Podtitul 1: Ngorongoro – zivy lev, predstavitel Velkej patky, nebezpecna selma.
Podtitul 2: Stockholm – socha kroteneho leva.
Podtitul 3: Luzern – plastika zomierajuceho leva.
Slovo na uvod: Autorske fotky si oznacujem menom. Kedze fotka leva z Ngorongoro ma pre mna velky vyznam, vytvorila som si logo (cestovatelsku vizitku) a fotku nim “dekorovala”. No a aby ostatne fotky v tejto triade neboli “bez”, nasledovala som tento postup aj pri nich. Moja vizitka:
Startujem metlu, vyrazam smer Tanzania, Svedsko a Svajciarsko a vas beriem so sebou:-).
Panthera leo v Ngorongoro v Tanzanii. Fotku vyssie som urobila na safari v chranenej oblasti Ngorongoro (UNESCO), ktora je jednym z najmenej narusenych ekosystemov na svete. Pre safari tu platia prisne pravidla. Malokto vsak vie, aky je vyznam slova “safari“. Je to svahilske slovo a v preklade znamena “cesta“. Safari v Ngorongoro patri k mojim suverenne najkrajsim cestovatelskym zazitkom a sucasne je to najlepsie safari, ake som zatial zazila (obrovska koncentracia zvierat, prirodna sceneria ako z praveku – kaldera vyhasnutej sopky, vyrazna zelen a jazierka). Fotka je velmi vzacna, lebo sanca zachytit zblizka priamy pohlad leva sa nenaskytne len tak. Pravdupovediac, akakolvek fotka leva (vratane nepodareneho zaberu) nie je samozrejmostou, pretoze safari nie je ZOO. Moze sa vam stat, ze ziadneho leva neuvidite alebo uvidite, no nestihnete ho odfotit, pripadne ho odfotite z velmi velkej vzdialenosti. Pamatam si, ze auto na safari v Ngorongoro malo otvorene okna aj strechu, cize neslo o ziadny opancierovany buldozer a mojou pasiou bolo fotit cez strechu alebo sa vyklanat z okna (esteze ma nic nezdraplo za ruku alebo hlavu:-). Ak by lev nahodou vyskocil na auto (co sa obcas na safari stava), dnu by sa nedostal, maximalne jeho laby. No zazila som aj safari, kde som sedela v uplne otvorenom jeepe bez strechy (Botswana, Nepal) a za najviac adrenalinove aktivity v divocine povazujem water safari v jazere aj na rieke v blizkosti hrochov, kedze ti maju na svedomi najviac mrtvych ludi v Afrike, ak neratame komarov (Kena, Botswana), no najma walking safari. Druha menovana aktivita znamena, ze nepojdete ziadnym autom ale pekne po svojich (zazila som v Nepale – tigre, nosorozce a v Keni – levy, gepardy, leopardy – tu som mala aj dvoch ozbrojenych guidov). Do divociny som isla peso aj mimo safari, napriklad v Keetmanshoope v Namibii (po vlastnych, bez guidov a bez zbrani, sledovat vychod slnka a stopy zvierat v zacinajucej polopusti). Este nutno dodat, ze vsade v Afrike som videla zvierata bezne aj mimo narodnych parkov (napr. antilopy, slony, zirafy). Pokial ide o leva, fotiek mam velmi vela z roznych casti Afriky (z narodnych parkov a chranenych oblasti), no asi najlepsie mi vysli prave v Ngorongoro v Tanzanii. Nikdy nezabudnem na to nadsenie, ked sme leva alebo kohokolvek z Velkej patky (Big Five) zbadali – bolo to tiche nadsenie, lebo kricat na safari je zakazane, plus, ak by sme kricali, odplasili by sme vsetko naokolo. Nadsenie sme prejavili rozsirenymi zrenickami, usmevmi, nedychali sme, potlapkali sme sa po ramenach a ked sa stihalo, aj fotili – tot samozrejme ako prve v poradi, az potom sme si tlapli:-). Iste, tesili sme sa zo vsetkeho ziveho aj mimo Big Five, hoci niektore gazely a pakone som postupne videla stovky – neprehanam stovky, cize po istom case to uz bola “normalka” a ani sme nezastavovali. Moje fotolovecke vypravy zaznamenali nevyslovny, 100 percentny uspech (priala by som kazdemu), pretoze Big Five som videla 3x (2x v roznych castiach vychodnej Afriky a 1x v regionoch juznej Afriky). Najtazsie bolo odfotit leoparda, pretoze cez den spi (obvykle v korunach stromov) a ak aj nespi, bezi rychlo a strati sa vam zo zorneho uhla za dve sekundy. Zrejme vsetci vedia, ze tigre v Afrike neziju, no v Nepale (a inych castiach sveta) ano a hoci som v Nepale bola na safari, tigra sa mi zial nepodarilo odfotit. Sanca vidiet ho a odfotit je este mensia nez sanca vidiet a odfotit leoparda, pripadne medojeda.
Panthera leo v Stockholme vo Svedsku. Na fotke je socha leva osedlaneho malym anjelom. Priznam sa, neviem presne, co ma tento vyjav zobrazovat, no mne to evokuje krotenie leva anjelom. Socha sa nachadza pri vstupe do prekrasnej mestskej radnice Stadshuset, ktora je dominantou Stockholmu. Je postavena z 8 milionov cervenych tehal, ktore boli rucne (!) tvarovane. Naozaj nadherna stavba. Neprehliadnutelnou sucastou radnice je 106 metrov vysoka veza, na ktorej konci su tri korunky (symbol Svedska).
Panthera leo v Luzerne vo Svajciarsku. Pozerate sa na sochu, ktoru Mark Twain vo svojej knihe “A Tramp Abroad” oznacil ako “najsmutnejsi a najdojemnejsi kus kamena na svete”. Ide o Luzernskeho leva alebo tiez Levi pomnik, ktory je pamatnikom pre stovky vyhasnutych zivotov vojakov svajciarskych gard, ktori zahynuli pocas Velkej francuzskej revolucie v hrdinskom boji na obranu krala Ludovita XVI. Ked vojakom dosla v bitke v roku 1792 municia, velka vacsina z nich padla. Ti, ktori nezomreli priamo v boji, boli popraveni. Zachranila sa len zhruba stovka vojakov. Socha ma dlzku 10 metrov a vysku 6 metrov. Zaujimava je aj detailnost sochy, napriklad vidno, ze lev je prebodnuty kopijou. Sochu navrhol dansky sochar Bertel Thorvaldsen a zhotovil ju nemecky kamenar Lukas Ahorn v rokoch 1820 az 1821 v pieskovcovom lome nedaleko Luzernu. Nad sochou je do skaly vytesany latinsky napis “Helvetiorum Fidei ac Virtuti“, t.j. “Vernosti a statocnosti Svajciarom”. Vybrala som nazoomovanu fotku, no na inych fotkach, ktore mam, pekne vidno, ze skala s Levim pomnikom sa tyci nad malym jazierkom, co je velmi posobive. Zaroven jazierko chrani sochu pred pripadnym poskodenim ludmi.