Ak neratam Senegal, ktory som uz v minulosti navstivala, ostatne krajiny som videla prvykrat v mojom zivote. TREBALO MI TO:-)? ANOO:-)!
Ako som mala obavy (nie strach, to potom netreba ist, treba si pockat, kym clovek aspon trosku “dozreje” na tu-ktoru cestu), ziadna sa mi nepotvrdila. Islo to, islo mi to! Krajiny uzasne, ludia mili, ziaden strasiak (netreba sa bat!, miestni ludia nechcu ublizit turistovi, len sa treba pripravit, aj pokial ide o imunitu, aj zapnut v hlave spinace na vyssiu ostrazitost a popustit uzdu siestemu zmyslu, doma (a aj pred kazdou hranicou / migracnou kontrolou) si skontrolovat potrebne doklady, no a potom si to uz len uzivat). Slabsie chvilky som mala len minimalne resp. len sem-tam (ked mi bolo priserne horuco, ked som skoro zmrzla v noci v stane na Sahare, alebo ked ma z unavy na konci vyletu “vypinalo” uz az tak, ze som spala v mikrobuse sposobom, ze mi hlava buchala do okna a ja som si to aj letmo uvedomovala, no spala som si dalej a potom som mala hrcu na hlave, alebo, hoci aj som sa psychicky pripravovala na mne uz dobre znamy africky rytmus “tri pulzy za minutu” – rozumej sialenu pomalost a neefektivnost, aj tak som miestami skripala zubami, proste stracala trpezlivost …:-)).
Este to ale vsetko nemam v sebe zhodnotene (ani zdaleka) … “uzavrela som si” len prvu kapitolu a aspon nieco k nej z rychlika dostudovala a napozerala = prvou kapitolou mojej expedicie je MAURITANIA:-)!
Sucastou tripu mal byt aj stat Sierra Leone, no z bezpecnostnych dovodov sa (aj napriek udelenym vizam) do krajiny neslo (nakazeni a mrtvi – opicie kiahne – oficialne data krajiny nie su pravdive, skutocne pocty obeti su udajne daleko vyssie – tot info priamo od lokalneho, nevladneho zdroja).
Pekny citat, na ktory myslim casto: “Ak si myslis, ze dobrodruzstvo je nebezpecne, skus rutinu, ta je smrtiaca.” Paulo Coelho
Ja mam nahodou rada rutinu, moj mozog je s nou nanajvys spokojny (system, poriadok, takmer ziadne improvizovacky), no rovnako potrebuje niekedy vsetko rozhadzat, t.j. dostat sa do stavov, ze “nic neplati”, “vsetko je naopak”, proste iny rezim / ziadny rezim … ja sa citim schaosene tak, ze mi je zo seba do smiechu, no mozog (mozno je to dusa, alebo aj aj) mi potom tisickrat dakuje (stav totalnej spokojnosti):-).
Podtitul 1: IT STARTED IN MAURITANIA:-)!
Podtitul 2: MAURITANIANS ARE LORDS OF THE DESERTS:-)!
Slovo na uvod: Tento prispevok bude len o Mauritanii, viac nestiham.
Mauritania je pustna, drsna krajina v Zapadnej Afrike na pobrezi Atlantiku, kde sa piesok Sahary (Sahara je jednym z najextremnejsich miest na svete) stretava s chladnymi vodami oceanu (podobne ako pust Namib v Namibii). Mauritania je byvala francuzska kolonia, nezavislost ziskala v r. 1960. Je to islamska republika (plati islamske pravo saria a francuzske civilne pravo). Zhruba 70 % obyvatelstva tvoria Mauri (aby som bola presna, povod Mauritancov nie je arabsky, ale berbersky) a zhruba 30 % tvoria cierni Africania (Afro-Mauritanci). Uradnymi jazykmi su arabcina a francuzstina (primarnym jazykom je arabcina). Narodnym platidlom je ouguiya (MRU), platby kartou a vyber z bankomatov tu takmer nie su mozne. Hlavne mesto (relativne velmi nove) je Noukchott (a teraz odbocka z prasnej mauritanskej cesty: ked som do tohto mesta priletela, dlho som sa zdrzala na migracnom kvoli tomu, ze som si viza printla na A5 format – riesenie to malo, printli mi viza z mojho mobilu na format A4, no ten nesystem okolo … vystat si aj tu istu radu a cakat a cakat …. inde mali problem s mojimi cierno-bielymi vizami – po raznom “NIE” uradnika, ze sa mu moje viza nepacia (bez vysvetlenia, len som dedukovala, ze mu vadi absencia farbiciek, hoci v mobile som mala stiahnute viza s farbami), som strpla, potom nabrala duchapritomnost, nechala som prejst kontrolou zopar lokalcov a znova som ukazala tie iste viza tomu istemu uradnikovi a suhlasne odkyval hlavou, potom raz si nepatricne dlho pozerali moj MOP – mam v nom niekolko peciatok o roznych vakcinach, no yellow fever je hned prva a niet tam pochybnosti, potom pri odlete z Beninu si vyziadali moje VSTUPNE VIZA, hoci som uz mala na ich zaklade buchnute razitko priamo v pase (take nieco sa mi v zivote nestalo, a len zazrakom som ich este mala pri sebe aj separatne v listinnej podobe – zazrakom preto, lebo od prichodu do krajiny som nemala ani trosku casu na nejake upratovanie si v dokladoch – inak by som tie viza uz vysmarila), a potom na hranici z Ghany do Toga, hoci sme boli jedini turisti, cakali sme tam cca 2,5 hodiny na odbavenie v horucave – aj ked som si hovorila, ze ved to je pre mna netrpezlivca super trening plus opakovala si pravidlo TIA, t.j. “This is Africa”:-), s kazdym vypotenym mililitrom sa mi o milimeter zdvihalo obocie aj ramena:)), naspat k faktom: dovoz a konzumacia alkoholu je trestna (pivko atd. si tu nekupite, za dovoz alkoholu hrozi vazenie alebo pokuta a ak sa aj nad Vami zlutuju, nad Vasimi zasobami nie – skonfiskuju), hranicne pasmo so severnym susedom Zapadnou Saharou je dodnes zaminovane, pasmo pozdlz hranice s Mali je plne teroristov. Mauritansky obchod je zalozeny na zeleznej rude, medi a rybach (novoobjavene su obrovske naleziska plynu). Zeny – turistky, no ani muzi – turisti by tu nemali nosit kratasy a odhalene ramena (ale je to tolerovane). S fotografovanim VELMI opatrne (zvacsa nie je ziaduce, treba este viac nez citlivo). Na cestach mimo Noukchott sa pripravte na hliadky a checkpointy (nie je ich malo, no mne to davalo pocit istoty a ziadne zdrzanie to nepredstavovalo).
MZV SR o cestovani do Mauritanie o.i. hovori “Môže dochádzať k únosom, ozbrojeným prepadnutiam a útokom na turistov a útokom organizovaných zločineckých skupín na osamelé turistické vozidlá. Vzhľadom na nevyhovujúci stav povrchu ciest, pohyb zvierat na cestách a všeobecnému správaniu sa vodičov v premávke je v Mauritánii zvýšený počet vážnych dopravných nehôd a cesta v noci je považovaná za nebezpečnú. Návštevníkom sa odporúča zvýšená obozretnosť a dôsledné dodržiavanie pokynov a odporúčaní miestnych úradov a bezpečnostných zložiek. Zároveň odporúčame ženám pohybovať sa v meste a na plážach počas nočných hodín v sprievode.“
MZV CR o cestovani do Mauritanie o.i. hovori: “Vnitřní politická situace se od převratu roku 2008 sice relativně zklidnila, avšak stále panuje riziko teroristických útoků (aktivní přítomnost teroristické skupiny Al-Káida v islámském Maghrebu), únosů západních turistů i útoků organizovaných zločineckých skupin na osamělé vozy turistů. Upozorňujeme na zvýšený výskyt pozemních min při severních hranicích. Nedoporučujeme turisticky cestovat ani do ostatních oblastí země. Výjimku v naléhavých případech představuje hlavní město Nouakchott a hlavní dopravní osa sever-jih Nouadhinou-Nouakchott-Rosso, kde musíte být připraveni na množství silničních kontrol. Velmi nebezpečné jsou také silnice ve zvlněném terénu, například na hlavní silnici z Nouakchottu na východ. Dochází tam při předjíždění velmi často k čelným střetům s protijedoucími vozidly. Je třeba se připravit také na poněkud volnější pojímání času a pracovní doby (to se týká především pátků a doby ramadánu). Fotografování na veřejnosti může vyvolat velmi negativní reakce nejen snímaných osob, ale také kolemjdoucích. Doporučujeme volit velmi nenápadné oblečení, pro muže i pro ženy. Pokud nemáte důvěryhodný místní doprovod, nepohybujte se v noci pěšky venku, a to ani v Nouakchottu! V zemi lze platit platební kartou jen výjimečně, rovněž zde téměř neexistují bankomaty. V Mauritánii je také velmi malé množství hotelů a dalších ubytovacích zařízení. Pouze kolem 30 % silničních komunikací je zpevněných. Při cestě vozem je třeba dbát zvýšené opatrnosti zejména s ohledem na zvířata na silnici, neexistenci směrovek a nízký počet čerpacích stanic.“
A potom si treba precitat aj cerstve clanky od cestovatelov (idealne kvalitnejsie pisane reportaze), aby ste mali dalsie info. Iduc tam som stretla na letisku solo cestovatela zo Svedska (odhadujem 60-rocny) – isiel na vylet do Mauritanie len tak sam (vyzeral pritom ako business cestujuci, lebo krasna modra kosela, slusne gate) a povedal mi, ze sa nicoho neboji, akurat, aby ho neoskubali taxikari smerom z letiska:-), tak sme ho vzali do centra my (ale tym svojim velmi peknym oblecenim mi do tej krajiny nie velmi zapadal – nemyslim to v zlom, snad mal krasny vylet). Apropo, nespominam si, ze by som v Mauritanii stretla ineho belocha … :-).
Co sa mi pri myslienkach na Mauritaniu este vybavi: Atlantik a obrovsky rybi trh, Sahara a Sahel (aj pustna alebo prachova burka, piesok v ociach aj v ustach, a ked fukal vietor, narazy piesku na pokozku dost boleli), ostre slnko, ultra chladna, priam mraziva noc na Sahare, toyoty na cestach, no aj polorozpadnute auta, ktore jazdia len silou vole, tavy a somariky (apropo, tavi trh som tu nevidela, teraz na dalsej ceste dufam uvidim), kuskus s hrozienkami (nie moja kombinacia) a hovadzie maso so stavou a zeleninou (dovoz a konzumacia bravcoveho masa su vzhladom na islam zakazane), francuzske bagety, cierny caj s tonou cukru, turbany na hlavach muzov (casto prekryte nosy a usta kvoli piesku), pestrofarebne saty zien a ich satky zakryvajuce vlasy (zriedkavo aj celu tvar s vynimkou oci, to skor muzi mali castejsie zahalene tvare).
Mne osobne sa Mauritania pacila, je to zvlastna krajina, no napriek piesku (vsade – pod nohami a v ovzdusi, a tym padom aj v ustach, nose a ociach a to aj vtedy, ak mate slnecne brile), jednotvarnym horizontom (spolu som stravila v Toyote vyse 16 hodin, cize mala som dost casu sledovat pustnu krajinu a nielen mesta) a chudobe by som ju odporucala vidiet (no len ak uz mate nejake africke krajiny pochodene – dovod vid dalej). NIE JE TO TURISTICKA DESTINACIA, ABSOLUTNE NIE – s tym sa spaja nielen pozitivum v podobe luxusu brazdenia krajiny bez inych turistov, no aj nejake tie negativa – tot uz nazor inych turistov, ale v zasade asi tolko, ze v krajine je velmi malo ubytovacich moznosti, na chodniku budete “svietit” – putat pozornost (co sa da poriesit zahalenim, ak chcete), nic sa tu nebude diat kvoli Vam / pre Vas, miestnym ludom je jedno, ze ste prisli, nie je snahou nikoho rozvijat turizmus (aspon si myslim) – pre mna nic zasadne, nic negativne, opacne, vyzivam sa v malo navstevovanych miestach. Aj Dzibutsko je vyprahnuta krajina (na inom konci Afriky), no podla mojho nazoru su tie krajiny uplne odlisne. Mauritaniu mam v kolonke “friendly place” – necitila som sa zle, nebala som sa, pacili sa mi vyjavy na uliciach a na pobrezi, ludia sa mi zdali mili, ziaden incident som nezazila (napr. v Ghane 2-3 som zazila, no inak som v nej mala dobry pocit, no ten som naopak nemala v Guinei v Konakry – inde v Guinei to uz bol cisty sen, “hrala sa tam moja pesnicka”, a dalej v Togu v Lome som mala cudny pocit, najma teda v noci, inak sicko absolut OK – paradoxne, po prichode na Slovensko sa mi behom kratkeho casu stalo viac zvlastnych situacii nez po cely ten dlhy cas v tejto tzv. cierno-ciernej Afrike ….). TREBA IST, netreba sa bat – pri krajinach, do ktorych sa malo chodi, odporucam 100x si overit informacie, najma tie poplasne, a to z rozlicnych zdrojov (jedna pani na SVK mi nedavno, ked sme sa zakecali, povedala, ze jej znamy jej povedal, ze by ju v Senegale zabili …. ach jaj …. resp. takto, pri zlej konstelacii hviezd a expiracii individualnej “zmluvy so zivotom” (osud, nahoda, vyssia moc, rozhodnutie Vsehomira – dosadte si kauzu pre grand finale) je jedno, kde sa budete vyskytovat. Specialne radim necitat “turisticke” info, ktore pise niekto, kto v krajine v zivote nebol, alebo nepracuje s fresh datami alebo pracuje s 1 zdrojom alebo s XY pochybnymi zdrojmi. AJ CO SA INFO z MZV tyka vo vseobecnosti (rozne krajiny a cestovne info), zvacsa na stranke nevidim updatnute informacie – uznate, ze nie velmi DNES pomozu cestovatelovi udaje z r. 2022 z regionov, v ktorych hoci aj sa situacia nemeni casto, no zrejme raz rocne sa asi nieco niekam posunie … Priklad z mojej praxe: Teraz aktualne, ked som si hladala info o mojej dalsej krajine, citala som si veci radsej zo stranky ambasady danej krajiny so sidlom v Berline.
Ako som povedala, Mauritania sa mi pacila, mala zvlastne caro a ludia boli mili, hoci ABSOLUTNE nie su zvyknuti na cudzincov!
AVSAK, ako zena by som v tejto krajine nechcela vyrastat – vid krutosti v odseku nizsie. Odliadnuc od krutosti, maju aj 1 zaujimavy “pro” zensky institut – tzv. market pre rozvedene zeny (Mauritaniu kvoli tomu oznacuju aj ako “The Land of Divorced Women´s Market“) – k pravu zien na rozvod sa krajina stavia progresivne, rozviest sa mozu z akehokolvek dovodu, ich majetok im zostava a muzi preferuju na sobas prave rozvedene, zivotom skusene zeny pred mladymi slobodnymi dievcatami :-). Negativne fakty nizsie.
Negativne specifika / krute fakty, pre ktore sa mi hodi len jeden vyraz: barbarstvo (SLAVERY, FGM/C, LEBLOUH, CHILD BRIDES). Pojdem postupne, no len v skratke. 1) Slavery (otroctvo): Mauritania bola poslednou krajinou na svete, ktora zrusila otroctvo – stalo sa tak v r. 1981. Az do r. 2007 vsak chybali trestne normy, ktore by otroctvo postihovali. A napokon, hoci je otroctvo de iure zakazane, de facto stale existuje. Pozrela som si Global Slavery Index z r. 2025 (o modernom resp. novodobom otroctve) a najhorsie cisla (tzv. slavery prevalance – pocet otrokov na 1 000 obyvatelov) ma suverenne Severna Korea (cca 104 otrokov), nasleduje Eritrea (cca 90 otrokov) a na tretom mieste je Mauritania (32 otrokov), ta ma vsak dobre cisla, pokial ide o reakcie vlady na porusenie noriem (na rozdiel od Severnej Korey). Podla skore zranitelnosti, t.j. ucinnosti mechanizmov krajiny zamedzit otroctvu, su na tom najhorsie Juzny Sudan, Somalsko, Stredoafricka republika, Konzska demokraticka republika a Jemen. 2) FGM/C (zenska obriezka): Data hovoria, ze v Mauritanii podstupi obriezku cca 66,6 % dievcat a zien vo veku 15–49 rokov. Bol uzakoneny zakaz vykonavat obriezku na detoch a mladistvych (niekde som sa docitala, ze zenska obriezka sa nesmie vykonat na dievcati mladsom ako 18 rokov, inde som videla udaj 15 rokov). 3) LEBLOUH (nutene vykrmovanie dievcatiek) – praktizuje sa na dedinach, aby dievcatka rychlo priberali a dosiahli velku hmotnost, pretoze objemne tvary su v tejto krajine ziaduce pre muzov (cim viac kil, tym lepsie). Dievcatkam sa podavaju aj steroidy (z videa nizsie uvidite, ze steroidy sa daju kupit na markete volne ako sperky ci lipsticky …). Tieto krute a dehonestujuce praktiky maju samozrejme fyzicke a psychicke nasledky. Svetove organizacie bojujuce za prava zien uz dlho “biju na poplach”, no zvyky a tradicie krajiny a presvedcenie ludi (matiek, starych matiek a muzov) su silnejsie. Ja som na vidieku cas netravila a v mestach sa mi zeny a dievcata zdali zdravo vyzerajuce (normalne, nie vysoke BMI). 4) CHILD BRIDES (detske nevesty): ziaden komentar nie je potrebny.
K vykrmovaniu dievcatiek jeden clanok z Harvard International Review (nie je uplne najnovsi, no je dobre napisany):
https://hir.harvard.edu/force-feeding-and-drug-abuse-the-steep-price-of-beauty-in-mauritania/
A jedno vyborne urobene video (apropo, z tvorby Unreported World som uz videla rozne skvele reportaze):
Aspon 3 zaujimavosti z Mauritanie (tipy, co vidiet / podniknut):
1/ Chinguetti – v tomto mestecku sa nachadza NAJSTARSIA nepretrzite fungujuca kniznica v celej Afrike. Zvazky knih su velmi vzacne (napr. 900 rokov stare Korany), no nasli by ste v nej aj stare listiny obsahujuce prakticke rady ako prezit na pusti. Mestecko Chinguetti je pod patronatom UNESCO a byva oznacovane ako 7. najsvatejsie mesto islamu. Bolo zalozene v r. 777, no uz od 11. stor. bolo zastavkou obchodnych karavan medzi Stredomorim a subsaharskou Afrikou. V 17. stor. dosiahlo vrchol slavy, pretoze sa stalo povinnou zastavkou karavan smerujucich do Mekky. MESTECKO SOM NAVSTIVILA A AJ JEHO CHYRNU KNIZNICU.
2/ Najdlhsie nakladne vlaky na svete – v Mauritanii jazdia nakladne vlaky, ktore patria k najdlhsim na svete. Maju 2,5 az 3 km a 200 az 220 voznov. Tie prevazaju naklad (zvacsa zelezo) s nosnostou 22 000 ton (kazdy den zapriahnu 3 az 4 rusne, ktore tieto vozne tahaju). Zeleznica bola otvorena v r. 1963. Prechadza cez Saharu a trat dlha 700 km spaja banu pri meste Zouerat s pristavom Nuadhibu. Jedna jazda trva v priemere 18 hodin, maxim. rychlost je 50 km/hod. Obcas su k vlaku pripojene vozne pre pasazierov (vo videu nizsie si pozrite ako dobytcakovo vyzera najvyssia trieda a najma, ze cesta je vzhladom na kyvanie vlaku nebezpecna), no gratis viete ist vo vozni plnom rudy. Taka cesta je cisty diskomfort a hazard – horucava plus riziko smrtelneho padu plus na WC sa da ist len sposobom visenia z okraja vozna. Chudobni obchodnici vsak inu moznost prepravy nemaju. CESTU TYMTO VLAKOM SOM, ZIAL, NEZAZILA. URCITE BY SOM CHCELA, NO LEN V TEJ NAJVYSSEJ TRIEDE:-) (aj ta je horsia nez zla, ale 100x lepsie nez byt pri zeleznej rude alebo visiet z vozna:-)).
Uzasna reportaz so super fotkami tu:
Top Level video (nielen o vlaku, no aj o otroctve a vykrmovani dievcatiek) tu:
3/ Rybi trh v Nouakchott – Nachadza sa na pobrezi Atlantiku v zapadnej casti Nouakchottu, asi 5 km od centra mesta. Lonely Planet ho opisuje ako “neuveritelne zivy a mimoriadne pestry” a s “timami muzov, vacsinou Wolofov a Fula, ktori tahaju tazke rucne viazane rybarske siete a mali chlapci pobehuju sem a tam s podnosmi ryb.” Trh ponuka zhruba 36 druhov ryb, 7 druhov korovcov a 7 druhov makkysov. Podla studie z r. 2022 uverejnenej v casopise Emirates Journal of Food and Agriculture sa zistilo, ze rybie vyrobky tu predavane su kvalitne a bezpecne pre ludsku spotrebu. Cerstvejsie info o kvalite sortimentu som nehladala, lebo hoci TRH SOM NAVSTIVILA, RYBY ANI MAKKYSE SOM NEKUPOVALA:-).
Ak mate radi videa, este jedno take vseobecne o Mauritanii:
Zaver aj predcestovne hlasenie: Nestiham postnut viac, pretoze balim posledne veci (uz aj naslepo by som sa vychystala, no mam svoje predcestovne ritualy:-), plus, ak nejde o plazovu dovolenku – co nejde, treba sa vzdy trosku specialnejsie vychystat:-)). Bude to kratky trip, neplanovany (ved nepresial ani mesiac od mojho prichodu zo Zapadnej Afriky), no stalo sa to tak nejak spontanne:-) a mam dovody, preco tak skoro idem (za inych okolnosti by som nesla). Prezradim, ze ide o stat, ktory je turistami velmi malo navstevovany, no niektori ho oznacuju za klenot (undiscovered gem which not many people know about) a jeho viza patria k najtazsie ziskatelnym na svete (visa for it remains as one of the most difficult to obtain in the world) – skulinka existuje pre tour operatorov (v praxi tzn. elektronicka autorizacia resp. pre-approval na ambasade v Berline a potom vybavenie viz na mieste samom (on-arrival) za poplatok – dufam, ze na mieste samom to dopadne uspesne a nebude to trvat nekonecne dlho).
Idem s hlavou plnou Sahary, Sahelu, Guinejskeho zalivu, Voodoo krajin, krajin kakaa a vsetkeho mozneho farebneho, vratane niekolkych pamatnych (“ciernych”) miest s tzv. Door of No Return, suma sumarum s hlavou plnou Zapadnej Afriky:-). Ale sak ju neprebijem dalsou cestou, tu dalsiu si jednoducho ulozim do osobitneho “priecinka”.
Music na (kratku) rozlucku – nech Vam vsetko pekne odsypa ako ten piesok na Sahare, co sa presypa:-):
