste – hovoril “o usti, ktore Greci nazyvaju Heraklove stlpy” (co je dnes Gibraltarsky prieliv). Poloha Atlantidy v Atlantickom oceane ma vzhladom na blizke pribuzne nazvy zrejme istu pritazlivost – a tu sa dostavame k teze, ze moznou lokaciou bajnej Atlantidy boli a jej pozostatkom (udajne) su Kanarske ostrovy alebo Azorske ostrovy. Nastal cas na song – a to akyze song: Mekyho Atlantida❤️:
A rovno musim pridat aj par viet z dalsieho uzasneho songu Mekyho s Marikou “V slepych ulickach” mnou prenesenych do azorskej atmo:
ako vino Verdelho ziari, chuti ako v ustach med azorsky ananas sladko opoji ma na 100 noci na 100 dni rozpovie ju hortenzia predstavim Ti stastie v cadicovych ulickach to krasne stastie na Monte Pico to krasne stastie na utesoch nad Atlantikom :-)!
Azory ocami znalcov a turistov vratane mna
Ako si ich budem (ako si ich chcem) pamatat!
PRIRODA! Nadherna, nedotknuta. Azory su najma o prirode.
Pozostavaju zo siete chranenych oblasti (Protected Areas of the Azores) a ponukaju neocenitelne prirodne dedicstvo v podobe 4 biosferickych rezervacii (Fajas de Sao Jorge, Flores, Corvo a Graciosa) a celeho zoznamu prirodnych parkov (kazdy jeden ostrov je prirodnym parkom: Nature Park of Sao Miguel, NP of Pico, NP of Faial, atd.), chranenych krajinnych oblasti, chranenych druhov flory a fauny (silna suchozemska a morska biodiverzita), lesnych rezervacii, roznych profilov geografickych hornin a lokalit s geologickym vyznamom. Ide o oblasti velmi zaujimave pre ochrancov prirody. Vyznamny fakt: vo vodach suostrovia migruje 5 zo 7 znamych druhov oceanskych korytnaciek vratane korytnacky dlhoplutvej (Caretta caretta), ktora sa povazuje za dolezity ukazovatel ochrany biotopov druhov. A snad este poznamka, ze azorsky geopark sa pripojil k vyznamnej Europskej sieti a globalnej sieti geoparkov v r. 2013. Bezne tu uvidite tabulky PRESERVE AND RESPECT THE NATURE (portug. PRESERVE E RESPEITE A NATUREZA).
Ostrovna poloha, podnebie a geologia vytvaraju ekologicke podmienky odlisne od kontinentalneho Portugalska.
Najdete tu huste pobrezne lesy (aj ihlicnany a vavrinove lesy), palmy, hortenzie, divoke lalie, azalky, borievky a vsetko mozne ine rastlinstvo. A ak by Vam bolo malo, skocte do niektorej z botanickych zahrad (bola som). Pre lepsiu predstavu ako velmi su Azory zelene, pridam udaj, ze len zhruba 5% ich uzemia je zastavanych! Musim sa blizsie zmienit aj o zvyskoch povodneho lesa laurisilva, ktory tu uvidite – ide o vavrinovy les (les pralesoviteho typu), ktory je stale zeleny a vlhky, casto v opare (nadherny ako z rozpravky), v ktorom zije velke mnozstvo organizmov endemickeho typu. Vavrinove lesy kedysi pokryvali vacsinu Europy, no kvoli zmene podnebia takmer uplne vymizli. Zvysky tychto lesov su na Azoroch, Madeire a Kanarskych ostrovoch a mimo Europy (no ineho typu) su v juznej Cine, Japonsku a na Tasmanii. Kvoli odlesnovaniu, pastierstvu, polnohospodarstvu a zavleceniu cudzokrajnych druhov sa jeho plochy zial stale zmensuju.
Co dalsie treba spomenut:
Majestatne vulkany, laguny v ich usti, lavove polia, jaskyne, cierne plaze a prirodne morske bazeniky, vodne toky, nadherne vodopady (velke aj male) a velkolepe jazera, utesy, vyhliadky, geologicke trhliny, mineralne pramene a geotermalne kupaliska, rozlicne ekosystemy, vinice, typicke domceky (ci uz cadicove alebo napr. na Faiale pastelovej farby) a typicke modro-biele kachlicky, veterne mlyny (nielen Portugalci, no aj Holandania v minulosti prichadzali na ostrovy a osidlovali ich), majaky, rybarske clnky, lode a plachetnice.
Pekne azorske domceky som uz spomenula, no aspon ukazka tych typickych cadicovych (ako inak, stoja rovno pri oceane):
Co sa pocetnych horucich pramenov tyka, zaujimavostou je aj varenie chyrneho tradicneho azorskeho gulasa (cozido dos Açores) v oblasti sopky Furnas (neaktivny stratovulkan). Voda v tychto termalnych pramenoch je bohata na zelezo a vyskytuju sa tu aj gejziry. Kuchari (ktori maju licenciu resp. si zaplatia najom) tu zo svojich kuchyn nosia velke kotle plne ingrediencii na gulas (su to postupne naukladane mnohe druhy zeleniny vratane zemiakov a fazule a dalej rozne maso a klobasy), kotle ulozia do zeme a nechaju gulas varit cca 7 hodin, aby sa pomaly dusil v horucej pare so sirnou prichutou. Gulas som si nedala, podla nazoru niektorych ludi nejde o nic specialne (radsej si dajte steak alebo rybku).
Na vsetkych ostrovoch su turisticke chodnicky. Turistika je jednym z hlavnych cielov navstevnikov ostrovov. Trasy su zmapovane a rozdelene podla narocnosti, vzdialenosti a typu (kruhova alebo linearna). Je ich zhruba 70!
Su tu aj rozne ine moznosti aktivne stravenych dni – golf (na jednom z najlepsich a najmenej vyuzivanych ihrisk na svete, uznavany aj instituciou IGTM), kanoistika, kajaking, kanoning, jazda na koni, vylety na plachetnici, potapanie a uz spomenute pozorovanie velryb a delfinov, surfovanie, navstevy jaskyn a sopiek, atd. A aby som nezabudla, Azory su festivalove! Ak mate radsej pokludnejsie aktivity, skocte do botanickej zahrady alebo muzea (napr. velrybarskeho) alebo si len tak posedte v porte.
Pozn. k momentu ukoncenia lovu velryb v Portugalsku a na Azorskych ostrovoch: By 1982, Portugal signed the International Whaling Commission’s moratorium to stop whaling for good. Whaling in the Azores was officially deemed illegal in the year of 1984. Shortly after this decree was made official in the Azores, the last whaling factory in the Islands was closed and the island archipelago shifted its focus to a much friendlier and sustainable activity – whale watching. The last whale was officially hunted in 1987 by a resentful whaler from Pico Island.
A po celodennej namahe si mozete zrelaxnut v prirodnej karbonizovanej vode alebo umelych bazenoch so zelezitou vodou alebo skocte medzi skalne utvary na pobrezi, kde su prilivove miesta na kupanie.
Najdete tu aj prijemne, malebne mestecka – napr. Ponta Delgada (ostrov Sao Miguel) a Madalena (ostrov Pico), no specialne vypichnem mestecko Horta (ostrov Faial). Horta ma starocnu historiu spojenu s plavbou (City of navigators). Nachadza sa v chranenej zatoke s vyhladom na ostrovy Pico a Sao Jorge. Hoci ide o malicke mestecko, ma pristav, ktory je jednym z najrusnejsich na svete. Idealny sposob ako precitit mesto (kazde jedno) je poprechadzat sa a preskumat jeho ulicky. Ulicky Horty su mimoriadne privetive, pohostinne, kozmopolitne, idealne na walking, nakupovanie, debuzirovanie a popijanie vinka, piva ci ginu. Vo dne aj v noci je Horta bezpecna. Ak Vas zatial nic z toho nenalakalo, pridam, ze zatoku Porto Pim lemuju hory Monte Queimado a Monte da Guia a su tu aj ine prirodne krasy a miesta historickeho a kulturneho vyznamu (velke katedraly). Vidiet mozete aj pevnosti a obranne mury, ktore kedysi chranili mesto pred piratmi a bukaniermi. Mozete sa vydat do parkov ci na turu po chodnicku Entre Montes, ktory vedie cez chranenu oblast. V pokojnych vodach zalivu mozete snorchlovat a pozriet si pozostatky vraku lode Main z r. 1892. Mestecko sa da pobehat peso, na skutri alebo bicykli (aj autom, ale to nie je to prave orechove). A spomeniem aj kratery zaplavene morom v prirodnej rezervacii Caldeirinhas. Zopar realii mestecka Horta – bolo zalozene uz v r. 1468 a dnes je jednym z 3 hlavnych miest Azorov (sidli v nom parlament). Hodnotia ho za krajsie nez Cannes alebo St. Tropez. Mark Twain, ktory sa tu plavil a kvoli burke namiesto Sao Miguel pristal na ostrove Faial, vo svojom diele Innocents Abroad sice nie prave pochvalne hodnoti obyvatelov Faial (podla neho, kedze ide o Portugalcov, su pomali, lenivi a chudobni), mestecko Horta pochvalil. Samotny ostrov Faial, ako som pisala, bol odjakziva zastavkou namornikov plaviacich sa do Ameriky alebo z Ameriky do Europy (Faial neobisiel ani James Cook) a plati to aj pre dnesok. Jachtari, ktori krizuju Atlantik, pravidelne zastavuju v mestecku Horta a putuju do jachtarskeho baru Peter’s Cafe Sport na “namornicky” gin tonic – povera hovori, ze namornici musia v pristave zanechat aj svoj odkaz (napr. odznak, zastavku alebo malbu). A kde tak cinia? No predsa v yacht bare na pobrezi, rozumej v krcme s krycim nazvom Cafe:-)). Peter’s Cafe Sport ma 105-rocnu historiu a povazuje sa za svetoznamu instituciu (world famous instituition):-). Uvitacka hovori “If you sail to Horta and you don’t visit Peter’s, you have not actually been to Horta.” Ak ste sem neprisli na jachte, nevadi, aj tak skocte na gin a vstrebajte tu svojraznu atmosku sveta namornikov. A ak sem pridete v nedelu ako ja a zistite, ze namornicky bar je zatvoreny:-), nezufajte a najdite si ine miesto na drink, skvelo je tu vsade. Podciarknem, ze inych turistov tu takmer neuvidite – aspon v oktobri to tak bolo (v dnesnych casoch overturizmu je to specialita).
Velkou zaujimavostou Azorov su cajove a ananasove plantaze na ostrove Sao Miguel. Navstivila som obe a pozrela si pestovanie oboch rastliniek a v pripade caju aj jeho spracovanie (plus som mala ochutnavku caju).
Zopar info o cajovych plantazach Gorreana na ostrove Sao Miguel: Ide o najstarsie a sucasne jedine nepretrzite fungujuce cajove plantaze v Europe(!). Vznikli v r. 1883. Ich dnesna rozloha je 37 hektarov a rocna produkcia cca 40 ton. Pestovanie caju tu v minulosti “rozbehli” 2 pozvani Cinania z Macaa (cajovy majster a jeho asistent), ktori miestnych ludi naucili spravne pestovat cajovu rastlinku. Azorske podnebie je pre nu idealne – celorocne prsi, slnko nie je prilis intenzivne a v zime nie su mrazy. Ide o vyborny organicky cajik – cajove rastlinky nenapadaju ziadni skodcovia, preto sa caj pestuje bez chemickych pripravkov (v portug. produto biologico). Ide o jemnejsi caj s viac oxidantmi nez napr. caj zo Sri Lanky(!). Kupte si zeleny caj (Cha Verde) alebo cierny caj (Cha Preto) alebo potom kombinacie cierneho ci zeleneho s ibistekom, matou, atd. Pre predstavu, 80g balicek vyjde na cca 10 Eur (to nie je mala suma, no ide o vysokokvalitny caj, po ktorom rastie dopyt najma zo strany Nemecka, Francuzska, Kanady a USA). V minulosti pomohli mechanizacii valcovania, susenia a kalibracie cajovych listkov stroje napr. od spolocnosti Marshall, Sons & Company – dnes ide o starodavne masinky, no niektore sa stale pouzivaju (k caju mi velmi pasuju, nehodili by sa mi tu nejake moderne stroje a la akceleratory z CERN-u:-). Cast prace je rucna – napr. triedenie stoniek od listkov (stonky do finalneho produktu nepatria) a pod.
A ide sa na ananasove plantaze na hlavnom ostrove Sao Miguel: ananasy sa tu pestuju v sklenikoch s absolutne presnym casom presadzania a maju velmi dlhy cas zrenia. Ide o jedine miesto v Europe, kde sa ananasy pestuju (od r. 1840). Uz som pisala, ze Ananas dos Acores su zvacsa male, no vynimocne sladke. Su organicke a na rozdiel od ananasov napr. z Latinskej Ameriky sa ich dozrievanie umelo neurychluje, len sa zadymuju a maju tak viac zivin (v case zberu je ich kora oranzova).
No a nie je mozne obist sen turistov – znalcov vina: Vinarska kulturna krajina na ostrove Pico pod patronatom UNESCO! Pestovanie vinica na urodnej sopecnej pode sa na Azoroch zacalo rozvijat uz v 15. stor. Rastlinky vinica su chranene pred silnym oceanskym vetrom a solou z roztriestenej oceanskej vody nizkymi cadicovymi murikmi, resp. ide o polmetrove steny z cadica, postavene rucne a bez malty – velmi domyselna ochrana hrozna a vyborny sposob, ako ho udrzat v teple v chladnejsom podnebi Azorov- vysledkom je fantasticke biele “sopecne” vinko VERDELHO, ktore pil napr. Thomas Jefferson, car Mikulas II. z rodu Romanovcov a dalej ja :-). Vinko patri k najlepsim na svete! Ak sa nechystate na Azory, no ste vino-nadsenci, odporucam skusit si ho objednat. Je fantasticke a podobne som nepila! Pozor, rovnaky nazov (a odlisnu kvalitu) ma jedno kontinentalne (portug.) vino (nejde o top vino, o akom je rec v tomto prispevku).
A pridam aj zaujimavy clanok z Forbes (z clanku vyberam “The grapes they produced became the most expensive in Portugal (understandably, given the difficult growing conditions and the very high quality), on par with Champagne, Bordeaux and Napa Valley grapes.” […..] “Unlike the French wineries, though, their plot had views of the ocean, Pico’s namesake volcanic mountain and the nearby islands of Faial and São Jorge.” […..] “The statistic that gets thrown around is that if you disassembled the walls and laid their stones end to end, they would circle the equator twice.” […..] “And then there are the wines. I’m not a wine critic, but I’ll happily say they’re superb—mineral, saline, well-balanced, and unlike anything else. (If you want a critical assessment, Robert Parker has awarded many of them with more than 90 points, and the Vinha Centénaria 2018 a full 95.) They also taste like history.“):
Ako som sa uz zmienila, na ostrovoch sa pasu kravy (nadherne kusy). Doplnim, ze Azory su najvhodnejsim regionom pre produkciu mlieka v Portugalsku (ta predstavuje 30% celkovej portugalskej produkcie), vysledkom coho su o.i. vyborne syry.
Co este sa mi s Azorami vyrazne spaja?
Pokoj, pohodicka a ozaj malo turistov – predpokladam, ze napor na Azory bude kazdym rokom vacsi – preto, ak mate Azory v hladaciku, vyrazte cim skor, kludne aj teraz v zime alebo na jar. Na hlavnom ostrove Sao Miguel je vzdy viac turistov, no v oktobri som ich videla v malych poctoch. Velmi malo turistov bolo aj na ostrove Pico (ich koncentraciu som vnimala pocas vystupu na horu, no realne islo o par “kusov”), no a na ostrove Faial som nevidela takmer ziadnych turistov. Kolki turisti asi boli v tom case na najodlahlejsich zapadnych ostrovoch Flores a Corvo…?
Suma sumarum: Azory sa povazuju za nadherny priklad biodiverzity a geodiverzity vo svete a za jedno z najlepsich miest pre turistiku v prirode. K tomu uzasne cerstvy vzduch plny vlahy, nadherne pohlady kam oko dovidi, taniere s azorskymi dobrotami a poharik (flasa) svetoveho vinka Verdelho. A ak to z doterajsich riadkov nebolo zrejme, doplnim, ze ostrovy su ekologicke (apropo, aj takmer uplne sebestacne). Majte tu oci otvorene:-).
Kedy zdvihat plachty / startovat motory smer Azory?
Kedykolvek v roku.
Na ostrovoch je subtropicke podnebie ovplyvnovane teplym Golfskym prudom. Hoci pocasie je premenlive (casto prsi), su tu mierne leta a mierne zimy (snezi len na hore Pico). Letne horucavy bol pre Azory neznamy pojem az do tohto leta 2024, kedy sa lamali teplotne rekordy, zial, uplne vsade, a teda aj teplota na Azoroch sa vysplhala na lokalne neobvyklu hodnotu 30 (mozno viac) stupnov.
Takze najlepsie pocasie, kedy na Azory cestovat, je od januara do decembra:-). Je to celorocna destinacia. Pre predstavu, v oktobri som striedavo pobehovala v kratasoch alebo dlhych tenkych gatiach a v tricku s kratkym rukavom alebo v mikine. Na horu Pico som si zbalila vetrovku (do vetra a dazda), no nakoniec som ju z ruksaku nevytiahla.
Co ma prekvapilo?
Prekrasna priroda! A potom vela ineho.
Napriklad milo ma prekvapila absencia komarov (vlastne takmer ziadny hmyz tu nebol), komare sa na ostrovoch nevyskytuju vobec (nebudem prehanat, ak poviem, ze sa uz zamieravam na to, ci ide o malaricku oblast alebo nie a pripadny vyskyt komarov, ak su nemalaricke, neriesim – opravim sa: riesila som bez sance si pomoct na Aljaske – nemalaricke, no suverenne najagresivnejsie komare s najbolavejsimi stipancami). Na Azoroch je v podstate absencia akychkolvek zvierat – ak nepocitam kravy a kone, psy a macky a dalej srnky:
Bohato to vsak vyvazuje neskutocny podmorsky svet. Azory su najlepsim miestom na pozorovanie velryb v Europe a jednym z najlepsich na svete. Idealny je ostrov Pico, resp. plavby z neho realizovane (no nielen, kvantitativne najviac moznosti je na ostrove Sao Miguel). Da sa tu pozorovat az zhruba 25 druhov zivocichov vratane vorvana tuponoseho a vraskavca obrovskeho (t.j. velryby modrej) a delfinov.
Dalej ma prekvapilo, ze medzi dnom a nocou nebol takmer ziadny teplotny gradient (kolko stupnov cez den, tolko resp. len o malinko menej stupnov v noci) – take nieco som, myslim, nikde inde nezazila.
Uz som spomenula priaznive cenove relacie a tiez vysoku kvalitu a cerstvost potravin a vsetkeho.
Co ochutnat a priniest si domov?
Vsetko, co sa da zjest/vypit a je trvanlive. A to, co Vam urobi radost:-).
Azory su skutocnym kulinarskym rajom – zajasaju milovnici ryb, sea food, steakov, ale aj organickej zeleninky a ovocia (ja som skakala 2m napr. z jedla, ktore som netusila, ze tu bude rovnako vynikajuce ako v Taliansku – hubove rizoto – samozrejme s kvalitnym azorskym syrom). A popri vinku Verdelho som ochutnala zopar lokalnych piv.
Urcite si kupte vyborny organicky cajik (ak caj nepijete, urcite potesi Vasich znamych a rodinu), v nasich obchodoch som azorsky caj nevidela. Ako som pisala, azorsky caj je jemnejsi a ma viac antioxidantov nez caj zo Sri Lanky. Z ananasovych specialit si prineste napr. ananasovy dzem (moja mamina ho ocenila, povedala, ze BOL super – ano, mne ochutnat nedala, resp. nestihla dat:-)), ananasovy liker a cokoladku s kuskami suseneho ananasu. Ochutnajte ananasove pivo a zmrzlinu. Dzemy si doneste rozne – robia ich z ovocia, na ake si spomeniete aj nespomeniete (napr. guava, figa a mandarinka) – vsetko bio – su tu rodinne farmicky a firmicky, v ktorych rucne vyberaju duzinu z ovocia a varia dzemy (lokalci casto jedia chlieb s ich miestnym syrom a dzemom na to alebo len s dzemom). Aj likery dostanete z rozneho ovocia (apropo miestna hroznovica mi pripomenula moju andsku peruansko-bolivijsko-chilsku trilogiu a andsky destilat pisco a drink z neho pisco sour). Urcite ochutnajte a kupte si domov vinko Verdelho – pila som ho v restauracii, kde flasa vyjde na zavratnych 44 Eur, no pozrela som si ponuku vin priamo vo vinarstve Verdelho, v ktorom mi povedali, ze vinko nedodavaju do beznych obchodov, ale len do vybranych restauracii a specializovanych obchodikov – pre predstavu: vo vinarstve a tiez na letisku v Ponta Delgada na Sao Miguel vyjde flasa Verdelho na cca 27 Eur (pri ceste domov na letisku v Ponta Delgada si ho mozete v pohode kupit, pri prestupe v Lisabone na let do Viedne nie je ziadna kontrola vody, vinko Vam nevezmu). Oplati sa kupit aj konzervovane sardinky alebo ine rybky (dovolim si povedat, ze sardinky som lepsie nejedla – aj tie z Norska boli uzasne, no na azorske podla mna nemali – hladucke rybky chutou a konzistenciou takmer ako tuniak a namiesto kecupu bolo skutocne tomato – kusky paradajok). Ochutnajte syry. V restauraciach skuste najcerstvejsie chobotnice, sepie, krevety alebo tresku (bacalhau). Znalci hodnotia miestnu stravu ako premiovu a bio!
Kupte si vonave eko mydielka, su rucne robene a vyzeraju ako kolaciky. Je tu prvotriedna kvalita hadam vsetkeho! A z bizuterie ma zaujali naramky z ciernych lavovych kamienkov.
Na pamiatku som si kupila maly kravsky zvonec s decentnou rytinou kravy a hory Pico – ten zvonec aj zvoni, a kedze som chcela po navsteve suveniroveho obchodu skocit si este nieco kupit do supermarketu, poprosila som predavacku, nech mi ten zvonec niecim vystelie, nech nezvonim ako … no, krava:-) … smiala sa a starostlivo mi do zvonca vlozila bublinkovu foliu. Doma som si nim zazvonila a ulozila som si ho na policku – rada sa pozeram na tie predmety z ciest – ich vyber ma urcite “zasady”, o tom mozno inokedy (potrebovala by som vsak dalsie policky, lebo suveniry z uplne prvych ciest mam stale poukladane v krabickach v uloznom priestore – takto to nemoze zostat:-)!).
Co dalsie azorske sa mi paci?
Ich narodne motto – ved posudte.
Motto Azorskych ostrovov:
Antes morrer livres que em paz sujeitos. (EN: “Rather die free than subjected in peace.” SVK: “Radsej zomriet slobodne nez v mieri“).
Ako som sa prepravila na ostrovy a prepravovala medzi nimi?
Po vzduchu aj po vode.
Na Azory a z Azorov som letela s TAP Air Portugal:
Vienna – Lisboa – Ponta Delgada (Sao Miguel) a spat.
Z tychto 4 letov meskali vsetky 4. Vdaka meskaniu hned prveho letu do Lisabonu sa mi skratil cas na prestup na let do Ponta Delgady na cca 30 min, cize som utekala cez pomerne velke letisko na svoj “gate” – za normalnych okolnosti by som boarding nestihla alebo len tak tak, no nebola by sanca, ze by mi stihli prehodit velku batozinu. Kedze ale nakoniec meskal aj nadvazujuci let (o viac ako hodinu), tak som naboardovala a aj moja podpalubna bagaz (esteze tak). Situacia sa zopakovala aj pri ceste domov s jemnym rozdielom, ze som nemusela utekat. Zazila som uz vela meskani a behov cez letiska, no zatial som nezazila, ze by u 1 prepravcu meskali vsetky lety v jednom, pomerne kratkom casovom obdobi.
Medzi ostrovmi som sa prepravovala 1x trajektom a 2x letecky.
Na trajekt som isla aj s velkou batozinou. Tato plavba plus vulkanicky natural okolia mi nostalgicky pripomenul plavbu na ostrov Ometepe v Nikaragujskom jazere:-) a sucasne aj tento samotny nadherny ostrov (Ometepe je biosfericka rezervacia pod ochranou UNESCO) a jeho 2 dominantne sopky (odtial aj nazov ostrova v aztectine resp. jazyku Nahuatl: OME je dva a TEPL je hora) – z azorskych ostrovov ma rozlohou najblizsie k Ometepe (276 km2) ostrov Sao Jorge (243 km2). Rozdiel bol vsak v plavidle, na Ometepe som sa plavila starou lodou, ktora hucala a cmudila. A kedze milujem stat / sediet na palube, oslahlo ma latinsko-americky – najskor som si myslela, ze to od sadze som tmavsia, po sprche uz bolo jasne, ze za to moze to slnko teple, usmievave, nikaragujske:-).
Dalsie transfery na Azoroch boli letecke so SATA / Azores Airlines. Lety OK, meskania nevyrazne, no su bezne a byvaju aj dlhe kvoli pocasiu a je to aj zverejnene – urcite si teda neplanujte casovo tesne transfery medzi ostrovmi (nielen lety, ale aj trajekty tu zavisia od pocasia!). Zaujimave bolo sledovat tie ostrovceky z oblohy a pristavanie tesne ponad ocean.
Dvoma vetami o ubytovani: Ak neratam moznosti ubytovat sa s vyhladom na ocean (ak vsak chcete rekognoskovat teren, vyhlad z hotelovej izby je Vam na nic), tak za povsimnutie stoji ubytko blizko oceanu (hoci aj bez vyhladu), kde nocnou kulisou je neskutocna aktivita Atlantiku. Zaujimave moze byt ubytovat sa v tradicnom bazaltovom domceku niekde na utese (su vraj velmi chladne a vlhke). Viem si predstavit v takomto prostredi aj knihu napisat:-), tak upokojujuco to na mna posobilo (nie ospalo / prispato, ale pokludne a tie kulisy navodzovali kreativne myslienky).
A napokon zmienka o vode v kohutikoch: na Azoroch tecie pitna voda, no kedze ma ine zlozenie nez nasa, kupovala som si balenu. Ak by som nemala balenu vodu, napila by som sa v pohode z kohutika. Skor ma prekvapi, ak niekde vo svete tecie z kohutika pitna voda (je to vzacnost a my mame ohromne stastie), no a na cestach “existencne” riesim to, ci si vodou z kohutika vobec mozem oplachovat usta pri umyvani zubov alebo treba pouzit balenu vodu (v Afrike a v Indii).
Hora Pico / Pico Mountain / Monte Pico / Montanha do Pico
Mt. Pico je aktivny, spiaci, prevazne bazaltovy stratovulkan. Ma kuzelovy tvar a na jeho vrchu je krater s priemerom 500 m a hlbkou 30 m. Je pokryty lavovymi prudmi, ktore su z vacsej casti mladsie ako 5 000 rokov. Nachadza sa na azorskom ostrove s rovnomennym nazvom Pico. Nech ste na tomto ostrove kdekolvek, horu uvidite a aj ona Vas:-). S nadmorskou vyskou 2 351 m je to najvyssi vrch Portugalska a tiez najvyssi vrch pohoria Stredoatlanticky chrbat. Apropo, Stredoatlanticky chrbat je najvacsie podmorske pohorie na nasej planete (cca 90% systemu je pod hladinou oceanu), tiez najvacsi samostatny vulkanicky prvok na nasej planete (pozostava z tisicov sopiek, ktore pravidelne vybuchuju) a aj systemy jeho hrebenov su najvacsimi geologickymi utvarmi na Zemi (v podstate “global landmark“):
https://whc.unesco.org/en/activities/504/
Aby superlativov nebolo malo:-), dodam, ze Mt. Pico je aj tretia najvyssia hora v Atlantickom oceane, a to pre svoju vysku nad hladinou oceanu. Kedze pod hladinou az po oceanske dno ma dalsich cca 6 098 m, povazuje sa za najvyssiu podmorsku horu sveta (the highest underwater mountain in the world). Celkovou vyskou je to vyse osemtisicovka (ma cca tolko ako himalajska Makalu).
Od roku 1972 je hora Pico vyhlasena za prirodnu rezervaciu.
Kazdy vystup na Pico (bez vodcu, aj s vodcom) zacina povinnym check-inom resp. registraciou na Horskej chate Casa da Montanha vo vyske 1 200 m.n.m. Odtial treba vyslapat cca 1 150 vyskovych metrov – sice nejde o impresivny udaj, no tura je to namahava. Smerom hore je to v podstate cisty vertikal (velmi malo traverzovych roviniek), no co je horsie, teren je zvacsa strmy a lavove kamene ostre – pouzivala som aj ruky (nemala som, zial, polprstove rukavicky, len tenke vlnene kvoli pripadnej zime a hoci mi zima nebola, cestou dole som si na ochranu pravej ruky nasadila rukavicu a po chvili som ju uz mala roztrhanu). Pre mna osobne nebol vystup problem, aj rychlejsie by som miestami isla, no ale ten zostup …to chcelo nervy z ocele a aj svaly na stehnach z ocele:). Zostup sme zahajili rychlym tempom (aj vodca bol milo prekvapeny), no uz po dvoch hodinach som si uvedomila, ze citim unavu z vycerpania a spomalujem – unavu najma kvoli terenu a sustredeniu sa na kazdy jeden krok – k tomu blizsie nizsie.
Este zopar udajov o registracii na Casa da Montanha: registracia je povinna (potrebujete permit) a rovnako sa po zostupe musite odregistrovat (the Mountain’s House (CM) is an obligatory stop at Pico Mountain).
Dovody povinnej registracie su nosnost (limitovany pocet ludi), bezpecnost (skontroluju Vasu vybavu a sleduju Vas cez tracker, ktory si musite prevziat) a ochrana ekosystemu (koordinovanie turistov zamedzuje bezhlavemu pobehovaniu po hore, bivakovaniu, parties (pod holym nebom) a pod.). Pre predstavu, nosnost “chodnika” (rozumej hory) je 160 navstevnikov v jeden moment a maximalna kapacita “chodnika” (rozumej hory) je 320 ludi za jeden den (bez booknutia permitu v dostatocnom predstihu sa na horu zrejme nedostanete). Sprievod horskeho vodcu nie je povinny, no osobne si viem predstavit bezpecne vyliezt a zliezt svojpomocne LEN ZA ULTRA VYDARENEHO POCASIA, co je na Picu velmi vzacne (vacsinou fuka silna vietor, prsi a co je pre orientaciu v tomto terene najhorsie – je hmla). Pri registracii na Horskej chate obdrzite GPS (tracker / lokalizator) a to aj v pripade, ak idete s horskym vodcom (GPS si musite dat do svojho batohu). Vas pohyb (aj ked idete s horskym vodcom) je monitorovany kazdu jednu minutu! Zariadenie sluzi najma pre pripad, ze vyrazne odbocite z “chodnika”, no realne ziadny chodnik neexistuje. Cestu na vrchol ramcovo oznacuju ocislovane koliky 1-47 (apropo, po koliku 44 ste uz na krateri) a Vasou ulohou je presuvat sa od kolika ku koliku lubovolnym sposobom – nie je tam cesticka, su tam kamene. Moj vodca isiel po kamenoch, ktore povazoval za najvhodnejsie podla jeho vlastneho usudku (prirodzene), no ja som casto videla teren inak a isla som mierne inou trasou. V principe ide o to, aby ste sa z trasy nevydali uplne mimo, nebezpecnym smerom (vtedy by Vam mal zvonit GPS). V pripade hmly sa mozete ocitnut aj na zivotu nebezpecnom strmom zraze – vid nizsie foto pohladnice s nemilosrdnou stranou Pica (pohladnicu mi dali na pamiatku na Horskej chate po absolvovani vystupu, a teda aj zostupu). Krasne vidno kruhovy krater pod vrcholom:
Po zostupe sa odregistrujete a vratite GPS. Dalsim specifikom Horskej chaty je, ze kontroluju obuv (nezriedka aj vodu a potraviny, ci ste dostatocne vybaveny na celodenny hiking bez moznosti si cokolvek kupit) (Note: Casa da Montanha may refuse access to the ascent trail to those who are not properly equipped.). Nevhodna obuv znamena celkom urcite, ze nedostanete permit (super opatrenie na eliminaciu pokusov vystupov na Pico v slapkach, cvickach a sandalkach). Ak nemate vodcu, dostanete instrukcie a rady (aj info o pocasi ci casovy udaj, kedy mate zacat zostupovat, aby ste nedosli za tmy, pretoze aj s celovkou je vzhladom na teren zostup velmi nebezpecny).
Zhruba 33% ludi nedokonci vystup na Pico (je to monitorovane trackermi).
K vete vyssie – po vsetkych mojich cestovnych zazitkoch a anabazach (aj drsnych podmienkach, ktore aspon ciastocne preverili moje limity a hrany – je vsak co este preverovat:-)) hovorim (a predo mnou miliony inych, hlavne skusenejsich a mudrejsich ludi, ktori dokazali dat svojmu egu v spravny moment “po papuli” a zvladali sustredit sa na podstatnejsie veci), ze vrchol nie je dolezity! Tak je! Vrchol je OK meta, jeho dosiahnutie je motivaciou (je tam, chcem tam ist aj ja a urobim preto maximum – svoje osobne maximum v danom momente), no treba pamatat na krasu hory, na zazitok ako taky. Ak Vam samotne lezenie, samotny zazitok dava zmysel (mne ano), tak vsetko ostatne je okrajove (inak povedane, vrchol je len bonus a aj tak Vam tam hore nebude nikto tlieskat, no ne:-)?). Ak “dialog” s tou ktorou horou neprebehne, clovek asi zostane smutny, sklamany, no treba skusit nabuduce alebo skusit inu horu a bude to OK.
Skoro vobec som na kopci nefotila … ked slapem, zvacsa sa sustredim na to a nenapadne ma fotit, a to ani vtedy, ked vidim inych fotit:-). Trdlo som …:-)!
Ako hodnotim turu:
Vystup na Pico nie je technicky narocny, no je to namahava tura! Dobra kondicka je nevyhnutna a ak nie ste profik, budete vystup (presnejsie povedane asi skor zostup) citit – ja som mala dalsie 3 dni stehna ako beton:-), no lytka som mala v pohode (jedna sikulka z Ciech v nasom mini teame, ktora vysla na Gerlach, Mont Blanc, Kilimanjaro a o dost tazsiu, uzasnu Mt. Kenya, svalovku po Pico nemala – hovorim, ze ak ste profik, Pico Vas neznici). Urcite je to namahave aj na clenky (u mna OK) a kolena (u mna OK), no zostup je tazky okrem strmeho terenu aj charakterom podlazia – kazdy jeden krok treba vymerat, oskusat, davat si proste pozor – obcas sa smyka, obcas je teren fajn brzdiaci, potom zas smyklavka a takto sa to strieda a dost nepredvidatelne (okom sa to odhadnut neda). Videla som okolo seba aj pady (aj krvave) … Ja som isla smerom dolu obcas pre istotu po zadku (suchala som sa), ak islo o velky kamen, na ktory som sa bala naslapnut. Raz som mala slusnu energeticku krizu (asi v poslednej tretine zostupu) – 3x za sebou v kratkom case som zakopla a bolo mi jasne, ze sa uz nesustredim a ze ked sa nezmobilizujem, pri dalsom zakopnuti uz poletim po tych ostrych kamenoch aj ja … prisla proste unava, nemala som kofein (rano som si urobila na hoteli do flase kavu, no dost malo, vypila som ju uz predpoludnim). Cukor mi nepomohol (a ani som nemala chut na nic sladke), no ta uzasne sikovna a mila Ceska mi dala banan – Miska, pozdravujem a energicky mavam, ak to budes citat:-) – potom som sa nejako nakopla, zacala sa znova sustredit a zliezat pevnym krokom.
Treba povedat, ze pocasie mi fantasticky prialo. Rano bolo este pomerne dost chladno (pre predstavu: na kopci vo vyssich partiach bola aj okolo obeda este namraza), no potom bola teplota idealna, slnko, slusna viditelnost a nefukalo. Netypicke pocko pre Pico. Moj guide mal po cely cas vetrovku a ciapku, ja som vetrovku ani ciapku nevytiahla – mala som 2 vrstvy (tricko s kratkym rukavom a tricko s dlhym rukavom – vsio) a stacili. Ist v dazdi, hmle a vetre (staci jedno z toho) musi byt v takomto terene riadna vyzva (najma pri ceste dolu).
Jedna z vyhod Pica:
Mala nadmorska vyska = ziaden nedostatok kyslika:-), fajne sa dychalo (po skusenostiach s velkymi nadmorskymi vyskami hovorim, ze “lack of oxygen is a devil” – este aj drobne, bezne oskreniny sa vo velkych vyskach nechcu hojit, telo proste funguje chemicky uplne inak, resp. nefunguje dobre).
Co odporucam pribalit si:
Na milion percent clenok chraniace trekerske boty, dalej celovku (idealne s cervenym svetlom do hmly – ja taku nemam, no existuje), trekingove palicky – moj guide mi ich pozical, no kedze ich nepouzivam, cestou hore mi doslova zavadzali, a tak mi ich vzal k sebe a upevnil na svoj ruksak (ja som nemala uchytky na palicky), no cestou dole som si uz jednu palicku vypytala a bola to obrovska pomoc, dalej treba vrstvy a dobry material (hardshell, goratex), pokryvku hlavy a usi, vela vela vela vody a nejake jedlo (nieco energeticke).
Zaujimavost:
Jednou nozkou som tam na hore stala na americkej litosferickej doske a druhou na eurorazijskej litosferickej doske.
Vtipne momenty (aj ked, ako pre koho):
Cestou hore sme sa spolu v podstate vsetci nonstop rozpravali, guide spociatku tiez vela kecal a hovoril o hore, turistoch atd., no cestou dole bol skor ticho (potreboval ticho), kym nam sa usta nezastavili:-) a pred cielom som si vsimla, ze ma v usiach headphones:-), aby sa izoloval (chuda…)! Dalsia vec, bol na nas prisny (rozumej, kladol doraz na svizne tempo a daval najavo nevolu, ked sa napriklad niekto potreboval zastavit a napit sa) a dalsia sikulka v time (turistika po Patagonii) mu uz tesne pred finisom zostupu oznamila, ze potrebuje pauzu, aby … aby si urobila make-up (myslela to zo srandy, no guide to hned nepochopil a ten vyraz zhrozenia, co prisiel…zas mi ho bolo luto). Uspesnost timu: 100%. Pady a zranenia: spadol kazdy okrem mna a guida (nastastie islo o drobne poranenia a ja som mala len ohromne stastie, ze som sa nenatiahla). Inak chvalim moje trekerske gate – po suchani sa po zadku po tych ostrych kamenoch na Picu som nechcela vediet / vidiet, v akom stave ich mam, hovorim si, vojdem do hotela sebavedomo aj s pripadnou dierou na gatiach, ze proste nepotrebujem vediet, kaslem na to, ved som prave vysla na Pico(!) a to porozpravam vsetkym od recepcie hotela az po restauraciu a ubytovanych hosti, izbu po izbe obidem:-) – avsak, moje nohavice odolali! Samozrejme, zavliekla som do hotela na nich nalepene bahno a spinu, ale drzali pokope:). Ani som si na izbe nesadla, rozposlala som oslavne spravy do sveta na moju adresu (co asi velmi nikoho nezaujimalo):-), napila sa a isla kupovat suveniry (v tomto stave – vlasy rozbabrane, spinave nohavice, topanky som si trosku ocistila), samozrejme, porozpravala som o mojom zazitku v obchodikoch (nie velmi to zaujalo:-)) a potom som isla do supermarketu a potom aj s nakupom (a s nezmenenym vizualom a outfitom) na pivo:-) – unavena, no nadsena, vysla som predsa na Pico:-)!
Zaver (dojmy):
Odporucam vsetkymi destiatimi. Aj ked sa namakate, je to zazitok, na ktory si budete pamatat! A aj ked budete mat chut nadavat:-), zostante pozitivne naladeni – krasa hory je nepopieratelna. A mozno sa nepozerajte na cisla kolikov. Lebo priznam sa, hoci som sa na cisla s velkym predsavzatim po dlhy cas nepozerala, no pri jednom koliku XY, ked som mala pocit, ze uz by sme tam aj mohli byt, a uvidela som, ze ide len o kolik 25, ostala som prekvapena – ostavalo este 22 kolikov a ja ze uz som blizko 47:-)! Po tomto momente som sa na cisla viac nepozerala, resp. az pri cca 44:-). Kazdopadne, ak sa na celu turu necitite (treba pocitat so 7-9 hodinami), da sa ist nejakou kratsou trasou v trvani cca 45 minut na Furna do Abrigo. A ak sa na celu turu naopak citite a dokonca Vas laka zazit zapad a vychod slnka na vrchole hory, je tu moznost permitu na prenocovanie na 1 noc na vrchole (stan a spacak si musite priniest, inak permit nedostanete) – takyto zazitok musi byt pecka.
Co sa pise o vystupe na Pico:
“It is not necessary to use specific mountaineering techniques to climb Pico. However, this is considered a difficult hike due to its steepness. The type of terrain, which can vary between dirt, rock, gravel, and mud, sometimes makes the ascent and descent a challenge requiring attention and endurance. That is why this activity is especially indicated for active people who are used to hiking in natural terrain or practicing sports in general.” Zdroj:
“Climbing Pico Mountain is a must-do for any adventure enthusiast visiting the Azores. The journey to the summit is a physical challenge that rewards climbers with unparalleled panoramic views […]. Before attempting to climb Pico Mountain, proper preparation is essential. Climbers should be in good physical condition and equipped with appropriate gear, including sturdy hiking boots, weather-resistant clothing, and sufficient water and food. Although the climb can be completed in a day, starting early is advisable to navigate the changing weather conditions and to ensure a safe return before sunset. Climbing Pico Mountain is not only an adventure but also a privilege. As part of a UNESCO World Heritage site, climbers must practice responsible tourism by adhering to designated paths, minimizing their environmental impact, and respecting the delicate ecosystems of the mountain.” Zdroj:
https://azoresgetaways.com/en-us/destination/azores/islands/pico/hiking-pico-mountain-azores
Skusenost turistky:
Skusenost turistu:
https://www.geekyexplorer.com/climbing-mount-pico-azores/
Bolo to super krasne, Azory! Velmi pekne dakujem!
MUITO OBRIGADO, AÇORES:-)!
Doslov: Prezradim, ze oktober som povodne nemala stravit na Azorskych ostrovoch ale v Rwande, Ugande a Burundi. Bola to rok planovana cesta (a moj niekolkorocny sen kvoli horskym gorilam), aj equipment som uz mala – popri dokupenych antimalarikach (ale len na pripadnu stand-by liecbu) napriklad zahradne kozene rukavice :-). To kvoli treku za gorilami, ktory sa robi v drsnom terene dazdoveho pralesa, teda v dzungli, kde vsetko reze, picha a driape saty (treba si priniest trekerske boty a oblecko z odolnych materialov, no idealne vsetko stare, kedze z dzungle clovek vyjde ako otrhanec, pripadne holy:-)). Aj prsiplast by mal byt pevny, nie igelitkove ponco. Funguje to tak, ze guide (zrejme aj s prislusnikmi armady) na zaklade info od trackera (ten vyraza v noci alebo nad ranom sledovat, kde sa gorilie rodinky ulozili na spanok) urci rano cestu a potom dalsi ludia (ak treba) presekavaju teren macetami a Vy sa driapete (casto v bahne a cez malincie a do kopca, cize sa treba pridrziavat a na to su rukavice). Rwanda (africke Svajciarsko) par dlhych rokov dozadu zakazala plastove sacky a plastove tasky (batozina je kontrolovana na hraniciach), na spinave boty treba preto specialny obal na boty (napr. ceska firma Boll.cz). Kazdopadne po treku to malo prebiehat tak, ze sa vyzujete a niekto zlaty z personalu lodge Vam topanky umyje. Aj som si poplakala, ze cesta padla (a to necely mesiac pred odletom, mala som inak letiet do Bujumbury v Burundi:-)), no aby som neostala bez nicoho, rychlo som poriesila Azory a bola to super nahrada. Apropo, tak krasne cajove plantaze, ake su na Azoroch, su podla fotiek aj v Rwande (v nej samozrejme rozlahlejsie). Dnes uz na to nemyslim, ak mi nieco nema byt dopriate, tak OK (apropo, Svetova zdravotnicka organizacia uz v lete vyhlasila pre (o.i.) vsetky moje 3 africke krajiny stav ohrozenia verejneho zdravia najvyssieho vyznamu kvoli mpox a tento stav stale trva, dalej podla MZV CR je v Burundi bezpecnostna situacia velmi neuspokojiva a nedoporucuje tam ani cestovat, podla MZV SR su v Burundi bezne utoky granatmi, prepadnutia nozmi, neodporuca sa chodit po zotmeni peso a ani verejnou hromadnou dopravou, a to ani v Bujumbure). Snad inokedy:-). Kazdopadne, za tou zivelnou a krasnou Afrikou mi je uz smutno!
Kedze Vianoce su za dverami, prezradim, co som si (sama sebe si) kupila: moj prvy duffel bag (The North Face):)! Vazi 2 kila (tazky samo o sebe aj bez nakladu), farba zlta a objem 132 litrov! Je zabaleny v okruhlej taske (ludia – kupujuci v The North Face sa ma pytali, ze co to mam:-), vzbudzovalo to pozornost a zvedavost). V Rakusku ma vysiel pocas Black Friday na polovicnu sumu (o dost menej nez stal u nas pocas Black Friday). Dufam, ze ho v kalendarnom roku 2025 (tak by som rada) alebo coskoro potom vyuzijem. Ak nie, za trest s nim budem chodit po centre Bratislavy namiesto tasky, resp. namiesto kabata, tak je velky:-) – ak teda uvidite povedzme o 2 roky zlty chodiaci nepremokavy obal, pozdravte ma:).
Co dobre som si pozrela: Film 14 vrcholov: Nic nie je nemozne (14 Peaks: Nothing Is Impossible):
Nepalsky horolezec Nimsdai Purja vystupil na 14 najvyssich hor sveta (14 osemtisicoviek) v rekordnom case 6 mesiacov a 6 dni (projektu dal nazov Project Possible). Liezol hybridne (kyslik pouzival az v zone nad 8 000 metrov). Prekonal 6 dovtedajsich horolezeckych rekordov. Napriklad trio Mt. Everest, Lhotse a Makalu “vyletel” za 48 hodin(!), co sa neda ani predstavit. Opakoval si na tych horach, ze dnes nezomrie (ze mozno zajtra, no dnes nie). Pocas jedneho zostupu mal jasne prejavy edemu mozgu, videl obrovsku priseru pred sebou (halucinacie) a ked sa ta “prisera” priblizila, zistil, ze ide o ineho neboraka – horolezca rovnako s prejavmi akutnej vyskovej choroby. Raz pocas zostupu zakopol a letel dolu velmi dlho, naberal rychlost a myslel si, ze je to jeho koniec – vtedy zbadal lano a snazil sa ho zachytit – podarilo sa, no zazitok ho zasiahol a dal facku jeho sebavedomiu, otriasol sa a pokracoval v projekte a dokoncil ho. Kedysi patril k elitnej jednotke Ghurkov (neohrozeni vojenski hrdinovia), ktora je sucastou britskej armady (a to uz od zac. 19. stor.), no z armady odisiel. Pre predstavu, co okrem lezenia a mnoheho dalsieho fyzicky zvladal: kazde rano budicek o 3:00, beh 20 km s 35 kilovym nakladom, cely den praca, vecer fitko (kazdy den). Film mal okrem ineho upriamit pozornost aj na nepalskych Sherpov – bez nich by sa ziadna “zapadna” vyprava nekonala. Vo filme hovori, ze ludia zo zapadu casto chvalia svojich Sherpov, no mali by ich nazyvat ich skutocnymi menami, lebo mena maju! Niektori svetovi horolezci vykon ocenili, niektori ho kritizovali ako nezodpovedny, pripadne ze islo o nahanacku po konciaroch. Mne sa vykon zdal ohromny, nikto iny to nedokazal (apropo, nebyt odvahy a mozno aj blaznovstva niektorych ludi, dnes by sme asi nelietali do vesmiru, a pod.). Avsak, nemam zatial jasny nazor na pouzivanie kyslikovych bomb – priklanam sa k tomu, ze ak je raz biologicky mozne urobit “push-up” bez kyslika, treba asi liezt bez kyslika (a najma preto, ze ak nastane problem s bombou, znamena to zvacsa smrt horolezca – nie je pripraveny/adaptovany dychat v zone smrti vzduch s tretinou kyslika a uz vobec nie je pripraveny v tej zone fyzicky makat). Niekto hovori presny opak, ze nie je zodpovedne ist bez kyslika. Moj zaver: je to kazdeho osobna vec, nech si kazdy robi, co potrebuje (ak tym neskodi inemu), nech sa kazdy zariadi podla seba (aj tak budu mat trio v podobe hory, pocasia a vis maior posledne slovo). Ja v dobrom zavidim a obdivujem vsetky pociny (ci s kyslikom, ci bez, ci s vrcholom, ci bez), tu vasen, ktora ich zenie vpred, a zvladanie toho nekonecneho utrpenia, ked aj obycajne zaviazanie snurok na topankach chce vypnutie sil a niekolko namahavych nadychov a vydychov.
Teraz by sa hodilo napisat “musim utekat, K2 na mna caka”:-), ale pravda je ina: musim utekat, truba na pecenie na mna caka;-), aspon jeden …
Prajem krasne, stastne a vesele Vianoce :-)! Uzite si kazdu chvilku do pohody, aj do zasoby!
Na zdravie jednym azorskym a pripajam skladbu Duet od mojej oblubenej norskej huslistky Mari Samuelsen: