Podtitul: Thajsko – krajina usmevov. Bangkok – Mesto anjelov, mesto tisicov Budhov aj mesto hriechu (nuda tu nehrozi). V nocnom Sin City su prekvapenie a rozpaky v poriadku, pohorsovanie nie (to radsej zostante sediet v hoteli).
Thajsko bola moja druha “vstupna brana” do Azie – druha azijska krajina, ktoru som navstivila. Hoci je zamorena turistami, ktorych pritomnost trosku ubera na azijskom spirite, je to fajn destinacia na to, aby ste zistili, ci ste “aziofil” :-). Ja som a velmi! No az po navsteve dalsich azijskych krajin, v ktorych je to “azijske” v (o dost) koncentrovanejsej podobe, som Azii skutocne podlahla. Naspat k Thajsku. Hovori sa o nom ako o krajine usmevov – to plati, ziju tu neskutocne vysmiati a srdecni ludia, taki dobracikovia (mozno aj preto, ze su theravadski budhisti). Hovori sa tiez o miestnej vybornej gastronomii – aj to plati (pre mna osobne vsak nie je azijskou topkou, napr. vietnamska a japonska kuchyna maju u mna prednost). Hovori sa o krasnych plazach v roznych thajskych provinciach a o nadhernych ostrovoch v Adamanskom mori – aj to plati. A napokon, v suvislosti s Thajskom sa sklonuje na vsetky mozne sposoby turistika s hviezdickou – aj to plati. Co tu treba navstivit? Neponuknem ziadne bedekrove informacie, len zopar osobnych tipov – Bangkok, plaze (par noci som bola na Krabi) a ostrovy (ja som ich videla cca 5-6), urcite byvale starobyle hlavne mesto Ayutthaya – mesto kralov Siamu, tiez plavajuce trhy Damnoen Saduak (cca 100 km od Bangkoku) a pamatnik obetiam krvavej vystavby zeleznice z Thajska do Barmy (tzv. zeleznica smrti), kde su este aj dnes denne ukladane cerstve kvety a ktory sa nachadza pri rieke Kwai.
A teraz k Mestu anjelov / Mestu hriechu. Bangkok je jedno uzasne, farebne, rusne, vibrujuce a uvolnene city, plne zabavy, no aj historickych pamiatok a soch Budhov. Je tiez (a zrejme celosvetovo) zname vykricanou stvrtou Patpong. Hovori sa (citajte s nadsazkou), ze “kto nebol v Patpongu, nebol v Bangkoku”. Skor to zrejme plati pre turistiku s hviezdickou, no kedze prave v Bangkoku som videla to, co inde na svete nie, suhlasim, ze treba skocit aj tam, lebo k mestu proste tato stvrt patri (nehovorim, ci je dobre alebo zle, co vsetko sa tam odohrava, je to proste fakt a tak to treba brat a nemoralizovat). Za bieleho dna inak nevinne vyzerajuca stvrt, ktora sa v noci meni na miesto, kde uvidite a kupite vsetko – od falzifikatov osobnych dokladov cez oblecko, kokosove orechy az po privatne sluzby snad kazdeho druhu (zdaleka nielen krajcir, maser, tater, plasticky chirurg, zubar) alebo vstupne na show podla vasho gusta :-).
Do miestnych klubov chodia uplne bezne aj zeny – turistky alebo pary (nielen muzi). Zaskoceni asi budete, najma ked tam pojdete cisto zo zvedavosti – dvere za vami zaklapne bodyguard, obklopi vas sero, no aj tak dobre uvidite, a to doslova vsetko – nielen klasicke shows, travesti shows, ale aj live “produkcia” a la hodinovy hotel odohravajuca sa v ringu a aj mimo neho (kde prislo) a dokonca v podani neazijskych parov. To, co som nazivo na verejnosti (v utrobach klubu) videla v Patpongu, som nikde na svete nevidela. Plati absolutny zakaz fotit a natacat – neskusajte to, lebo vas aj s poharikom v jednej ruke a fotacikom v druhej ruke v tom lepsom pripade vyhodia, v horsom pripade vam a vasmu fotaku daju lekciu thajskeho boxu. Ako to vidim ja? (1) Ak ste jedinec s prudernejsou povahou alebo ak mate sklony sa pohorsovat, sudit, hodnotit, tak tam ani omylom nechodte. (2) Inak urcite skocte aspon nakuknut – ak vas to nebude v ziadnom klube bavit, v Patpongu je aj obrovsky nocny trh. (3) Najkrajsie zeny v Thajsku su muzi (lady-boys) : -) – na prvy pohlad je velmi mala sanca rozoznat ich od zeny a mnohi su naozaj pekni / pekne. (4) Aby si turisti dodali odvahu a zlepsili naladu, “skyblikuju sa” – o co ide? Na ulici su stanky, v ktorych maju nieco ako male vedierka, ktore vam naplnia mixom najtvrdsieho alkoholu a ten sa pije cez slamku – vrazedne kombo, lebo teplo (aj v noci), do toho tvrdy alkohol a este mixnuty a slamka – ja som nekyblikovala, stacil mi jeden, dva druhy (nie desat). Pripajam par foto lady-boys (ako som pisala vyssie, v tych “najtmavsich” kluboch bol zakaz fotit a natacat, ziadne foto nemam a vlastne, ak by som aj mala, nepublikovala by som :-).
Kedze som do Thajska a ani do Bangkoku nesla kvoli turistike s hviezdickou:-), patri sa na tomto mieste (aj napriek tomu, ze clanok nemal byt o kulturnych pamiatkach) aspon spomenut “must see” zalezitosti v Bangkoku, ktore som si pozrela aj ja – prenadherny Kralovsky palac, jedinecny sediaci Budha z cisteho zlata, chramovy komplex Wat Pho s obrovskou sochou pozlateneho leziaceho Budhu (ide o najvacsi a najstarsi chramovy komplex v Thajsku a tiez miesto, kde vznikli zname thajske masaze), budhisticka stupa Wat Arun (najkrajsia je pri vychode alebo zapade slnka), plavba po rieke Chao Phraya, ktora vertikalne pretina Bangkok a priblizi vam kontrastnu stranku mesta resp. jeho lesk aj biedu (spickove hotely, moderne budovy a vily striedaju rozpadavajuce sa domceky na koloch). K dotvoreniu predstavy o meste treba spomenut populaciu s vyse 8 mil. obyvatelov, velky hluk a smog (stale vsak o dost mensi nez v Indii), esteticka/plasticka chirurgia a nemocnice na taketo zakroky na spickovej urovni (vykony v oblasti estetickej/plastickej chirurgie patria medzi najlepsie na svete a pocetnu klientelu predstavuju cudzinci) a tiez tuk-tuky. Ked som sa v noci alebo skor nadranom vracala z Patpongu na hotel, isla som tuk-tukom. Pamatam si, ze moj tuk-tukar sa rozhodol na 8-prudovej dialnici pretekat s inym tuk-tukom a s o dost rychlejsimi autami a ja si uz nespominam, preco som ho v tom este aj povzbudzovala:-) ?! … Tymto moja night-tour Bangkokom dostala este jednu adrenalinovu bodku na zaver (apropo, k Bangkoku by sa mi akosi jazda v taxiku s taxikarom v bielych rukavickach, ktora je tak typicka pre moje milovane Japonsko, vobec nehodila). Na hotel som dorazila ziva a zdrava a celkovo nadsena z tohto mesta (a teraz zamerne napisem) – Mesta anjelov:-).