Velkolepa europska metropola s neopakovatelnou atmosferou

Kto chce zazit pulzujuce, no pritom velmi prijemne velkomesto plne zelene a parkov, kto rad chodi na miesta, kde sa prebudzaju zmysly, pripadne, kto ma chut na megadavku kultury, odporucam! A je jedno, ci ste umelecka dusa, bohem, hipster, gurman, milovnik kvalitneho vina, fanatik tanca alebo futbalu, nadsenec historie alebo modernej architektury, shoppoholik – treba ist, nech ste ktokolvek a do cohokolvek zalubeny. Tu si pride na svoje snad kazdy. Na tomto mieste podciarknem alebo vyzdvihnem kulturu, zelen a velmi prijemnych a zhovorcivych domacich, ktori sa radi a vela usmievaju.

Nasleduju charakteristiky, podla ktorych mozno uhadnete, o akej metropole je rec.

Je to TRETIE NAJVACSIE MESTO V EUROPE a sucasne HLAVNE MESTO jednej europskej monarchie.

Je to mesto, ktoreho symbolom je MEDVED.

Je to mesto UMENIA, KULTURY, TANCA A SPEVU, ZELENYCH PARKOV, GASTRONOMIE A FUTBALU (rozne divadla, kina, tablaos, svetozname muzea, neskutocne vela parkov a zahrad, restauracii, barov, pubov, bistier, sidlo dvoch znamych futbalovych klubov).

Je to mesto, kde sidli UNWTO (Svetova organizacia cestovneho ruchu).

Je to uvolnene mesto, ktoreho ATMOSFERA sa neda za pomoci slovnika slovenskeho jazyka dost dobre opisat. Mesto, ktoreho obyvatelia maju radi zivot, vedia urobit hrubu ciaru za kazdodennymi pracovnymi povinnostami a uzivaju si vecer po svojom, najcastejsie pri dobrom jedle alebo piti v jednom z mnostva lokalov alebo ponoreni do viru kultury. Je to mesto, kde v noci uvidite v prijemnych puboch posedavat este aj seniorov a po polnoci (nad ranom) mozete zazit dopravnu zapchu, pretoze miestni travia vonku naozaj dlhe hodiny (az do rana bieleho).

Je to mesto, v ktorom najdete NAJSTARSIU RESTAURACIU NA SVETE.

Si, ciertamente, rec je o Madride, samotnom srdci Spanielska. Madrid je hlavnym a zaroven najvacsim mestom Spanielskeho kralovstva (Reino de España) a ma viac ako 3 miliony obyvatelov, pricom pocet obyvatelov madridskej aglomeracie prevysuje 6 milionov.

Nieco z geografie: Mesto lezi v nadmorskej vyske 655 m n.m., co ho robi jednym z najvyssie polozenych hlavnych miest v Europe. Preteka nim rieka Manzanares. A co hory? Na severozapade od Madridskeho spolocenstva sa nachadza zhruba 80 km dlhe pohorie Sierra de Guadarrama. Madridcania ho hufne a casto navstevuju. Ide o narodny park a jeho najvyssi vrch Peñalara dosahuje nadmorsku vysku 2 428 m n.m.

Nieco o historii a etymologii: Mesto zalozili v 9. storoci Arabi. Pokial ide o povod nazvu mesta, existuje viacero verzii, no najcastejsie sa spominaju 2 tisic rokov stare arabske slova “Mayrit” alebo “Magerit“, ktore znamenaju “miesto hojnej vody”.

Nieco o symbole mesta: Symbolom Madridu je medved opierajuci sa o jahodovy strom “madroño“. Samozrejme, nie zivy medved:-) ale jeho socha umiestnena v pomyselnom strede Madridu. Dovod je ten, ze kedysi na uzemi mesta volne zilo vela medvedov (nikto sa nemusi bat, dnes tu volne nepobehuje ani jeden). Ohladom stromu sa vedu polemiky, niektori sa priklanaju k nazoru, ze nejde o jahodovy strom ale o borovicu. Medveda mozete najst v roznych podobach (okrem teda volne zijucich jedincov) po celom meste a je vyobrazeny aj na mestskom erbe.

Jankine foto – symbol Madridu: medved opierajuci sa o strom madroño na charizmatickom namesti Puerta del Sol (kedze slovo “puerta” znamena v spanielcine brana a slova “del sol” znamenaju slnecny, namestie mozeme prelozit doslova ako slnecna brana). Puerta del Sol je jedno z najznamejsich a najrusnejsich miest v Madride, nachadza sa v stvrti Sol.

Kazde mesto ma svoju dominantu alebo pozoruhodnost, ktora ho robi zaujimavym a specifickym alebo nezamenitelnym. V Madride je takychto dominant viacero, neda sa vybrat len jedna alebo ta “naj”. V prispevku uvediem to, co som stihla osobne za par dni v tomto meste navnimat, nasnimat, okolo coho som prechadzala, co som sa dozvedela, teda ako vidim Madrid ja, mojimi ocami a mojim fotakom :-). Podme na to.

Kedze Spanielsko je monarchia, pochopitelne ma svoj Kralovsky palac (Palacio Real de Madrid) a nie hocijaky. Aj ked je oficialnym sidlom spanielskej kralovskej rodiny, ta v palaci nebyva (zabyvala sa v Palacio de la Zarzuela v SZ casti Madridu). Kralovsky palac sa vyuziva na statne ceremonie. Dal ho vybudovat panovnik Filip V. (Felipe V.) v roku 1734 kratko po tom, ako vyhorela povodna pevnost Alcazar s arabskymi korenmi. Pokial ide o vladnuce dynastie, este by som podotkla, ze Filip V. bol prvy kral z dynastie Bourbonovcov, ktora na spanielskom trone vystriedala dovtedy vladnucu dynastiu Habsburgovcov. Menovany panovnik mal evidentne megalomanske sklony a chutky, lebo chcel mat tak obrovsky palac, do ktoreho by sa dali ukryt vsetky ostatne palace. Talianski architekti sa pustili do prace, no velkolepe plany prekazila Filipovi smrt. Aj tak ide o pozoruhodne velku stavbu, rozprestiera sa na obrovskej ploche 135 000 m2 a z tohto pohladu je najvacsim europskym kralovskym palacom. Aj pocet izieb je uctyhodny – niekto napocital 3 418 izieb (Filip by asi nebol spokojny, chcel mat totiz cca 3x tolko izieb). Na rozdiel od Buckinghamskeho palaca v Londyne, tu vas pustia aj dovnutra – ovsem, okrem dni, ked je v palaci pritomny kral (z bezpecnostnych dovodov sa den jeho pritomnosti vopred nezverejnuje, treba jednoducho skusit “zaklopat”:-). Hoci je palac postaveny v barokovom slohu, neposobil na mna opulentne ci prezdobene. Pobliz palaca je zahrada Sabatini (Jardines de Sabatini) s krasne upravenymi krikmi a stromami. Takto nejako si predstavujem, ze by malo vyzerat honosne, reprezentativne, no neprecackane sidlo pre monarchu – fajn vkus:-).

*Jankine foto – Kralovsky palac (Palacio Real de Madrid) a jeho nadvorie – pozeram, ci kral nie je v palaci, ze by som ho pozdravila :-), no nie je, veje len jedna vlajka*

Hned vedla palaca sa nachadza katedrala s obrovskou kupolou a dvoma vezickami (na fotke nizsie). Hoci v Madride by ste naratali mnozstvo svatostankov, tato katedrala je najvyznamnejsou v Madride a ma aj jeden svetovy atribut. Najskor meno – ide o Katedralu svatej Almudeny (Catedral de Santa Maria la Real de la Almudena), ktoru miestni volaju Nuestra Seňora de la Almudena, co by sa dalo prelozit ako “Nasa pani Almudenska”. Katedrala bola prekvapivo dokoncena az v roku 1994, hoci s planom postavit ju prave na tomto mieste prisiel uz kral Karol I. (Carlos I.) v 16. storoci. Zaujimavostou je, ze ked sa na katedralu pozriete z opacnej strany, stavba vyzera inak, akoby islo o inu budovu alebo budovu postavenu v inom slohu, pripadne, akoby bola vystavana z niekolkych kostolov. Kupola katedraly patri k najvacsim na svete, co ju radi medzi najvyznamnejsie stavby svojho druhu. Interier katedraly je pomerne strohy, krasne malby, no pomenej fresiek.

Jankine foto – Katedrala svatej Almudeny (Catedral de Santa Maria la Real de la Almudena / Nuestra Seňora de la Almudena) – fotim z bocnej strany Kralovskeho palaca resp. z ulice Bailen (Calle de Bailen)

*Jankine foto – priecelie Katedraly svatej Almudeny (Catedral de Santa Maria la Real de la Almudena / Nuestra Seňora de la Almudena) – pohlad od Kralovskeho palaca*

Jankine foto – ta ista katedrala ako na fotke vyssie, t.j. Katedrala svatej Almudeny (Catedral de Santa Maria la Real de la Almudena), no ide o pohlad z ulice Mayor (Calle Mayor). Ze by ste nepovedali, ze ide o identicku stavbu? Apropo, spomenuta ulica je jedna z najstarsich ulic v Madride.

*Jankine foto – som v Katedrale svatej Almudeny*

*Jankine foto – dominantou* *Katedraly svatej Almudeny je oltar so sochou tejto patronky Madridu*

Medzi Kralovskym palacom (Palacio Real de Madrid) a Kralovskou operou (Teatro Real), ktora sa nachadza na nedalekom namesti Plaza de Isabel II, najdete prijemne a elegantne namesticko Plaza de Oriente. Po stranach namestia uvidite 20 bielych soch vytesanych do vapenca, ktore predstavuju byvalych spanielskych kralov. Namestiu dominuje fontana s levmi a nad nou unikatna socha krala Filipa IV. (Felipe IV.) na koni z roku 1640. Ide o vobec prvu sochu na svete, ktora znazornuje kona stojaceho na zadnych nohach. Popri inych majstroch fachu bol do projektu zhotovenia sochy prizvany aj Galileo Galilei, aby vypocital rovnovazny bod, aby bolo mozne sochu dokoncit a kon by stabilne stal na zadnych nohach.

Jankine foto – fontana s levmi a socha krala Filipa IV. na koni na Plaza de Oriente. Presvedcim sa, ci kon stabilne stoji a Filip IV. stale sedi a spokojne sa poberam “o dum dal” smerom k opere. No najskor fotoukazka aspon dvoch mocnych señorov Spanielska.

Jankine foto – socha jedneho z byvalych spanielskych panovnikov osadena na bocnej strane Kralovskeho palaca

Jankine foto – budova Kralovskej opery (Teatro Real) na namesti Plaza de Isabel II, pohlad z namestia Plaza de Oriente

So Spanielskom sa spajaju aj bycie zapasy, tot chulostiva resp. kontroverzna zalezitost, s ktorou nie kazdy suhlasi (najma nie ochrancovia zvierat). Opomenut sa vsak neda, ide o silnu a starocnu spanielsku tradiciu. Bycie zapasy sa odohravaju v specialne upravenych arenach, no a prave v Madride sa nachadza najprestiznejsia arena na svete – Arena Las Ventas. Nasli by ste ju na namesti Plaza de Toros de Las Ventas v SV casti Madridu. Bola zalozena v roku 1931 a ma kapacitu 23 798 miest. Sucastou arealu je aj muzeum so zbierkou kostymov a vybavy toradorov a tiez fotografii z bycich zapasov – ide o Museo Taurino de Madrid.

Jankine foto – najslavnejsia arena bycich zapasov na svete Arena Las Ventas na namesti Plaza de Toros de Las Ventas. Mala som stastie, lebo pri arene bolo pomenej ludi, pred fotakom mi nestali davy. Bolo tu tak pekne a pocasie bolo tak prijemne, ze som si kupila nejake pitie (pramenitu vodu s mineralmi):-) a posedela na lavicke – nie dlho, mala som vlastny plan, co vsetko chcem v ten den vidiet (a sa aj podarilo) a cakal ma dlhsi presun metrom na opacnu (JZ) stranu Madridu. V ten den som bola v ulickach mesta resp. na nohach minimalne 10 hodin.

Jankine foto – socha toradora pri Arene Las Ventas

Jankine foto – relief s bykmi na namesti Plaza de Toros de Las Ventas

Solidne predstavit Madrid by chcelo vela stran papiera a dlhosiahlu reportaz, co nie je mozne, no aspon pridam fotky snad najvyznamnejsieho namestia Madridu a zrejme najznamejsej obchodnej ulice a potom este zopar fotiek, ktore budu random vyberom. Idem teda po poriadku, najskor nieco o namesti vsetkych namesti v Madride. Jeho nazov neprekvapi, ide o (ako inak) Hlavne namestie (Plaza Mayor), ktore sa nachadza len par krokov od dalsieho znameho madridskeho namestia Puerta del Sol (druhe uvedene som predstavila v texte vyssie, t.j. ako jedno z najznamejsich a najrusnejsich miest v Madride, na ktorom sa nachadza jednak tiez uz spomenuta socha medveda a jednak slavne “silvestrovske” hodiny, ku ktorym nieco prezradim v texte nizsie). Hlavne namestie (Plaza Mayor) je obrovske a prekrasne, ma tvar obdlznika s rozmermi 129×94 m. Arkady namestia lemuju 3-poschodove rezidencne domy, na ktorych by ste naratali 237 balkonikov. Na prizemi domov su rozne kaviarne, bary a restauracie. Namestie ma az 9 pristupovych ciest. Dominantnou budovou je Casa de la Panaderia (Pekarstvo), v ktorej kedysi naozaj bolo pekarstvo. V strede namestia stoji bronzova jazdecka socha krala Filipa III. (Felipe III.), ktory dal namestie vybudovat. S vypracuvanim planu namestia sa na jeho ziadost zacalo uz v roku 1577. Pocas svojej historie malo namestie roznorode vyuzitie: konali sa tu trhy, bycie zapasy (az do roku 1878 sa tu na bycich zapasoch mohlo zist neuveritelnych 50 000 ludi), verejne popravy a hral sa futbal. V dobach posobenia spanielskej inkvizicie sa tu vyhlasovali tzv. “autos da fe“, t.j. rozsudky nad udajnymi kacirmi, bosorkami alebo odpadlikmi od viery a nasledne sa tu vykonavali aj popravy ludi odsudenych na smrt na zaklade “autos da fe“. Dnes je vyuzitie namestia o poznanie prijemnejsie :-). Mozete skocit do kaviarni, restauracii alebo barov, pripadne nakuknut do tradicnych starych obchodikov a nieco si kupit. Konaju sa tu aj oslavy sviatku sv. Izidora, patrona Madridu.

Jankine foto – namestie vsetkych namesti v Madride, Hlavne namestie (Plaza Mayor). Na fotke narate tri vlajky, no zial, vetrik ich dostatocne nerozvinul, a tak ich dobre nevidno. Kazdopadne, vlajka v strede je statna vlajka Spanielska, bordova vlajka vpravo je vlajka mesta Madrid (v strede vlajky je erb s medvedom opierajucim sa o strom madrono – symbol Madridu), cervena vlajka vlavo je vlajka Madridskeho spolocenstva (na vlajke je 7 bielych hviezd predstavujucich 7 administrativnych oblasti provincie Madrid).

*Jankine foto – Casa de la Panaderia na namesti Plaza Mayor*

Ekvivalentom znamej londynskej Oxford Street (navstivila som v minulosti) je v Madride ulica Gran Via. Islo o pomerne velky projekt na vybudovanie hlavnej (najma obchodnej a dopravnej) tepny Madridu, kedy boli zrusene niektore ulice, aby sa vytvorila Gran Via. Ten “rychly zivot” sa odohrava zrejme prave tu. Najdete tu pobocky roznych bank (Banco de Espana, Banco Caixa, ActivoBank atd.), offices, obrovske nakupne domy Zara, Primark, Desigual, atd., uvidite ludi s najmodernejsimi outfitmi a samozrejme drahe auta. Gran Via je, ako som uz naznacila, obrovskym dopravnym uzlom, vedie z vychodnej strany Madridu od Calle de Alcala pri namesti Plaza de Cibeles (pri tomto namesti sa este neskor pristavim) az po zapadnu cast Madridu na namestie Plaza de Espana. Apropo, cca 10 minut chodze od Plaza de Espana som byvala, t.j. takmer v centre mesta, konkretne v hoteli pri San Bernardo a k tym najvyznamnejsim pamiatkam som sa vedela dostat peso za 10 – 60 minut (podla vzdialenosti tej ktorej pamiatky a sviznosti chodze). Do namestia Plaza de Espana sa vlieva niekolko velkych madridskych ulic a prave tu uvidite aj vysokanske budovy, ktore z tohto miesta robia modernu stvrt Madridu. Kto by chcel vidiet spanielske hlavne mesto ako na dlani, odporucam vyhliadku z hotela RIU Plaza Espana na Plaza de Espana (foto z vyhliadky pripajam na konci tohto prispevku). Ak vas to vsetko velke a moderne omrzi, staci vbehnut do niektorej bocnej ulicky a zas sa ocitnete v tych starych, nevyblyskanych, no krasnych a farebnych ulickach i zakutiach Madridu.

Jankine foto – socha na jednom z prieceli domov na ulici Gran Via

Jankine foto – idem si po ulici Gran Via

Spanielski krali milovali lov a zahrady. A skutocne, cely Madrid je kolorovany dlhymi pasmi a sirokymi plochami zelene (od lovu sa uz zrejme upustilo, ziadne stvanice na zver som nevidela :-). Velkych alebo mimoriadne znamych parkov a zahrad je v Madride minimalne sedem, no celkovy pocet parkov, parcikov a zahrad je tak vysoky, ze sa to asi nikomu nechcelo ratat (oficialny udaj som totiz nikde nenasla) a ani mne sa nechcelo z mapy pocitat :-). Najlepsim obdobim na ich pozretie je jar. Navsteva botanickej zahrady Real Jardin Botanico de Madrid, v ktorej sa mozete poprechadzat v zaplave tulipanov, ruzi a lalii, je vdaka bonsajom a sklennikom s masozravymi tropickymi rastlinami mozna a zaroven zaujimava celorocne. Srdce botanika zaplesa, lebo v tejto zahrade rastie uctyhodnych 6 000 rastlinnych druhov. Hadam najznamejsim parkom je park Retiro (Parque del Buen Retiro), oaza maximalneho kludu v rusnom centre Madridu. V parku mozete nasadnut na lodku na jazierku a urobit si okruznu jazdu, vyvalit sa do travy a spravit si piknik alebo pokecat alebo studovat / citat, skocit na zmrzku alebo pivo do niektoreho z bistier. Kto ma rad pohyb, bicyklovaniu, kolieskovym korculiam a behu tu nikto a nic nebrani. V parku najdete aj outdoorove posilovne a v lete sa to tu hemzi nadsencami jogy. Pokial ide o monumenty nachadzajuce sa priamo v parku, musim spomenut palac zo skla Palacio de Cristal, v ktorom sa casto organizuju docasne expozicie moderneho umenia a Velazquezov palac (Palacio de Velazquez). Najvacsou zelenou plochou v Madride je Casa de Campo, ma 1722 hektarov. Da sa tu robit aj lahsia turistika a najdete tu madridske Zoo-Aquarium. A to sme s vypoctom len zacali. Toho zeleneho je v Madride naozaj vela, co je s prihliadnutim na to, ze ide o rusne metropolis, velmi prijemny fakt. Tiez som si vsimla, ze kazde rano tu mestske sluzby cistia chodniky od odpadkov, t.j. vsade je pomerne cisto a pekne. Ulice udajne pravidelne splachuju uzitkovou vodou.

Jankine foto – vstup do botanickej zahrady *Real Jardin Botanico de Madrid*, ktora sa nachadza pri juznej strane Muzea del Prado

Pokial ide o spanielsku a vlastne aj svetovu literaturu, bolo by priam trestuhodne nespomenut pana menom Miguel de Cervantes :-). Tento spanielsky spisovatel a dramatik sa narodil nedaleko Madridu, v samotnom Madride studoval, isty cas zil a v tomto meste aj zomrel. Prezil velmi dobrodruzny zivot. Ked sa po druhykrat ocitol vo vazeni (bolo to v spanielskej Seville a vtedy mal uz len jednu ruku), zacal pisat roman, ktory ho najviac preslavil: roman Domyselny rytier Don Quijote de la Mancha. Ide o satiru na rytierske romany z obdobia renesancie. Cervantes v diele komicky vyjadril rozpor medzi skutocnostou a iluziou. Hoci uz bol stary, chudobny, jednoruky a mal za sebou rozne zivotne a literarne neuspechy, roman napisal bez zatrpknutosti, s usmevom, plny mudrosti a lasky k cloveku. Ide o jedno z najcitanejsich literarnych diel na svete a najcitanejsie a najprekladanejsie literarne dielo v Spanielsku. Notoricky znama epizoda z tohto romanu je boj rytiera s veternymi mlynmi (spojenie “bojovat s veternymi mlynmi” sa ustalilo aj u nas ako metafora na oznacenie vopred prehrateho boja). Hrdina romanu domyselny rytier Don Quijote de la Mancha svojimi idealmi o cti, slachetnosti a statocnosti naplnoval svoje ciny, no nevidel realitu. Tu mu predostroval jeho verny zbrojnos Sancho Panza, no rytier sa neunavne pustal do novych a novych dobrodruzstiev. Jednym z nich bol boj so styridsiatimi veternymi mlynmi, ktore povazoval za obrov. Otacajuce sa lopatky vsak zachytili utociaceho rytiera aj s konom, odhodili ich a bolo po bitke. Svoj neuspech v boji rytier okomentoval tak, ze obry mali viac bojoveho stastia a carodejnik ich premenil na mlyny, aby mu zmaril slavu z vitazstva. Premozeny mlynmi a podoprety vernym Sanchom Panzom sa potom vydal na dalsiu cestu, v ustrety dalsieho dobrodruzstva …

*Jankine foto – dom, kde isty cas zil spanielsky spisovatel a dramatik Miguel de Cervantes*. Jeho podobizen je na tabulke v strede.

*Jankine foto – malba na dome, kde zil Miguel de Cervantes – zobrazuje znamu epizodu boja s veternymi mlynmi z jeho romanu Domyselny rytier Don Quijote de la Mancha*

Spanielsko a priamo aj Madrid sa mozu popysit velkym poctom spisovatelov, basnikov a dramatikov – sucasnymi aj minulymi. Rovnako aj mnohymi divadelnymi a opernymi scenami.

Jankine foto – v ulickach Madridu priamo na chodniku uryvok z dramatickeho diela “Don Juan Tenorio”, ktore napisal spanielsky narodny basnik a dramatik Jose Zorrilla, ktory povodne vystudoval pravo v Tolede (aj Toledo som popri Madride navstivila, o tom snad este niekedy nabuduce)

Jankine foto – neoklasicisticka budova divadla Teatro Español na namesti Plaza de Santa Ana

Umenie, galerie, muzea a vystavy su osobitnou kapitolou Madridu a kazdy milovnik (najma vytvarneho umenia, no nielen) vie alebo tusi, kam povinne maju smerovat jeho kroky. K tejto tematike zavesim osobitny post, pretoze ani ja som kulturne nelenila a jedno muzeum svetoveho vyznamu som navstivila :-). A bol to veru zazitok, na ktory (kiezby) nezabudnem :-).

Kedze futbal nie je moja parketa, do futbalovych tem sa nejdem pustat :-). Aby moja ignoracia nezdvihla fanusika tohto sportu z lavicky, aspon tolko, ze v Madride sidlia dva zname futbalove kluby: Real Madrid a Atletico Madrid. Domacim stadionom Realu Madrid je Estadio Santiago Bernabeu (kapacita je cca 81 tisic fandov a dostanete sa k nemu modrou linkou metra 10) a domacim stadionom Atletica Madrid je Wanda Metropolitano Stadium (kapacita je cca 68 tisic fandov a nasadnut musite na zltu linku metra 7 – upresnila by som, ze je to skor okrova farba metra a nie zlta a to by bolo k futbalu asi vsetko z mojej strany :-). Kazdopadne, ist na stadion a pozriet si niektory zapas by som v pohode rada (musi to byt uzasna atmosfera), ale nebol cas a dala som prednost inym aktivitam, mojmu srdcu blizsim :-). Spominam si (pokial ide o silnu atmosferu na obrovskom stadione) na baseballovy zapas v Tokyu (baseball je top sportom v Japonsku) – o pravidlach baseballu, teamoch a hracoch som nevedela nic, ani som netusila, fanusikovia koho sedia v rade podo mnou alebo nado mnou, no rychlo som sa zaradila, zvolila spravnu fandiacu strategiu a atmosfera bola naozaj vyborna, stalo to teda za to. Nasledovanim obligatneho postupu pri ucasti na masovych sportovych podujatiach “rock up on game, get your tickets, get ready to scream, shout and cheer” by aj pre mna bola atmosfera na madridskych futbalovych stadionoch urcite nezabudnutelna. Mozno nabuduce.

Pripajam este zopar mojich foto z toho krasneho Madridu (len random vyber).

Jankine foto – pozostatky egyptskeho chramu Templo de Debod – jedna z mala ukazok starovekej egyptskej architektury, ktoru je mozne vidiet mimo Egypta a jedina svojho druhu v Spanielsku. Ako sa dostala takato stavba do Spanielska? V suvislosti s vystavbou Asuanskej priehrady v Egypte v roku 1960 hrozilo, ze voda zaplavi archeologicke pamiatky v udoli Nilu. UNESCO preto vyhlasilo medzinarodnu operaciu na zachranu kulturneho dedicstva, no a Egypt sa v roku 1968 rozhodol venovat chram Spanielsku ako vdaku za jeho pomoc pri zachrane ineho egyptskeho chramu. *K chramu som sa dostala peso z namestia Plaza de Espana.* Procesna cesta popri chrame vedie k vyhliadke, z ktorej si mozete pozriet JZ stranu Madridu.

Jankine foto – cesticka od chramu Templo de Debod k vyhliadke Mirador del Templo de Debod. Caro miesta vynikne pri zapade slnka. Dojem z miesta by som opisala asi ako “ked ma polovica Madridu rande” – totiz, ako pri vyhliadke, tak aj v parku vedla som videla naozaj velmi vela domacich kazdeho veku – zalubencov, rodiny s detmi, studentov so skriptami a ludi, ktori si kreslili alebo prisli len tak posediet. Niektori s kavou v ruke, ini s vinkom alebo so sluchadlami na usiach, atd. Bolo tu velmi pekne a prijemne, tie davy nijako nevadili, kazdy si “isiel to svoje”, robil co chcel a nikto nikomu (aspon na pohlad) nezavadzal.

Jankine foto – iduc cez latinsku stvrt La Latina s uzkymi a farebnymi ulickami sa po par minutach chodze dostanete na malinke no prekrasne namestie Plaza de la Villa v stvrti Austrias. Z troch stran ho obklopuju zachovane barokove domy zo 17. storocia (velmi oblubeny styl v Madride). Uz od cias stredoveku sidlila mestska rada resp. mestsky urad v jednom z domov na tomto namesti, konkretne v Casa de la Villa. Ja vam ukazem iny dom na tomto namesticku.

Jankine foto – sme stale na Plaza de la Villa, naproti Casa de la Villa je tehlovy dom s vezou Casa y Torre de los Lujanes (na fotke vyssie). Ide o jeden z najstarsich objektov v Madride. Architektonicky su na vezi pritomne goticke a arabske prvky. Veza je z 15. storocia – presny rok jej postavenia nie je jednoznacne datovany, podla historikov bola veza postavena skor nez prilahly dom. Ten je z roku 1494 a postavil ho Alvaro Lujan. V dome *dokonca isty cas zil aj francuzsky monarcha Francois I., ked v bitke pri Piave v roku 1525 padol do zajatia.*

V historickej casti Madridu sa mi pacili aj oznacenia ulic, namesti a namesticok, resp. tabulky s ich oznacenim – vid kolaz fotiek nizsie. Hned na prvej fotke je tabulka oznacujuca (ak to doslova prelozim do slovenciny) “Laktovu ulicu”, pretoze “codo” je v spanielcine laket.

Jankine foto – v modernych castiach mesta su klasicke oznacenia ulic a smerovky na ne

Jankine foto – som v podchode na zastavke metra, a ak ma pamat neklame, islo o zastavku Sevilla na cervenej linke metra 2, ked som z vecerneho predstavenia flamenca mierila este na krokety, t.j. chcela som sa dostat na zastavku metra Noviciado, odkial je to uz len kusok do pubu s kroketami a potom uz len 1 zastavku metrom na San Bernardo, kde som byvala. Z tychto koncin (Noviciado, Plaza de Espana a ich okolie) som vzdy chodila na San Bernardo peso, aj ked pocet predplatenych jazd na cestovnom listku (tarjeta) som mala dostatocny – prechadzat sa tu totiz bolo prijemne, vsade v meste som sa citila ako doma a bezpecne aj v noci. Kedze v Madride zrusili papierove listky na MHD, musite si kupit cipovu kartu – je prenosna, cize ak ste dvaja, podate si ju cez turniket. Stoji 2,50 Eur, pricom podla potreby si ju nabijete – 10 jazd na MHD stoji cca 12,50 Eur (v ramci jazdy mate lubovolny pocet prestupov, len nesmiete opustit stanicu metra), akurat z letiska a na letisko je extra fee za metro + 3,00 Eur za kazdy smer (ja som isla zo zastavky Aeropuerto T1, T2 a T3, teda neviem, aky je extra fee, ak by ste isli zo vzdialenejsieho terminalu 4 resp. zo zastavky Aeropuerto T4). Hoci nemam orientacne schopnosti, premavala som sa po Madride viac nez suverenne a to ako metrami (bez problemov som prestupovala z jednej linky na dalsiu linku), tak aj peso. Metra su fantasticky a logicky oznacene, vratane salidas, t.j. exitov z metra. Na porovnanie, v Madride som bola prvykrat v zivote a orientovalo sa mi super, kym v Prahe sa mi orientuje tazsie, hoci som v nej aj 4x do roka. A musim podotknut, ze metro v Madride bolo ciste – ako interier vlacikov, tak aj priestory stanic metra. Rovnaky pocit (ciste a upratane priestory) som mala aj na jednej velkej autobusovej stanici v Madride, odkial som isla do Toleda.

*Jankine foto – namestie Puerta del Sol*

Jankine foto – na namesti Puerta del Sol sa nachadzaju slavne “silvestrovske” hodiny. Z tohto miesta sa kazdorocne uz od roku 1962 nazivo vysielaju novorocne oslavy statnou televiziou, cize *Spanieli napriec celou krajinou sleduju na svojich obrazovkach odbijanie polnoci zaberom na tieto hodiny*. Odpocitavanie casu do polnoci je sprevadzane tradiciou: pri kazdom z 12-ich uderov sa musi zjest jedna bobula hrozna. Neviem, ze by niekto u nas robieval taketo “zajedanie polnoci” hroznom, skor tak sa pocitaju stamperliky :-).

Jankine foto – zostavam na Puerta del Sol a pohlad z hodin na vezi upriamim na chodnik – je na nom vyobrazeny symbolicky nulty kilometer. Ide o nulty kilometer radialnej siete ciest celeho Spanielska a dolezity prestupny uzol mestskej hromadnej dopravy.

Jankine foto – nahle sa zaplnaju vsetky ulicky – bola sobota a cas okolo obeda. Ked som v ten den vyrazala do ulic o 9:00 rano, Madrid este spal, vonku skoro nikto nebol – aj ja by som spala v taky den o takom case :-), ale kedze som tu bola na vylete a ulice na mna volali, nevyspavala som a kazdy den cca o 9:00 som uz bola vonku a moj den sa koncil az v noci nocovitej, neskorej, nohy som si zodrala a hlasivky mi tiez odisli, lebo som vela a nahlas rozpravala (presne ako miestni) :-). Naozaj, hlasivky sa mi vratili asi az predvcerom. Na Slovensku ludia tolko nerozpravaju, urcite nie s takou kadenciou a tak nahlas, ale mne to v Madride nevadilo.

Jankine foto – v centre mesta – spanielska gitarka musi byt, hoci aspon ako maketa na prieceli domu

Jankine foto – v ulickach mesta uvidite vela farebnych domov alebo aspon farebne fasady

Jankine foto – socha spanielskeho basnika a dramatika Federica Garciu Lorca na Principeho ulici (Calle del Principe)

*Jankine foto – Congreso de los Diputados (vladny urad)*

Jankine foto – na bielom podstavci uprostred fotky je socha spanielskeho maliara a grafika Francisca Goyu, budova pred sochou je 200 rokov stare spanielske narodne muzeum Prado (Museo Nacional del Prado) a vlavo v pozadi je kostol San Jeronimo el Real zo 16. storocia

Jankine foto – v ulickach Madridu – rana a noci boli na zaciatku marca dost chladne (0 az 6 °C), no cez den prijemne teplo, boli aj dni, ked som pobehovala len v tricku / koseli

Jankine foto – cesta pred budovami je cast znameho bulvaru Paseo de Prado. V strede obrazku je Neptunova fontana (Fuente de Neptuno), ktoru za tym stromom velmi nevidiet. Budova vlavo a budova v strede su luxusne 5-stars hotely. Tato adresa je viac nez prestizna (!), pretoze ide o tzv. Trojuholnik umenia (v pesej blizkosti od tohto miesta sa nachadzaju 3 svetozname muzea: Prado, Thyssen a Reina Sofia). Na margo hotela v strede (ide o Westin Palace Hotel), popri ranajkach za sprievodu hudby a udajnych “heavenly bath + heavenly bed” hotel ponuka aj aperitiv pod kupolou v bare, ktory preslavil Ernest Hemingway vo svojom romane Slnko aj vychadza.

Jankine foto – ulica Calle de Alcala v stvrti Jeronimos, budova vlavo je Banca de Espana (Bank of Spain)

Jankine foto – neoklasicisticka fontana Cibeles (Fuente de Cibeles) z roku 1782 na namesti Plaza de Cibeles, ide o ikonicke miesto Madridu. Na koci tahanom levmi sedi Cybele (po spanielsky Cibeles), frygska a lydska bohyna. V greckej mytologii ide o najzahadnejsiu bohynu, ktora prichadza do greckeho Panteonu z cudzich krajin neznameho povodu na levmi zapriahnutom kociari. Bola uctievana ako “velka matka bohov”. Udajne zila najradsej v lesoch s horskymi demonmi a levmi. Obrady, ktorymi si ju uctievali, boli velmi divoke. Mozno preto (a nie nahodou), ked Real Madrid vyhra majstrovstva, toto je miesto, kde sa potom stretnu fanusikovia aj hraci a spolocne bujaro oslavuju (kapitan udajne da vlajku a satku Realu Madrid na sochu). Ja som tu bola v komornej atmosfere, rozumej bez hracov Realu, obklopena “len” hustou premavkou a krasnymi, honosnymi budovami vsade naokolo (vid foto vyssie a foto nizsie a potom este treba spomenut budovu Palacio de Buenavista – Velitelstvo armady a Palacio de Linares (Casa de America), vsetky stoja za pozretie). Rozhodne pompezne miesto. Ak by som niekedy znova prisla do Madridu, namestie Plaza de Cibeles by som chcela vidiet aj v noci, urcite je krasne vysvietene. A aby som nezabudla, bulvar, ktory zacina na tomto mieste, sa vola Paseo de Recoletos.

Jankine foto – palac Cibeles (Palacio de Cibeles) – dnes sluzi ako sidlo mestskej rady, cize ide o mestsku radnicu, nachadza sa na Plaza de Cibeles

Jankine foto – 5-oblukova neoklasicisticka brana Puerta de Alcala z roku 1778 (ano, az takto som sa predrala do stredu cesty do krikov v prospech co najlepsej fotky):-)

*Jankine foto – 3-oblukova neoromanska brana Puerta de Toledo z roku 1827*. Kym Puerta de Alcala (na obrazku vyssie) sa nachadza v SV casti Madridu, tato Puerta de Toledo sa nachadza v JZ casti Madridu (obidve brany som si pozrela v jeden a ten isty den a v pohode podla mapy mesta a mapy metra). V prospech tejto fotky som vysla kusok na cestu na mensom kruhovom objazde, no zdrzala som sa riadenia premavky, nebolo treba:-).

Jankine foto – som pri velkom kruhovom objazde blizko rieky Manzanares a zastavky metra Piramides (zelena linka metra 5), ktora je jednou z najstarsich zastavok metra v Madride. Nachadza sa v JZ casti Madridu. V strede namestia su dva rovnake obelisky z r. 1831, monolity zo zmesi zuly a vapenca, vysoke 14 metrov – vidno ich na fotke.

Jankine foto – Segovijsky viadukt (Viaducto de Segovia) v stvrti La Latina v Madride, staval sa v rokoch 1934-1942 a jeho funkciou bolo prepojit centrum mesta s Kralovskym palacom *(Palacio Real de Madrid)*

Jankine foto – Toledsky most (Puente de Toledo) *v Madride* na rieke Manzanares, postaveny v r. 1724

Jankine foto – graffiti a street art v uliciach Madridu

Jankine foto – som v centre mesta blizko trznice (freshmarketu) Mercado de San Miguel, na fotke je budova stojaca vedla Mercado de San Miguel

*Jankine foto – pohlad na Madrid z vyhliadky hotela R*IU Plaza Espana na namesti Plaza de Espana – na fotke je hlavna obchodna ulica Gran Via

*Jankine foto – pohlad na Madrid z vyhliadky hotela RIU Plaza Espana na namesti Plaza de Espana* – rozlahly objekt vlavo, ktory ma sedu strechu, je pevnost Conde Duque

*Jankine foto – pohlad na Madrid z vyhliadky hotela RIU Plaza Espana na namesti Plaza de Espana*

Pokial ide o jedlo, pitie, zabavu a uz avizovany link na osobku zo Slovenska, ktoru som spoznala v Madride a ktora je tam ako doma, vsetko publikujem v dalsom poste.

Zaujimavost: hoci vykanie v spanielskej gramatike existuje, tu sa neuplatnuje, tyka si kazdy s kazdym (aj podriadeni vs nadriadeni, deti v skole vs ucitelia, atd.).

Jankine foto – ide o poriadne nazoomovany obrazok, fotila som z dialky a do vysky koruny stromu, kazdopadne v Madride volne poletuju papagaje a toto je jeden z nich, odfotila som ho na Calle de Felipe IV medzi muzeom Prado a hotelom Mandarin Oriental Ritz, ak by niekoho orientacne zaujimali suradnice:-). Tych papagajov som videla niekolko, vsetky boli zelene. Neskor som sa dozvedela, ze si tu bezne polietavaju.

PS na temu Madrid vs Barcelona: Hovori sa, ze Madrid je v tieni katalanskej Barcelony. Niektori (dusou oddani skor Barcelone) to vysvetluju pritomnostou mora v Barcelone. Ini (dusou oddani skor Madridu) oponuju, ze hoci Madrid nema more, ma atmosferu, ktoru mu moze zavidiet aj Barcelona a je srdcom Spanielska. Niektori zas hovoria, ze tieto mesta su dost odlisne, nedaju sa porovnat, no ked vezmu na zretel atributy oboch miest, ktore ich robia prijemnymi, vychadza Madrid udajne ako vitaz. Osobne neviem porovnat, lebo v Barcelone som nebola, no pre mna je Madrid s jeho obyvatelmi (Madrileños) na top priecke miest, ktore som v Europe zatial navstivila. Hoci je to metropola a bezny ruch kazdodenneho zivota s trubenim aut ci motoriek k nemu celkom prirodzene patri, na strane druhej tu vladne pohodka, uvolnenost, pocujete strngajuce pohariky naplnene vybornym vinom a neutichajuce rozhovory miestnych, odniekial doliehaju zvuky gitary, proste carovne mesto. Samozrejme, aj Barcelonu a tiez Sevillu, Granadu, Valenciu, Zaragozu, akvadukt v Segovii atd. by som chcela vidiet:-). Hasta luego, Madrid, muchas gracias por todo.