Podtitul: Ak chcete vidiet na safari slona – nie jedneho ci dvoch, nie stado ci dve a vlastne ani desiatky, ale (kaslat na striedmost) rovno STOVKY, vyrazte do Botswany a jej Narodneho parku Chobe.
Najskor aspon strucne k Botswane. Nachadza sa v juznej casti Afriky, severne od JAR, vychodne od Namibie a dalej susedi so Zimbabwe (lezi na vychod od Botswany, kam sme pokracovali) a so Zambiou (lezi severne od Botswany, kam mnohi, ktori navstivia Zimbabwe, pokracuju – pre nas, ktori sme uz mali v tom case “v nohach” tisicky kilometrov, by to uz bolo prilis). Rozloha statu je obrovska (581 730 km²), pocet obyvatelov je maly (cca 1 765 000), hlavnym mestom je Gaborone (nenavstivila som), miestnou menou je pula. Krajinou prechadza rovnobezka Obratnik Kozorozca – Tropic of Capricorn (na mieste rovnobezky som stala v Namibii – aj nou rovnobezka prechadza).
Botswana je velkym lakadlom pre turistov nielen pre neskutocnu koncentraciu zvierat (v narodnych parkoch a prirodnych rezervaciach s roznymi biotopmi mate sancu vidiet aj BIG FIVE – hoci, s vyskytom nosorozcov je to biednejsie), ale aj preto, ze ide o bezpecnu, demokraticku a stabilnu krajinu (zaroven vsak velmi drahu). Uradnym jazykom je anglictina (moj postreh: ak neratam prirodne africke kmene, s ktorymi som sa dorozumievala prostrednictvom lokalnych tlmocnikov a rukami a nohami, vsade v Afrike, kde teda anglictina nebola uradnym jazykom, som sa anglicky uplne v pohode dohovorila – aj na malickych trhoviskach a miestach, kde ineho turistu neuvidite – tot rozdiel oproti niektorym inym a vyspelym castiam sveta, kde som sa anglicky nedohovorila – Japonsko, Brazilia a ine). Na JV Botswany sa rozprestiera pust Kalahari a v SZ casti sa nachadza delta rieky Okavango (tiez mam foto). Co sa tyka kmenov, urcite ste poculi napr. o Krovakoch (kedysi obyvali celu juznu polovicu Afriky, boli vsak zatlaceni inymi africkymi kmenmi a neskor aj belochmi do najpustejsich oblasti Namibie a Botswany…). Ak sa niekde docitate, ze sa treba poponahlat, ak chcete zazit / vidiet prirodne africke kmene (napr. v Etiopii, Namibii a pod.), je to pravda. Ja som niektore “nedotknute” kmene este mala moznost vidiet, no zaroven aj to, kam uz stihla pokrocit globalizacia, modernizacia, civilizacia (niektori Masajovia uz maju mobil a ked idu nakupovat, oblecu si jeansy).
A zas som sa nechala uniest do inych koncin Afriky, ale vratim sa k teme Botswany a to spolu s prasiatkom a lebkami zvierat, cize po africky:-).
Krasnu fotku lebky slona, ktora ma privitala v jednom kempe v Namibii, ukazem inokedy. Aby to nevyvolalo otazniky, nemam informaciu, ze by miestni ludia, ktori sa naozaj poctivo staraju o kempy, okolie kempov a prirodu, ze by tito ludia (nebodaj rangeri) pytliacili a zabijali zvierata pre trofeje. K dispozicii su kosti uhynutych zvierat, ak teda nejake zostanu v kolobehu zivota v prirode. Totiz, o zdochliny sa najskor postaraju predatori a/alebo supy, no aj kosti, ktore zostanu, mozu rychlo zmiznut z povrchu zemskeho – pre hyeny resp. ich silne celuste ziadny problem. Spomedzi seliem moze byt lovcom sice aj sakal, no ten sa radsej hosti na koristi inych predatorov (zivi sa prevazne zdochlinami).
A teraz postupne zopar informacii o NP Chobe (jeep safari, plavba po rieke), vyber mojich foto slonov a nieco aj o rieke Chobe.
Narodny park Chobe je tretim najvacsim narodnym parkom v Botswane (ma rozlohu 11,700 km2) a je z nich suverenne najoblubenejsi. Moze sa popysit najvacsim vyskytom zvierat v celej krajine a z tohto hladiska patri aj k jednym z top na celom kontinente. Co sa tyka populacie slonov, NP Chobe pocita az 50 000 slonich jedincov !!! – ide preto o miesto s najvacsou koncentraciou tohto zivocisneho druhu na nasej planete. Narodny park lezi severne od delty Okavango v SZ casti Botswany a nachadza sa v Capriviho pase (Caprivi Strip) – uz som spominala (aj v skorsich prispevkoch), ze ide o malaricku oblast.
NP Chobe ma 4 ekosystemy. Jednym z nich je nabrezie rieky Chobe. Tato rieka nikdy nevysycha, aj preto sa tak dari zivotu v jej vodach a na jej brehoch. Zivotom to tu doslova prekvita – doslovne.
Odporucam absolvovat jeep safari, no najma vodne safari / plavbu po rieke. Poviem to inak, prist do NP Chobe a vynechat plavbu po rieke s rovnomennym nazvom Chobe by sa rovnalo situacii navstivit susedne Zimbabwe a nepozriet si Viktoriine vodopady. Podnikla som obidve safari, viac sa mi pacila plavba. Ak by som mala porovnat plavbu po rieke Chobe s plavbou na jazere Naivasha v Keni (u oboch pocetny vyskyt hrochov), lepsi pocit som mala z plavby po rieke Chobe – menej vetcha lodka:-). Scenerie boli vsade uchvatne, no na pozorovanie vtakov bolo lepsie Lake Naivasha – viac nez 400 druhov vtakov, co je sice menej nez v NP Chobe (k nemu udaj nizsie), no v Keni som videla rozne, aj vzacne exemplare uplne zblizka. Predsalen, ine je asi pozorovat jazernu prirodu a ine riecny breh. Ak spominam Lake Naivasha, dalsim krasnym prvkom boli vodne rastliny a efektne zatocene stromy. V okoli jazera je velke mnozstvo foliovych sklenikov na pestovanie ruzi (udajne kazda druha ruza na europskom trhu pochadza prave odtial). Domcek na brehoch tohto jazera mali kedysi Joy a George Adamsonovci – zachranili a vychovali levicu Elsu. Joy o tom napisala svetoznamu knihu Volanie Divociny (Born Free), tento skutocny pribeh bol aj sfilmovany a oceneny dvoma Oscarmi. Joy bola tiez zakladatelkou miestneho Narodneho parku Hell´s Gate a ochranarskej organizacie Elsa Conservation Trust.
Spat k NP Chobe. Aj tu si nadsenec birdwatchingu pride na svoje – zije tu vyse 450 druhov vtakov!
Najvacsim benefitom vodneho safari (okrem vtakov, hrochov, krokodilov atd.) je vsak pozorovanie slonov – uvidite neskutocne pocty pri vsakovakych cinnostiach (od valania sa v bahne, cim ziskava ich koza cerveny nadych, az po plavanie, doplnanie zasob potravy a vody, odpocivanie). Samozrejme uvidite aj ine zvierata, ktore sa chodia napajat vodou z rieky (bylinozravce, ale aj selmy) – ved, kde inde by im bolo lepsie, nez na sirokych brehoch s bujnou travou a pri zdroji vody. Krasne fotky mam aj z hrochov a krokodilov.
Hoci som si zaumienila, ze zo zvierat s vynimkou slonov v tomto prispevku ziadne ine nezverejnim, no kedze som uz predsavzatie stihla “porusit”, pridam este 3 fotky “neslonov”. Najskor to bude miniaturny, no velavazeny clen patky najikonickejsich vtakov juznej Afriky – snovac kafersky – ved, ako sa mudro hovori “An icon is not always the biggest, the fastest, the flashiest or the most pervasive. No, it is something more than that. An icon is something that captures the spirit of a time or the essence of a place.” A dalsie 2 fotky su z “neikonickej”, no zato sympatickej husky:-).
Botswana – odfotit tohto maleho vtacika by chcelo lepsi fotak, ale myslim, ze foto
sa celkom podarilo. Vacsinu dalsich zaberov z tohto vtacika mam take, ze je bud otoceny chrbtom ku mne, alebo zabery nie su ostre – on bol v kazdej polsekunde inak natoceny, moju snahu o dobry zaber mal samozrejme totalne na haku:-).
Co sa tyka jeep safari, sofer bol miestny a jeep otvoreny (bez okien) – to je vzdy trosku zvlastne, ked sa zastavite a pozorujete selmy – kto kedy povedal, ze nejaka sa nerozbehne a nechnapne vas? Soferi su vyborni watcheri, to je jasne. Kym oni vidia vsetko, my zlomok – kto pojde na svoje prve safari, zisti, ze aj pozorovanie treba trenovat – je nutna velka davka trpezlivosti a koncentracie, ziadne zviera nepride pred objektiv, hodiny nemusite vidiet okrem bylinozravcov alebo opic nic “vacsie” a ako som uz spominala v skorsich prispevkoch, je ohromne stastie vidiet Big Five. A to si treba akoby zasluzit (vytrvalostou). Postupne sa budete zlepsovat (som zivym prikladom, ze aj z totalneho amatera – watchera, pre ktoreho nikdy predtym nebola fauna hobby, sa s prvou navstevou Afriky stal milovnik safari a osoba, ktora casom vedela rozlisit gazelu grantovu od gazely thompsonovej a tie od impaly a pod.). Nezda sa, ale uz par hodin pozorovania prirody vas FYZICKY dost unavi, ale je to super (mentalny a psychicky reset). Jeep safari v tomto regione nepatrilo k mojim naj, ani co sa scenerii tyka (asi preto, ze som sem prisla znacne “rozmaznana” po navsteve inych parkov), zato vodne safari patrilo k tym top. Potom som sa plavila este v Zimbabwe – nie v sude po Viktoriinych vodopadoch:-), ale na vyletnej lodke po rieke Zambezi – a tam som hodila do vody mincu, aby som sa do Afriky vratila:-).
V NP Chobe som pofotila vsetko, co sa dalo. Nie vsak Big Five, resp. takto, nekompletnu Big Five som v ramci juznej Afriky dosiahla uz v Namibii, do kompletky mi este chybalo foto byvola kaferskeho, ktoreho som odftotila v NP Chobe. No ale pokial ide o slonov, slonice a slonicata, nebudem klamat, ze po case som mala pocit, ze fotiek mam na rozdavanie, ze mozem dat prvykrat fotaku pokoj a uz len pozorovat:-)! Takyto pocit “nasytenosti”, co sa tyka clenov Big Five, som na ziadnom inom safari nemala. Vzdy som cakala a cakala, hodiny ubiehali a dalsie hodiny by mi bolo treba na vytvorenie bohatej a kvalitnejsej fotokolekcie. NP Chobe je v tomto smere (vzhladom na pocet slonov) unikat. Dalsou raritou parku je populacia levov, ktore sa zivia aj slonmi.
Botswane patri prvenstvo nielen, co sa tyka poctu slonov, ale aj z hladiska velkosti ich stad. Zo vsetkych znamych populacii slonov na svete vytvaraju najvacsie stada prave slony africke zijuce v Botswane. Ja osobne som vsak videla skor slonov soliterov (pekne fotky slonich stad mam z Kene a Tanzanie).
Z celade slonovitej prezili do dnesnych cias uz len 3 druhy: slon africky, slon pralesny a slon azijsky. Z nich som zatial nevidela slona pralesneho (ide o kriticky ohrozeny druh, zije v pohoriach a pralesoch zapadnej a strednej Afriky, najlepsie sa da vidiet v Gabone alebo v Kongu). Z toho vyplyva, ze slony, o ktorych je v tomto clanku rec, su slony africke (Loxodonta africana). Specifikom slonov africkych zijucich v Botswane je, ze sa vyznacuju skor krehkou slonovinou a kratkymi klami, co je zrejme dosledok nedostatku vapnika v pode. Okrem toho, ze slony skonzumuju enormne mnozstvo porastov, kvoli ich silnemu tlaku su do znacnej miery redukovane aj (no nielen) botswanske lesy z mahagonu, teaku a inych tvrdych drevin.
A vyber z mojich foto slonov v NP Chobe v Botswane:
Az tu som mala prvykrat moznost vidiet, ze slony su skveli plavci!
Pekne fotky slonov plavajucich v dvojiciach mam zo Zimbabwe – plavali extremne rychlo, co ma prekvapilo, a jednak to bol zabavny pohlad – z vody trciace choboty vyzerali ako dychacie trubice potapacov.
Rieka Chobe – kedze prispevok sa tyka aj jednej z najkrajsich, zivotodarnych riek Afriky, aspon zopar slov o nej. Rieka Chobe prameni (ako maly horsky pramen) v Angole, kde je znama ako Kwando (nazov Hambukushu). Odtial prechadza cez Kalahari, kym sa dostane do Botswany a stava sa Linyanti (nazov Subiya). Na hranicnom priechode Ngoma sa stava Chobe a odtial pokracuje pozdlz severnej hranice Botswany, kym sa spoji s mocnou Zambezi a preleje sa cez priepast Viktoriinych vodopadov.
Riecny tok Chobe (podobne ako Okavango a rieka Zambezi) je ovplyvneny zlomovymi liniami, ktore su predlzenim Velkej priekopovej prepadliny (Great Rift Valley) – otvaram moj fotoalbum z Kene a pripajam ukazku:
na jej vychodnu resp. Gregoryho vetvu. Z vyhliadky sa da dovidiet do masajskych stepi, na masiv sopky Suswa a krater Mt. Longonot (2777 m. n. m.). Great Rift Valley je NAJVACSI suchozemsky tektonicky zlom na Zemi, ktory je viditelny aj z vesmiru. Vytvoril sa tektonickym procesom rozpadu africkej platne a jej vzdalovanim sa od arabskej a somalskej platne. S dlzkou 6 500 km sa taha z Malej Azie od severu Syrie, Izrael az po stred Mozambiku. Sirka udolia je v rozsahu 30 – 100 km a hlbka od 100 po niekolko tisic metrov. Na severe sa tento proces zacal asi pred 35 mil. rokov, v Afrike asi pred 15 mil. rokov.
Ked vody rieky Chobe dosiahnu severnu hranicu Narodneho parku Chobe, stava sa z nich siroka, krutiaca sa masa vody, ktora sa vinie cez mociare a je popretkavana mnozstvom zelenych ostrovov. A nespomenula som ryby! Pre predstavu, v rieke Chobe zije vyse 90 druhov ryb.
Slovo na zaver: Ziadne nebude:-). Slovo “zaver” vyznieva definitivne a ja chcem ponechat tuto temu v rovine infinitivnej:-).