There were lots of moments of gold and flames of light caressing the (traveler’s) soul!
Dam uvod, povedala by som z opacnej hemisfery:-):
Mimoriadne cenna komodita je pre mna cas. Ak by sa dalo, kupujem. Kedze sa neda, zvazujem, ako s nim nakladat (co, kde, s kym). Nezaujimaju ma veci (urcite nie extra), zaujimaju ma zazitky a vedomosti. Zazitky su neprenosne. Mam ich z kadecoho, no ale najviac ma sformovali a inak “vytunili” zazitky z brazdenia nasej planety. Cestovanie ma naucilo velmi vela (nepomerne viac nez skola a bezny zivot). Okrem vsetkeho mozneho pozitivneho mi behanie po svete dodava aj (on top of that) “vietor do plachiet”, radost, silu a rozvazuje kazajku strachov z neznameho.
Pozn.: Scenicke tance som kratky cas trenovala a teda mam sajnu, o com je aj len jediny, na pohlad easy ohyb / pohyb – je to drina, no a to, co predvadza tato performerka je, povedala by som, triumf – dokonale – uzasna choreografia a neuveritelne casovanie pohybov, a to vsetko po isty cas aj so zaviazanymi ocami).
Milujem tuto moju travel obsesiu a som velmi vdacna za vsetky okolnosti zivota, ktore ma k cestovaniu priviedli (inak, vraj som uz ako 17-rocna vyhlasovala, ze budem cestovat – nepamatam si to, no info o tom som nie tak davno dostala od cloveka, ktoremu som to vykladala) a som aj velmi vdacna za okolnosti, ktore mi ho umoznuju!
Roznorodost sveta je pre mna magnet! Nie vzdy som “na prvu dobru” uplne otvorena inym nazorom (predsalen, clovek zije v urcitom prostredi a spolocnosti, ktore ho formuju, ci sa mu to paci alebo nie, a potom je tu ego, ktore chce mat casto “pravdu”), no ked si dam od vsetkeho (aj od seba) aspon jemny odstup (od seba vacsi), zistim, ze prave ta inakost vratane opacnych nazorov mi otvaraju mysel a zas ma len niekam posuvaju, prehlbuju moju empatiu a (dovolim si povedat) aj to ludske vo mne.
Ak sa Vam doposial nepodarilo cestovat, no nic neprekonatelne Vam v tom nebrani, dajte mu sancu. Budem sa opakovat, no hodi sa to k predoslym slovam:-): Svet je obrovsky a este k tomu aj krasny:-)! Let´s go and don´t forget to DROP YOUR HEART (be wild at your heart):-)!
Kam to bude? Ako inak Afrikaaa a tentokrat ERITREA – cervenomorska princezna – moja laska (hej, slovo laska je presne site na mieru vzhladom na “parametre” vsetkeho spojeneho s touto cestou).
Apropo, dostala som echo od dalsieho cloveka, ktoreho poznam dlhe roky, ze po precitani mojho predosleho blogu sa javilo, ze som mozno isla na vylet do Bhutanu (kedze som pisala o tazsie dostupnych vizach), no ako som tomu cloveku nedavno dala vediet, ze som bola v Eritrei, prisla mi reakcia, ze som velvyslankyna Afriky, bo cestujem z Afriky do Afriky:-)! Mileee:-), a to sme este nestihli osobne pokecat, ze kam pojdem nabuduce:-).
Ak mate chut na slide show z mojich pics, vid nizsie (cca 8 minut, cca 70 pics):
Ak mate chut aj na informacie a dalsich par foto, citajte a pozrite nizsie. Pre pripad, ze nedocitate az do konca, vedzte, ze pre mna to v Eritrei bolo “DOLCE” a dialo sa to “FORTE”;-) (dovod pouzitia talianskych slov je uvedeny az v texte nizsie);-). Ideme na to:
ERITREA (my love) – moje nazory a postrehy:
Eritrea nie je pre turistov, ale pre cestovatelov. Nema miesta prekypujuce typickymi dovolenkovymi rekvizitami, vlastne nema ani miesta so sporymi dovolenkovymi rekvizitami, a teda vyhodou je absencia akychkolvek turistickych “traps”. A co ma? Predovsetkym sarm (znova sarm a este raz sarm), uzasnu atmosferu, posobive zakutia, vela vselicoho dalsieho mileho v koncentracii takej, ze ju radim medzi moje TOP krajiny.
Citala som si nazory cestovatelov na Eritreu (az po prichode z nej, pretoze nazory inych vopred necitam, som zvedava na moj vlastny, nicim a nikym neovplyvneny dojem), no a nenasla som jediny prispevok, ktory by Eritreu zatracoval, prave opacne, ludia su nou / z nej uneseni, ocareni, v dobrom prekvapeni. V pamati mi utkvelo cislo 33. Totiz jeden cestovatel (milovnik Afriky) napisal, ze pobehal uz 33 africkych krajin a Eritreu hodnoti za jednu z NAJ krajin, ake v Afrike videl. U mna je to rovnake, hoci rozdiel je v tom, ze som zatial nenavstivila 33 africkych krajin, ale len 17;-), AVSAK videla som uz aj pomerne vela inych krajin sveta mimo Afriku, cize mozem trosku porovnavat v sirsom meritku.
Kym sa rozbehnem v pisani, nieco ku gramatike – zapeklite sklonovanie slova Eritrea: kym v genitive sa pise na konci slova ypsilon, v dative a lokale sa pise makke “i”.
NAJVACSIE OSOBNE PREKVAPENIE:
Moja predosla nulova vedomost o tom, ze tato krajina stoji za navstevu a to na celej ciare (nevedela som o tom!). A jej kultivovanost v mnohych ohladoch!
Mozno este poznamka, ze ak ste uz boli v Etiopii a Eritreu chcete vynechat, lebo ste sa docitali (alebo ste o tom poculi ako ja pri skorsej navsteve Etiopie), ze Eritrea je v mnohom podobna Etiopii (nebodaj kopiou Etiopie), ja to vidim opacne. Inak povedane, moje osobne presvedcenie, ze uvidim kolorit krajiny a ludi typovo v zasade zhodnymi s Etiopiou, sa rozplynulo uz v uvode pobytu v Eritrei:-).
Velmi sa mi tu hodi veticka “Nikdy nesud knihu podla obalu” (“Never judge a book by its cover“), pricom “obal” v tomto kontexte predstavuju predsudky a domnienky a nekriticke preberanie cudzich nazorov:
VELKE POZITIVA, KTORE NIE SU SAMOZREJMOSTOU ANI V AFRIKE, ANI INDE:
Bezpecnost, cistota, poriadok, mili a usmiati lokalci (neskazeni vydobytkami doby a turizmom, rozumej skor take – aspon pre mna – “ciste duse”, u ktorych usmev je skutocny usmev, cize aj behind, resp. vyvierajuci z hlbky a nie usmev naoko), velmi prijemne podnebie (najma teda v hlavnom meste Asmara a v oblastiach nahornej plosiny) – dychatelny vzduch, sviezi, v Asmare vecer na mikinu, no aj na pobrezi mi bolo prijemne (asi sa hodi napisat, ze som Eritreu navstivila v marci). A dohovorite sa, lebo anglictina tu nie je neznamy pojem. A ak hovorite po taliansky, tiez nebudete dlho hladat partaka na konverzaciu (urcite nie pri kontakte s lokalnou starsou generaciou). Na margo jazykov este poznamka: Eritrea nema oficialny / uradny jazyk, hovori sa tu mnohymi jazykmi a eritrejska ustava garantuje ich rovnost (citam v clanku 4, odsek 3 eritrejskej ustavy: “the equality of all Eritrean languages is guaranteed“), no najviac pouzivanym jazykom je tigrinya (nemylit si s jazykom tigre, no aj tento jazyk je v Eritrei vyznamne pouzivany).
NEGATIVA, ktore by som ani nenazvala realne negativami, len treba na to mysliet:
Ak ste jedinec odkazany na internet (alebo s nim nerozlucne spojeny), potom pocitajte s jeho prevazujucou absenciou. Ani signal v mobile som nemala. Su tu vypadky elektriny (to je ale typicke pre Afriku), no staci si zistit, v akom case ju v noci vypinaju a dat si nabit elektroniku v predstihu, a pocitat s tym, ze moze vypadnut aj v inom case. Zamenitelnost dolarov a eur na narodnu menu NAKFA (apropo, je to 10. najsilnejsia mena Afriky) je sice bezproblemova, avsak spatna vymena mozna nie je, cize ak Vam zostanu nejake nakfy v penazenke, musite ich minut pred opustenim krajiny (alebo si ich nechajte ako suvenir alebo ich dajte lokalcom (co je vzdy dobry napad)). Potrebujete mat dostatok cashu pred priletom (dolare, eura), pretoze vybery extra penazi tu mozne nie su a detto plati pre platby kartami (zaver: nemozete prist bez cashu!). Dalsia vec, v obchodoch ani inde Vam nikto nevezme dolare ci eura (napr. v Zapadnej Afrike a v zasade zatial asi takmer vsade, dokonca aj u Indianov so stankami v Guatemale, to mozne bolo, no a v Zapadnej Afrike navyse prijimali eura v minciach, co som inde nezazila) – v Eritrei to nie je legalne (restrikcie sa netykaju len par hotelov a obchodov pre turistov, ja som vsak na take s free platobnym rezimom netrafila, a teda vsade som musela platit vylucne nakfou).
ZOPAR ZAUJIMAVOSTI / HIGHLIGHTOV:
Eritrea je staroveka civilizacia spred tisicov rokov. A nielen to, ide o jednu z najstarsich nepretrzite obyvanych oblasti sveta. Vid napriklad tento clanok:
Jej nazov je odvodeny z greckeho “Sinus Erythraeus“, co znamena Cervene more, pricom slovo “erythraeus” je odvodene z latinskeho “Erythræa“.
Eritreu by ste hladali v severovychodnej Afrike na pobrezi uz spomenuteho Cerveneho mora. Ide o region tzv. Africkeho rohu, ak ovsem pristupime k sirsiemu vykladu tohto pojmu. V najuzsom vyzname totiz zahrna len Somalsko, Dzibutsko a malu cast Etiopie (z nich som navstivila Dzibutsko a Etiopiu, ostava mi teda este vidiet Somalsko, resp. skor asi Soomaaliland).
V staroveku a ciastocne aj v stredoveku bola krajina sucastou kralovstva Aksum. Kralovstvo existovalo medzi rokmi 100 az 940 a malo vyznamnu ulohu na obchodnej ceste medzi Rimskou risou a Blizkym vychodom. Predstavovalo najvacsi trh severovychodnej Afriky. Podla niektorych autorov islo o domov kralovnej zo Saby.
Co sa tyka novodobej statnej existencie, kedze Eritrea ziskala nezavislost az v roku 1991, pricom referendom bola potvrdena v roku 1993 (ziskanie nezavislosti de iure), ide o druhy najmladsi stat Afriky (mladsim je uz len Juzny Sudan).
Co sa tyka nabozenstva, prevazujucimi vyznaniami su krestanstvo a islam, kazde z nich vyznava asi 50 % obyvatelov. Vacsina krestanov patri k Eritrejskej ortodoxnej cirkvi. Moslimovia su prevazne suniti. Vyznavacov animistickych nabozenstiev je minimum. Co vsak podciarknem (aj trikrat), nabozenske spory v krajine NIE SU! Zo zaujimavosti spomeniem, ze v Eritrei sa nachadza najstarsia mesita celej Afriky (ano, aj ked by ste mozno tipovali, ze taku treba hladat v Egypte alebo v Tunisku) a zaroven najstarsia mesita v historii islamu po Mekke a Medine – ide o mesitu al-Sahaba, nachadzajucu sa v mestecku Massawa na pobrezi Cerveneho mora, ktora bola dostavana zaciatkom 7. stor. A este dodam, ze velmi silny zazitok som mala z navstevy Eritrejskej ortodoxnej katedraly Enda Mariam (je zasvatena sv. Marii), nachadzajucej sa v hlavnom meste Asmara – prebiehala tam liturgia, veriaci stali, spievali a boli absolutne koncentrovani na vyznavanie viery. Pripajam foto spomenutej mesity aj ortodoxnej katedraly:
Hlavne mesto Asmara sa nazyva africky maly Rim (Piccola Roma Africana) – je zapisane do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO kvoli talianskym kolonialnym budovam (stale su vo vybornom stave) a urbanistickemu planovaniu (tak nevidanemu v Afrike). UNESCO mesto opisuje ako “vynimocne dobre zachovany priklad planovaneho kolonialneho mesta”. Totiz, po invazii Talianska v roku 1890 tu Mussolini nechal postavit viac ako 400 budov v talianskom style v snahe premenit Asmaru na talianske mesto, inak povedane Taliani tu zapocali architektonicke sialenstvo, ktore vyustilo do zrodu mesta plneho avantgardnych hotelov a hotelov v style Art Deco, kin, kostolov a kaviarni (vsimnite si napr. Art Deco budovu Dekemhare, dalej Cinema Impero, Capitol Cinema alebo Casa del Fascio – dnes budova sluzi ako Ministerstvo skolstva). Stale tu najdete obchodiky s talianskymi nazvami a talianske kaviarne (tych je neurekom), mozete si dat gelato, vyborne kolaciky, pizzu aj pastu. PODOBNE MESTO SOM ZATIAL V AFRIKE NEVIDELA, je to taky kusok Talianska zakonzervovany v case! Odporucam prechadzat sa do odpadnutia:-) (no nielen po hlavnej ulici Harnet Avenue, povymetajte aj vsetky mozne bocne ulicky), pretoze Asmara je naozaj velmi prijemne a sarmantne mesto. A tiez bezpecne (!) a aj auta Vam zastavia, aby ste ako chodec bez ujmy mohli krosovat cesty (len na porovnanie s Lome v Togo: v nom som nielenze nedokazala prejst cez cestu – a to som vytrenovana brutalitou v Indii – no zaroven som mala pocit, ze ma ti vodici aj chcu zrazit:-) a nasledkom bolo, ze jeden ochotny policajt ma v noci previedol cez dve cesty) – nic take v Asmare nehrozi, kultivovanost vo vsetkych ohladoch! Este dodam, ze slovo “Asmara” znamena “zeny ich spojili” (podla miestnej tradicie zeny 4 klanov regionu presvedcili muzskych obyvatelov, aby sa spojili a porazili spolocneho nepriatela). Z mnohych ociam lahodiacim vnemov dalej spomeniem vela zelene – rozkvitnute stromy a zaplava kvetov. A napokon, v kazdom velkom meste su aj cintoriny, no a tie asmarske vynikali upravenostou a zaujimavymi sochami na hroboch (rovnako zaujimave cintoriny som videla napr. v Buenos Aires v Argentine).
V Asmare je aj tankovy cintorin, plny starych vojenskych tankov, nakladnych aut a inych vozidiel, hrdzavej municie a plechov s peciatkami ZSSR, ktory je mementom jednej z najdlhsich a najkrvavejsich vojen v Afrike: eritrejsko-etiopskej vojny za nezavislost Eritrey (vojna prebiehala v r. 1961 – 1991). Ozbrojeny konflikt znamenal pre eritrejske obyvatelstvo velke utrpenie, o zivot prislo viac ako 60 000 bojovnikov a viac ako 500 000 civilistov. K vojne blizsie vid napr:
https://en.wikipedia.org/wiki/Eritrean%E2%80%93Ethiopian_War
Aspon strucne spomeniem, ze Eritrea niekolkokrat zmenila “majitela”. Od 80. rokov 19. storocia do roku 1941 ju kolonizovalo Taliansko (prinieslo infrastrukturu a zanechalo za sebou, ako som uz pisala, dobre naplanovane hlavne mesto Asmara). Pocas 2. svet. vojny prevzali nad Eritreou vladu Briti, a to na dalsich 10 rokov. Nasledne Etiopia vyhlasila Eritreu za svoj 14. stat, co vyvolalo uz spomenutu 30-rocnu vojnu. Napriek ziskaniu nezavislosti Eritrey de iure v r. 1993 hranicne spory s Etiopiou zurili az do roku 2018, kedy obe strany podpisali mierovu zmluvu a vyhlasili ukoncenie nasilia. Kamaratske vztahy vsak nemaju ani nahodou (napr. do Eritrey dnes nelietaju Ethiopian Airlines).
A par foto z cintorina tankov a inych vozidiel:
V suvislosti s dlhorocnou vojnou za nezavislost Erirey chcem este podotknut, ze az 30-35 % Eritrejskeho ludoveho frontu za oslobodenie (EPLF) tvorili zeny. To je viac nez ktorekolvek ine oslobodzovacie hnutie na svete! Heslo angazovanych eritrejskych zien znelo: “Zbohom kuchyna, zlomila som svoje okovy”. Za dolezite povazujem, ze EPLF formuloval v r. 1977 nove manzelske zakony, o.i. zakaz dohodnutych, nutenych a tiez detskych manzelstiev, manzelstvo uz nebolo ponimane ako spolocensky institut, ale ako partnerstvo medzi dvoma slobodnymi osobami na zaklade ich slobodneho rozhodnutia, no azda najvacsiu stopku tradicnym eritrejskym manzelskym praktikam predstavovala podpora predmanzelskeho sexu prostrednictvom distribucie antikoncepcnych prostriedkov. K teme ucasti zien v tomto ozbrojenom konflikte som si aj nastudovala zopar realii a za zaujimave povazujem tieto informacie:
“Na zaciatku vojny bola Eritrea geograficky rozdelena na vysocinu, obyvanu zvacsa ortodoxnymi krestanmi, a nizinu s vacsinou moslimov. V oboch lokalitach sa dodrziavali tradicne a konzervativne hodnoty, ktore bezne obmedzovali zeny na sukromnu sferu (Muller 2005). Okrem toho zeny mali tendenciu byt nevzdelane a vylucene z politickych oblasti (Tesfagiorgis 2010). Vzhladom na svoje postavenie v spolocnosti mnohe zeny povazovali vstup do oslobodzovacieho hnutia za sposob ako uniknut dohodnutym manzelstvam (Silkin 1983, Zerai 1994b). Kedze zelanie zien sa dostalo do rozporu s ich manzelmi a tradicnymi rolami, vstup do revolucneho hnutia poskytol sposob ako byt slobodna a oslobodit sa od tychto predpisanych rodovych roli. Vedenie otvorene vitalo a verbovalo zeny s roznym povodom, aby sa zapojili do ozbrojeneho boja za nezavislost. Okrem toho sa k EPLF pridavali nevzdelane a rolnicke zeny, ako aj vzdelane zeny z robotnickej triedy. Hnutie zacalo v roku 1973 zamestnavat zeny v bojovych ulohach a vyhlasilo, ze oslobodenie zien je neoddelitelne od narodneho oslobodenia (Zerai 1994). Hesla “Ziadne oslobodenie bez ucasti zien” a “Emancipacia prostrednictvom rovnocennej ucasti na boji” zdoraznuju perspektivu zivotne dolezitej ulohy zien pre ozbrojene hnutie (Zerai 1994, 61). K masivnemu narastu ucasti zien v hnuti doslo v roku 1975. Motivaciou a dovodom zapojenia sa do hnutia bola podpora boja za oslobodenie, ako aj snaha uniknut dohodnutym manzelstvam, sexualnemu muceniu a znasilnovaniu zo strany etiopskych vojsk (Cowan 1983). Kazda jednotka v partizanskom oddiele sa musela podrobit tyzdennej kritike a sebakritike, na ktorej sa zucastnovali vojaci aj velitelia. Na tychto sedeniach mohli zeny-bojovnicky kritizovat muzov, ze ich podcenuju v boji, a zeny-bojovnicky mohli byt kritizovane muzmi, ze prilis casto pracuju v kuchyni.” Zdroj: Lamb, Christina: Women in Conflict: The Relationship between Female Participation in Non-State Armed Groups and Sexual Violence, link: https://www.diva-portal.org/smash/get/diva2:1322852/FULLTEXT01.pdf.
Tiez ma zaujalo, ze incidenty sexualneho nasilia pachaneho EPLF pocas tejto vojny boli zriedkave, lepsie povedane takmer ziadne, co deklaruju aj spravy vydane medzinarodnymi organizaciami a zistenia vyskumnych studii. Suhrnne sa uvadza, ze EPLF sa pocas konfliktu nedopustila ziadneho alebo sa dopustila len minimalneho sexualneho nasilia. Znasilnenie sa podla zakona EPLF povazovalo za hrdelny zlocin. Zdroj: Lamb, Christina: Women in Conflict: The Relationship between Female Participation in Non-State Armed Groups and Sexual Violence (link na zdroj vid vyssie).
Prejdem na archeologiu. Eritrea je archeologicky eden! Ma viac ako 80 000 archeologickych lokalit, co je po Egypte druhy najvacsi pocet v Afrike. Spomeniem mnou navstivene archeologicke nalezisko Kohaito (nachadza sa asi 121 km juzne od Asmary), kde sa kedysi nachadzalo starobyle prosperujuce mesto Koloe, ktore bolo dolezitym mestom pocas Aksumitskeho kralovstva. Lokalita je obrovska (2,5 km x 15 km) a vykopanych je zatial len 20 % ruin. Najdolezitejsie su stlpy a zvysky chramu Mariam Wakiro, obklopene niekolkymi dalsimi zvyskami chramu a dalej hrobka z pieskovca.
Treba spomenut aj objav z r. 1998, kedy medzinarodny tim paleoantropologov nasiel v oblasti Afar jeden milion rokov staru lebku. Pozostatky nesu znaky Homo Erectus a Homo sapiens, ktore posunuli vyvoj modernej ludskej morfologie o cca 300 000 rokov (muzeum s roznymi artefaktmi som tiez navstivila – islo o Northern Red Sea Regional Museum v Massawe).
Eritrea ma klucovu strategicku polohu na vychodnej strane Cerveneho mora s rozsiahlou morskou oblastou zahrnajucou priblizne 355 ostrovov. Celkova dlzka jej pobrezia je cca 2 234 km, z toho 1 151 km je pevninske pobrezie a dalsich 1 083 km je dlzka pobrezia jej ostrovov. Z nich spomeniem Dahlacke ostrovy, ktore som navstivila (nie je mozne sa na nich dostat bez permitu eritrejskeho Ministerstva turizmu). Ide o obrovske suostrovie pozostavajuce z 2 velkych a 124 mensich ostrovov, vsetko povodne koralove ostrovy. Su zname uz od staroveku vdaka rybolovu a lovu peral. My sme sa na nich dostali lodkou z mesta Massawa (pre mna neskutocne podmanive mesto bez ohladu na stav jeho budov – aspon par info k Massawe: ide o byvale kolonialne mesto Talianov, ktore bolo velmi tazko zasiahnute vojnou s Etiopiou, bolo totalne bombardovane, no hoci ho dnes brozurky opisuju ako depresivne mesto duchov s chatrajucimi budovami, za seba hovorim, ze to mesto je pritazlive a je aj regulerne obyvane – ludia sice ziju v ruinach, no panuje tu prijemna atmoska a vsade pobehuju deticky – mesto povazujem za must see v Eritrei!). Ostrovy su takmer neobyvane, ako turista tu nenajdete ziadne ubytovacie moznosti, vsetko, co si na lodke na cely den prinesiete (vodu, jedlo, etc.), musite odniest (neskonzumovane zasoby a odpad). Voda je cistucka a rybky si tu v hojnych hufoch plavaju pod hladinou. Avsak hladiny a hlbiny tohto miesta boli svedkami hektickych aj turbulentnych casov – zazili premavku dolezitych obchodnych ciest roznych kupcov vratane arabskych, tiez pritomnost osmanskych armad, casy otroctva, krvave vojny, prelety a nalety talianskych, etiopskych a ruskych lietadiel a plavby vojenskych plavidiel – to je uz nastastie minulost. Miesto je aj dnes (napriek vyhynutiu koralov) oznacovane za jeden z poslednych morskych rajov.
Aspon dve fotky zo spomenutej Massawy:
Eritrea ma (rovnako ako Etiopia) velku kavovu kulturu. Kava sa tu aj pestuje, a to v oblasti centralnej vysociny severne od Asmary (je znama ako zona zeleneho pasu krajiny). Eritrea ma teda bohatu kavovu tradiciu a kava nie je len napoj, ale aj obrad a ritual (kavove obrady zohravaju v spolocnosti dolezitu ulohu). A to nehovorim o talianskom odkaze v podobe kaviarni s vybornou kavou (skocte na macchiato alebo cappucino – sicko, na co si zmyslite):-).
Eritrea je aj cyklisticka velmoc. Eritrejski cyklisti su najlepsi v Afrike a niekolko Eritrejcanov sa pripojilo k slavnym medzinarodnym timom (spomeniem aspon jedno meno: Biniam Girmay). No na dvoch kolesach sa tu hufne premavaju aj bezni ludia.
Da sa tu pozriet aj pondelkovy tavi trh v mestecku Keren na severe vysociny (je to druhe najvacsie mesto krajiny hned po hlavnom meste Asmara), avsak permit na navstevu sme, zial, nakoniec nedostali. Je to udajne velmi autenticka zalezitost a takmer nikto tu, samozrejme s vynimkou lokalcov, nechodi (z tych malo turistov navstevujucich Eritreu takmer nikto). Tava zohrala dolezitu ulohu v historii Eritrey a dokonca je sucastou aj jej statnej identity (k tomu este nizsie). Bola aj ustrednym zvieratom pocas vojenskych konfliktov. Miestne tavy su dromedarskeho typu. Ich mlieko je vysoko vyzivne a dostupne pocas celeho roka. Len zriedka sa zabijaju na bitunkoch kvoli masu, avsak samce a stare, neproduktivne samice sa zvyknu predavat na maso. To sa konzumuje pri ritualnych alebo slavnostnych prilezitostiach. Tava je na statnom znaku krajiny a leskla reliefna kovova tava (strieborna nalepka) je aj na vizach do Eritrey v mojom pase (samozrejme, nie exkluzivne len v tom mojom):-).
VYVRATENIE / POOPRAVENIE NIEKTORYCH UDAJOV:
Docitala som sa a uviedla som to aj v mojom predoslom blogu, ze v Eritrei “prekvita” otroctvo. Ani od miestnych ludi (na rozdiel od miestnych ludi v Mauritanii), ani z dalsich zdrojov, ktore som si po navsteve Eritrey dostudovala, tato skutocnost nevyplyva (s vynimkou dat o historickych obdobiach). V cl. 16, ods. 3 eritrejskej ustavy sa uvadza: “No person shall be held in slavery or servitude nor shall any person be required to perform forced labor not authorized by law.” / v preklade: “Ziadna osoba nesmie byt drzana v otroctve alebo nevolnictve, ani sa od nej nebude vyzadovat, aby vykonavala nutene prace, ktore zakon nepovoluje.” Iste, ustavne zakotvenie zakazu nie je garanciou jeho dodrziavania a potom je tu aj problem moderneho otroctva – napr. medzinarodna ludskopravna organizacia Walk Free silne apeluje na to, aby eritrejska vlada nahradila casovo neobmedzenu povinnu vojensku sluzbu dobou urcitou (napr. 18 mesiacmi) a zamedzila povinnemu vykonu prac brancami, ak nejde o prace vojenskeho charakteru, a dalej, aby kriminalizovala nutenu pracu a obchodovanie s ludmi v sulade s medzinarodnymi dohovormi.
Dalej som sa docitala, ze eritrejska vlada sa snazi branit stykom obcanov s cudzincami (zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Eritrea). Bola som v Eritrei kratko, nemozem sa k tomu vyjadrovat inak nez zo svojej osobnej a navyse teda kratkodobej skusenosti, no kontakt s lokalcami som mala nikym a nicim neruseny – absolutne! Apropo, su to mimoriadne priatelski a otvoreni ludia. Avsak, vizova politika je prisna, neexistuju “Visa on Arrival” (tzn. viza udelene po prilete, ak teda neratam vybavenie autorizacie predom a na jej zaklade vybavenie viz skutocne az po prilete, co je vsak iny sposob ziskania viz nez su viza po prilete) a neexistuju ani e-viza (ak teda neratam, ze autorizacia sa da vybavit elektronicky, ak mate pozyvaci list etc.). A ano, na navstevu mnohych miest v Eritrei potrebujete specialny permit. Aby som bola presna, cudzi statni prislusnici musia vopred poziadat o povolenie cestovat mimo provincie Zoba Maekel, ktora obklopuje hlavne mesto Asmara. S vynimkou Asmary su vsade kontrolne stanovistia (checkpointy), kde uradnici kontroluju prislusne permity (ziadosti o udelenie permitov vybavuje eritrejske Ministerstvo turizmu).
Co sa tyka zenskej obriezky (FGM/C), tiez mozno definitivne hovorit o progrese krajiny, prikladam pripadovu studiu UNICEF:
https://www.unicef.org/esa/media/8916/file/Eritrea-Case-Study-FGM-2021.pdf
Pravna ochrana dievcat a zien vo vztahu k FGM/C bola v Eritrei uzakonena v roku 2007 (pravny akt c. 158) – tieto normy by bolo mozne oznacit ako robustny pravny ramec ochrany. Normy prax FGM/C nielen kriminalizuju, no zakotvuju aj prisne tresty (vysoke penazne pokuty a predlzene tresty odnatia slobody) pre vsetky osoby podielajuce sa na FGM/C vratane, ak ich praktizuju medicinski pracovnici. Trestaju sa jednotlivci aj skupiny zapojene do podnecovania, propagacie, napomahania alebo neoznamovania pripadov FGM/C. Avsak iniciativy na celostatne povedomie o skodlivosti FGM/C sa v Eritrei zapocali uz o dost skor – mimoriadne aktivne v tomto smere bolo uz spomenute hnutie EPLF (sirili sa celonarodne awareness a iniciativni boli aj advokati). Ako najucinnejsia metoda sa vzhladom na silne tradicie a zakorenene zmyslanie ludi ukazalo vedenie rozsiahlych informacnych kampani, aby vsetci pochopili hlboke negativne dosledky praxe FGM/C (totiz, komunity by bez povedomia a dokladneho pochopenia pokracovali v tejto praxi v tajnosti dalej, zrejme aj masivne). Kampane realizuje eritrejska vlada v spolupraci s narodnymi organizaciami (Narodna unia eritrejskych zien a Narodna unia eritrejskej mladeze a studentov), masmediami a medzinarodnymi partnermi (napr. UNICEF, UNAIDS a UNDP).
K narativu o udajnej nevzdelanosti ludi africkych krajin – v Eritrei je povinna skolska dochadzka a trva od 7. do 16. roku dietata. Je bezplatna pre vsetky deti. Inak, tak pekne a roznorode skolske uniformy som videla asi uz len v Japonsku:-).
MOJE “TENKRAT POPRVE”, ZAZITE PRAVE V ERITREI:
Vzdy je nieco prvykrat :-), no a Eritrea sa mi bude spajat okrem mnoheho ineho aj:
1) so snorchlovanim – hoci som vodny “zivocich” :-), nikdy predtym som nesnorchlovala, az tu,
2) s jedenim zmrzliny – v Afrike sa zmrzline vyhybam, no v Eritrei bolo talianske gelato a bolo vyborne (ak niekoho zaujima, aku zmrzku som pojedla:-), potom mangovu a coko, no ochutnala som aj hroznovu a ta bola este lepsia nez moja mangova – mnam:-)),
3) s absenciou svojho kufrika na 2 noci po prilete do krajiny – nedorazil, no vzhladom na pocet mojich doterajsich letov (nepocitam, no nebolo ich malo) je to asi aj zazrak, ze sa mi to stalo prvykrat az teraz (hoci mi urcite chybalo par veci, nezufala som si a naopak mala som pocit lahkosti – nic netrebalo balit, prenasat, akurat len ruksacik, cross-body tasticku a mna:-)),
4) s taneckami tesne (par hodin) pred transferom na letisko na lety domov – tancujem rada, aj v Afrike som uz potancovala, no tanecky pod holym nocnym nebom africkej krajiny som zatial nezazila, az tu:-)!
Poznamka na zaver: Eritrea je samotarsky, izolovany stat, nazyvany aj ako “Severna Korea Afriky”. Ja by som vsak taketo oznacenie Eritrei nedala – vidim diametralny rozdiel medzi Severnou Koreou a Eritreou. Plati vsak, ze Eritrea je totalitny stat, udajne neexistuje sloboda tlace, dalej povinna vojenska sluzba je dlha resp. na dobu neurcitu, atd. Aj pozemne hranice Eritrey su zatvorene (jedina hlavna cesta do Eritrey vedie zo Sudanu, ktora spaja Chartum s Tesseney cez Kassalu, ale ta je pre cudzincov uzavreta, no a ostatne hranice s inymi susedmi su uzavrete), preto lietanie je jedinou cestou dovnutra alebo von z krajiny. Vlada chce mat prehlad o pohybe svojich ludi a o to vacsi prehlad o pohybe cudzincov (uz spominana nutnost ziskat permity na pohyb krajinou). V dosledku ide o jeden z najmenej navstevovanych statov sveta. Moje viac nez pozitivne dojmy som popisala vyssie. Vsade, kde som, davam na svoj vnutorny feeling a ten si aj z krajin odnasam – v Eritrei som ho mala vyborny a odniesla som si domov este lepsi nez vyborny:-)! DEFINITIVNE ODPORUCAM NAVSTIVIT! A ak by niekto zacal uvazovat, ako / s kym do Eritrey vyrazit, hoci to nezvyknem pisat na svojom blogu, mozem vrelo odporucit CK Dream Africa: https://www.dreamafrica.eu/sk/! A naozaj na zaver:-) este poviem, ze Eritreu povazujem za krajinu usmiatych ludi (v Severnej Korei som nebola, no ak Vy ano, porovnajte, ci su tam rovnako pohodickovi, uvolneni, usmiati ludia):
FROM ERITREA WITH LOVE :-), JANKA!
Bolo to tam “DOLCE” a dialo sa to “FORTE”:)! Aj duhu som “uchopila”:)!
DAKUJEEEM VELMI KRASNE -> yegeneley, shukran, grazie:-)!!!