Spring is sprung and Easter is here! Hop to it:-)!

Pisem Vam v Bielu sobotu (White Saturday).

Biela sobota okrem ineho vzdy suvisela s roznymi ocistnymi obradmi – ludia sa usilovali poumyvat v sviezej jarnej vode potokov a studniciek, aby voda z nich (povazovana za magicku) zmyla vsetky ich choroby, upevnila im zdravie a zvyraznila ich krasu.


Pocas jednej Velkej noci som sa vyskytovala v Zimbabwe. Vo vodach jej riek sa umyvat nedalo (niekde boli krokodily a hrochy a niekde velke neznamo, co ako stopka tiez stacilo), no bolo zaujimave, ze ma symbolicky (alebo presne opacne nemilosrdne na plne grady) omyla striekajuca voda z mohutnych Viktoriinych vodopadov – len pri malo kataraktoch som mohla chvilku postat, pri vacsine ma voda za par sekund zliala tak velmi, ze aj ten prsiplast mi bol na nic – fotak trpel a ja trochu tiez, neskor som sa vyzula, ze ved na co topanky (ked pojdete, berte plutvy, snorchle a plavky:-)). Super bolo odfotit si tieto nadherne vodopady z vtacej perspektivy – z helikoptery. No a dalsi kontakt (nefalsovany, hoci filtrovany) s vodou z rieky Zambezi prisiel na rad v kupelni mojej lodge, kde (ako som uz skor pisala) tato voda tiekla.

Foto Janka Onufrakova – Easter time spent in Zimbabwe, Victoria Falls – ide o jedny z najvacsich vodopadov na svete. Nachadzaju sa na rieke Zambezi na hraniciach medzi Zambiou a Zimbabwe. Sirka Vic Falls je 1 800 m! Voda pada dole z utesu vysokeho 120 m do uzkeho kanonu. Ich africke meno Mosu-oa-tun-ya znamena “dym, ktory hrmi”. Ten rachot, ked som prechadzala pesko okolo kataraktov, si neviete predstavit – neskutocna sila a neskutocna krasa! Ale za najkrajsie vodopady povazujem ine vodopady (o nich inokedy).
Janka

Pocas jednej Velkej noci som bola v Japonsku. Islo zaroven o cas kvitnutia sakur (japonske ceresne kvitnu od konca marca do zaciatku maja po celej krajine a zhruba okolo prveho februara na ostrove Okinawa). Nizsie prikladam foto mojej zlatej milej lokalnej guide Mammi na ostrove Miyajima, ku ktorej sa dostala informacia, ze u nas je prave Velka noc, a tiez aj info o nasich (zvlastnych) zvyklostiach, a tak si obstarala prutik, aby nam nebolo luto, ze nie sme doma:-). No uzasna bola! Co si ale o tomto nasom (pomerne sadistickom) velkonocnom zvyku vzhladom na japonsku jemnocitnu dusicku v skutocnosti myslela, netusim…:-)! Rozhodne ale viac tym prutikom mavala vo vzduchu, nez by nas realne vytrieskala / vysibala -> esteze tak:-).

Foto Janka Onufrakova – Easter time spent in Japan, very kind local guide Mammi

Prajem Vam prijemne velkonocne sviatky a krasnu, energicku a farebnu jar, resp. vesnu:-)!

Foto Janka Onufrakova – Guatemala – kvietok vacsi nez moja dlan – neodtrhla som ho, len som si ho pritiahla blizsie

PS: Na pripomenutie zo slovanskej mytologie – Vesna je bohynou jari, zivota a mladosti. Zahanala Morenu (zimu) a prinasalaj teplo, radost a zelen. Bola mlada a krasna. Jej stromom bola breza, ktora na jar rozkvita ako prva. Z vtakov sa k nej viaze kukucka. V zimnych mesiacoch sidlila na vrcholkoch hor, odkial sa spustala az vo februari, ked uz nebola zima.