Fujavica, svalovica, zincica … dobre, aj gin tonic :-)

Podtitul 1: Tatry v Jankinom podani vo februari 2020

Podtitul 2: Tatry v podani habsburskej slachty v 1910

Podtitul 3: Od Tatier k Beringii

Aj ked by som sa mohla pokojne a spokojne oznacit za odchovanu na / v Tatrach (predsalen z Presova do Tatier co by kamenom dohodil), aj tak zistujem, ze ich extra dobre nepoznam. Aj preto do VT chodim zas a znova dookola a to s velkou radostou a v akomkolvek rocnom obdobi.

Vo februari je stale este skoro tma, no ak mate celovku, mozete pobehovat viac-menej bez obmedzenia.

Moj itinerar popisovat nebudem, v skratke, co sa naplne dni tyka – pohoda, klidek a dalej to poznate. No nezahalala som. Aj v nemilosrdnom pocasi som vonku travila vela casu. No a po zbytok casu sauna, tepidarium, kaviaren, bar, atd.

*Jankine foto – hoci tato zincica nie je z Tatier (je zo Zazrivej), kupila som si ju v jednom mini kamennom obchodiku s rydzo slovenskymi produktami v Starom Smokovci – vyborna to vec* ta zincica

Zazila som (uplne typicky) celu skalu pocasia – od slnka a pomerne velmi teplych dni az po chladne dni, dazd aj sneh, poladovicu aj silny vietor. Vichrica ma v jeden den minula o par minut, v podstate som uz videla lietat putace, potom popadali stromy a na jednom useku na dalsi den nepremavala TEZ.

Vo februari sa vela trekovania robit neda, no ak pocasie praje, tak turistike nic nebrani.

Moje maximum bolo 5 hodin pochodu s jednou 15 min prestavkou, viac sa uz nedalo, uz mi zacala byt zima.

*Jankine foto – navleky na lytkach a nesmeky na botach*

Bol aj den, ked ma po skorom rannom budicku vratil spat z treku silny vietor so snehom – v podstate som nic nevidela a vietor bol tak silny, ze som sa ledva nadychla. Na fotkach nizsie vyjavy zasnezenej krajiny, ked este bolo fajn pocasie a mohla som fotit.

V Tatranskej Lomnici som navstivila krasne muzeum lyzovania Ski Museum. Funguje uz zopar rokov, no az teraz som si ho konecne pozrela aj zvnutra.

*Jankine foto – Ski Museum, Tatranska Lomnica*

Jankine foto – v tomto peknom muzeu uvidite aj dobove fotografie – na fotke vyssie zimne radovanky v podani habsburskej slachty, konkretne arcivojvodkyna Izabella Habsburska a jej kompania vo Vysokych Tatrach v roku 1910

Ked sme pri “frost” tematike, nemozem nespomenut jednu aktualne prebiehajucu expediciu. Vola sa Beringov prieliv – cesta prvych ludi. Nazov vam mozno vela nenapovie, tak aspon v skratke, co si treba predstavit (aj ked si to len tazko predstavime): extremne mrazy -20 az -50 °C, pesiu chodzu 300 km a tahanie tazkych sani s nakladom, konzumaciu suroveho masa a pritomnost velmi nebezpecneho predatora a sucasne najvacsej suchozemskej selmy na svete (najvacsej spolu s aljasskym endemickym kodiakom) – medveda bieleho. Na tuto odvaznu expediciu sa vydali o.i. Martin Navratil a Peto Hlinican. S oboma panmi som mala v minulosti tu cest osobne cestovat a na oboch spominam len v najlepsom :-). Drzim velmi palce celej vyprave, zelam vela stastia! Jeden zo starsich clankov na temu tejto vypravy: https://refresher.sk/57346-Martin-bude-prvy-Slovak-ktory-prejde-z-Cukotky-na-Aljasku-cez-zamrznuty-Beringov-prieliv-Ziskal-vzacne-pozvanie-na-expediciu.

V bloku nizsie odkaz na link s popisom expedicie samotnymi aktermi na ich domovskej stranke (tot stranka, ktoru casto a rada sledujem).

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí

Ked sa niekde spomenie Beringovo more alebo Beringov prieliv, mne sa vybavia obrazy o pradavnej “Beringii”. V meste Whitehorse v kanadskom Yukone som navstivila muzeum resp. centrum “Yukon Beringia Interpretive Centre” a pozrela si expoziciu “Beringia´s Ice Age”. Popri mnohych inych zaujimavych informaciach som sa co-to dozvedela o povodnom eskimackom obyvatelstve Yupik (predstavitelov tejto etno-kulturnej skupiny by ste mohli aj dnes stretnut v niektorych oblastiach Aljasky a Yukonu a na ruskom Dalekom vychode) a napriklad aj o tom, ze pred mnohymi tisickami rokov sa na uzemi dnesnej Aljasky a Yukonu vyskytovali levy a tigre a pred niekolkymi milionmi rokov dokonca tavy.