Podtitul: Prve predcestovne hlasenie v roku 2025:-)!
Najskor Vam poprajem stastny novy rok 2025 (s oneskorenim, no kludne ho poprajem aj v marci, aprili, maji, aj neskor, kym rok 2025 bude trvat:-)), nech ste zdravi, stastni, spokojni, co najcastejsie vybocite zo vsednosti kazdodennosti (ak chcete), co-to pocestujete (ak chcete) a nech kazdy jeden den (vsedny nevynimajuc) bude pre Vas (vedome) vzacny. A este zopar pridavkov nizsie.
Nech sa Vasa tuzba objavovat a poznavat hlasi o slovo casto:


A nech ste zvedavi ako male deti:


A nech je Vas pohlad (aj dovnutra) mudry:


A nech sa to peknymi zazitkami a momentami vo Vasich zivotoch len tak hemzi:

Ak Vas obraz a zvuky z miesta, ktore som navstivila, zaujimaju, pozrite si videjko (aj ja mam zopar videi, no nie po ruke, na externom disku):
A nech sa co najcastejsie smejete a ste v pohode:

Zo sekcie, co si pozriet:
Z mojej oblubenej temy (lezenie, turistika, a pod.) davam ako tip na pozretie 2 videjka z vyskoveho lezenia nizsie. Marek (Maara / Marous) Holecek je ceska horolezecka (stale aktivna, lepsie povedane hyperaktivna) top legenda, lezecka spicka. Vo veku 50 rokov (stale teda mladoch) ma za sebou zhruba 50 extremnych (ultra technicky a inak tazkych) expedicii a v lezeni pokracuje – sledujem ho uz dlho (vsetky mozne filmy, dokumenty, podcasty mam napozerane / napocuvane), jednu jeho knihu som uz precitala, dalsiu citam a dalsie dve mam v plane si precitat (vsetky tituly sa zacinaju slovami “dotknout se” a pokracuju “stesti”, “duse”, “hvezd” alebo “nebe”)! Je neskutocny – co vystup, to prvocesta. Vybera si nezlezene, tazke a krasne (sosne) stity) a ide (ako inak) alpskym stylom. Hovori, ze Everest a podobne hory nie su pre nho = v prvom rade je vyskovy lezec (Everest nie je lezecka hora, aj ked jeden jeho usek asi je aj o lezeni), v rade druhom nema rad (ako hovori) “cirkus”, ale ticho hor a najma nevylezene cesty (specialne si pamatam, ze napisal, ze napr. nejaky pravnik z L.A. (dalej parafrazujem), ktoremu visi v kancli foto s prezidentom, a ktory pravidelne hrava tenis a golf a behava, sa rozhodne = bez skusenosti s vyskami = vyliezt na Everest, pricom jeho “sportovy” vykon znamena, ze ho na vrchol z base campu “vynesu a znesu”, pocas toho vyzera ako potacajuca sa “nudle” v bande s kopcom inych ludi, ide v hrubej kombineze pripominajucej skafander, na vrchole si musi dat dole dychaciu masku, aby nemal fotku s trubicami, najskor vsak musi cakat nekonecnych 10 minut na to, kym bude mat kusok miesta na fotku, potom polomrtvy vycari usmev, no po cely cas jeho posobenia na hore predstavuje potencionalne riziko pre ostatnych a mozno si letmo uvedomuje (alebo nie), ze svoj zivot dal do rulety (rocne niekolko umrti), v kancli si potom zavesi fotku z Everestu a o zazitku rozprava, pritom v skutocnosti jeho snaha mat “zazitok na cely zivot” mohla vyzniet dost cynicky) – na tomto mieste sa zastavim, lebo Marek vsetko uvedene podciarkol basnickou otazkou, ci taky clovek XY ma pravo liezt hore, a odpovedal jasnym ano.
Maara Holecek dostal (ako prvy Cech v historii) najvyssie medzinarodne horolezecke ocenenie Piolet d´Or (Zlaty cepin – nieco ako filmovy Oscar) – je to prestizna cena, ktora sa neudeluje za sportovy vykon (pri lezeni sa nemeraju goly, body, sekundy), no za inteligentne, vynimocne lezenie, ktore je navyse svojim prevedenim vrcholne, priam umelecke dielo! Aby som bola presna, uz ma dva Zlate cepiny – prvy ziskal so Zdenkom (Hook) Hakom v r. 2018 za prvovystup alpskym stylom juhozapadnou stenou 11. najvyssej hory sveta – Gaserbrum I (8080 m n. m.), Pakistan, Karakoram a druhy ziskal s tym istym partakom Zdenkom Hakom v r. 2020 za prvovystup alpskym stylom severozapadnou stenou nepalskej hory Chamlang (7319 m n. m.). Aspirantov na cenu by bolo z jeho vystupov viac (hovoria lezci)! Pacia sa mi aj jeho (uz spomenute) knihy (je filozof a ma krasny pohlad na zivot – spominam si napr. na jeho vyraz “Pyrrhova realita”) – odporucam pre tych, ktori maju radi horolezecku tematiku (az ma mrazilo, ked som si citala, ako bez jedla a len s 200 ml vody na den v najhorsom pocasi, ake si vie clovek predstavit, niekde v keli (v sedemtisic) par dni bivakoval, alebo, ako nasiel so svojim partakom na bivak miesto so sirkou sedadla stolicky, kam si sadol jeho partak a nohy mu viseli do nekonecnej hlbky a Marek si sadol na nho a takto “spali”, aby aspon trosku mohli regenerovat a pokracovat v lezeni … takych zazitkov, vratane drsnych – smrt partakov priamo pred ocami, ma nespocet).
Matej Bernat je tiez ohromny sympos a torpedo, mlady horolezec, turista, bezec, skialpinista a zubar (aktivna prax) – z tych sialenych sportovych “dovednosti” spomeniem rychlovystupy na vsetky alpske 4-tisicovky (rozumej 82 stitov), pricom za jeden z najtazsich oznacil mnou vyssie spomenuty a nafoteny Schreckhorn, resp. vystup na tento stit a nasledny prechod na susedny Lauteraarhornem. Je prvym Cechom, ktory dokazal skompletizovat vsetky tieto alpske 4-tisicovky (a to nema ani 30 rokov – apropo, zacinal ako 14 rocny, kedy jeho prvym pocinom bol skialp s otcom na Mont Blancu). Z dalsich jeho pocinov spomeniem skialp na Manaslu (ak by si niekto myslel, ze na lyziach to islo dole ako po masle, pravda bola presny opak – horsie, nez keby isiel po svojich) a rychlostny vyslap lajny 8 857 m (co je viac nez vyska Mt. Everestu) do kopca za 12 hodin. Definuje ho materialny minimalizmus (byva na ploche 17 m2, ma matrac, nie gauc, nie postel) a zivotny maximalizmus (zit zivot naplno). Nerada pisem o smutnych veciach, no pocas vystupu Mareka Holecka a nasho slovenskeho mladeho horolezeckeho esa Ondreja Huserku na himalajsky Langtang Lirung (dalsi prvovystup na miesto, kde nikdy predtym nestala ludska noha – oktober/nov. 2024), Ondro pri zostupe zomrel … ladovcove hodiny praskli – Mareka este udrzali, po nom leziaceho Ondru uz nie a spadol do ladovcovej trhliny (s hlavou smerom dole v tuneli zakliesneny, zlomena chrbtica, este zil isty cas, velmi dramaticke, tragicke a rovnako dramaticke bolo, ako ho Marek isiel vyprostovat, no zachrana sa nepodarila, nebola zial mozna…) -> R.I.P. Ondrej:-((! To, co vysli (nieco som si k tomu napozerala a napocuvala) je aj na niekolko zlatych cepinov (hovoria znalci) … Marek povedal, ze Ondro nielenze uzasne zvladal, no dokonca tahal narocne useky tejto neludsky tazkej cesty (ze bol lezecky a ludsky super chalan, usmiaty …) :-((. Zmenim temu, idem prilozit slubene videjko Mareka a Mateja z tam odniekial z tisicok vyskovych.
Videjko Marek Holecek a Matej Bernat a ich vystup na doposial nikym nezlezeny Sura Peak v Himalajach (tento vystup sa radi medzi top 10 vystupov za rok 2024 celosvetovo):
Videjko Marek (Maara) Holecek a Zdenek (Hook) Hak – okrem ineho aj o ich zlato-cepinovej ceste, ku ktorej sa vyjadrili priamo vo videu aj svetove horolezecke elity Doug Scott (dnes uz nebohy) a Reinhold Messner:
A este 2 poznamky pre cestovatelov pre Cinu & Japonsko v r. 2025:
Pre Cinu (kopirujem v EN):
Notice on Visa-free Policy to Citizens of Slovakia and Others
To further facilitate cross-border travel, China decides to expand visa-exemption policy for citizens of Slovakia, Norway, Finland, Denmark, Iceland, Andorra, Monaco, Liechtenstein and South Korea holding ordinary passports traveling to China. From 8th November 2024 to 31st December 2025, citizens holding ordinary passports of the above countries traveling to China for business, tourism, family visit or transit purposes with the duration not exceeding 15 days, are eligible for visa-free entry. Individuals who do not meet the visa-free conditions mentioned above still need to apply for visa before entering China.
http://sk.china-embassy.gov.cn/slo/sgxx/xwdt/202412/t20241220_11507171.htm
Este doplnujuce info:
It is encouraged to take relevant supportive documents such as the invitation letter, flight tickets and hotel reservation letter that will help to verify the purpose of visit. The visa-free entry policy does not apply to individuals coming to China for work, study, or journalism purposes.













Aspon dve foto z Pekingu:


Pre Japonsko:
Expo Osaka 13.4.2025 – 13.10.2025:
https://www.expo2025.or.jp/en/
Uz sa budem opakovat, ze JPN je moja srdcova zalezitost a mozno je (alebo bude) aj Vasa. V r. 2025 sa v Osake bude konat Expo – ak ste v Japonsku doposial neboli, idte :-)! Apropo, kuknite si v Osake aj letisko Kansai a Osacky hrad (ano, stredoveky hrad v inak modernej Osake, ktory je suverenne najnavstevovanejsim hradom v JPN). Z Osaky treba ist dalej: Kjoto, Niko, Nara, Hiroshima, Tokio a cokolvek ine v Japonsku (nebola som, no chcela by som raz ist na najsevernejsi japonsky ostrov Hokkaido).
Osaka tvori konkurbaciu s Kobe a Kjotom (spolu maju 15 mil. obyvatelov).









Aspon jedno foto z Osackeho hradu:

Hrad bol postaveny na prikaz velkeho japonskeho statnika a vojvodcu Hidejosiho Tojotomiho, ktory v 16. stor. zjednotil Japonsko. Podla Hidejosiho sa nazyva aj jedno historicke obdobie Japonska – Monojama. Hrad v case jeho dostavby udajne nemal v celej krajine obdobu. Stal sa sidlom Hidejosiho a potom aj jeho syna. Text vyssie JE MOJA HISTORICKA POZNAMKA K FOTKE V ALBUME, len som si ju teraz pohodlne skopirovala do blogu (zial, posledne roky si uz takto pekne fotky nepopisujem … nestiham).
Predcestovne hlasenie na februar 2025:
Dna 15.1.2025 som sa dozvedela, ze mam udelene prve viza (z niekolkych potrebnych), cakala som dlhsi cas, pas som nemala viac ako 2 mesiace u seba. Dna 27.1.2025 som sa dozvedela, ze mam uz komplet vsetky viza. Moj pas sa dostal spat do mojich ruk dna 31.1.2025. Dna 3.2.2025 (uz v podstate maly cas pred odletom) som sa dozvedela, ze z bezpecnostnych dovodov nepojdem do jednej z planovanych krajin (hoci viza mam vybavene) … mamina mi potom vecer zavolala a povedala, ze si vypocula podcast, ako sa spravat v pripade unosu = ona je uzasna a je aj uzasne prakticka zenska (inak, predniesla mi ten postreh totalne chladnokrvne:), az ma to zaskocilo:-), ale tym padom na mna nepreniesla ziadne strachy – zboznujem ju! A dala mi (tradicia) dna 4.2. cukriky pre mna a pre miestne deti. Ambulancia tropickej mediciny navstivena (opakovane) a dostala som z viacerych stran silne odporucanie uzivat tentokrat preventivne antimalarika – takze uzila som dnes svoju prvu tabletku v mojom zivote (klopem o drievko, pokial ide o vedlajsie ucinky tychto silnych tbl) a budem ich uzivat cca mesiac. Uvedomujem si, ze ani profylaxia kombinovana s repelentom nie su zaruka, preto znova klopem o drievko. Neskutocne sa tesim, no mam aj respekt pred cestou / z cesty. “Zanrovo” pojde o expediciu, no a expedicie su skor panskym klubom, tak sa treba tomu prisposobit a (pokial mozno) nebedakat:-) – to nemam vo zvyku, no urcite viem frflat:-) – vsetko bude velmi zavisiet od okolnosti, udalosti (aj vis maior), nalad ludi (aj lokalnych). Ale na diskomfort sa nahodou celkom tesim (no nechcem zas totalny :-), len taky light:-)).
Hoci nepojde o nejaky “jungle madness” (aj ked neviem s istotou) :-), budem sa snazit drzat (neviem, ci az tak dobre mi to pojde ako nizsie:-), ale usilie vynalozim, co to da):
A budem sa samozrejme veelmi tesit:-):
A budem sa tesit este o kusok viac, ak budem divakom / svedkom takehoto tanecka (alebo podobneho):
Hmm, uzasna praca s nohami … asi nebudem chciet ist na “parket”, aby som “nahodou” nezaostavala v nasadeni a tempe za lokalnymi majstrami:
Ozvem sa po prichode aspon dvomi vetami, ci sicko oka:-)!
Och, a aby som nezabudla, pri prestupe ma caka sprint cez letisko … nemam rada tak malo casu na prestup, to som v strese … tak este raz klopem o drievko a vizualizujem si svoj sprint:-) (hlavne nespadnut a udrzat v ruke doklady – mam ich dost vela vselijakych – pas aj s vizami, osobitne printnute elektronicke viza, autorizaciu, confirmation letter, no a povinne budem musiet vsade predlozit aj medzinarodny ockovaci preukaz so stemplom na yellow fever, ta i ten beriem):
Majte sa aj vyborne, aj radostne:-)!