Jarne pozdravy / Spring greetings :-)!

Spring is nature´s way of saying.

Skor, kym vypublikujem rozsiahlejsi blog (rozpisany ho mam uz zopar mesiacov), aspon rychly jarny pozdrav v podobe mix of pics (aj tento kratucky prispevok som pisala niekolko hodin cez vikend – vzdy mi to trva, ale mne osobne to vobec neprekaza, nikto a nic ma nenahana, je to hobby a press k hobby nepatri).

Priroda sa uz prebudza, nas pobyt vonku sa predlzuje, aj hory sa stavaju pristupnejsimi a napr. v takych Himalajach zacala sezona vystupov (april a maj). No netreba nutne chodit az do Himalaji, na dosah mame rozne pekne, horske velicenstva a kto tuzi po niecom aspon trosku odlahlejsom a zaroven ludoprazdnejsom, nech sa paci norska priroda alebo skotska vysocina (the Scottish Highlands) – len priklady z mnohych moznosti.

Jankine foto – Norsko, Vestkapp – ide o najzapadnejsi cip Norska, najdete ho na poloostrove Stad v regione Sogn og Fjordane – takmer ziadna civilizacia, neuveritelne vyhlady, extremne pocasie a silne morske prudy (uz pre Vikingov a moreplavcov bol Stad strasiakom a radsej sa mu vyhybali). Divoke vlny Atlantiku su dnes rajom pre surferov – konkretne treba zbehnut do dediniek Hoddevik a Ervik – ja som bola v Ervik – dedinka s par domcekmi, kostolom, malym cintorinom, lanmi pola a sirokou pieskovou plazou (necakane vidiet taku plaz v Norsku) – pri poli som si vsimla nahusto rastuce kriky na vyvysenom kopceku a bolo mi jasne, ze ked cez ne prejdem, urobim vyborne foto celej plaze (pohlad zhora) – kriky ma driapali, co som trpela, no ked mi zacali trhat aj oblecenie, vzdala som to a isla sa pozriet na plaz a surferov po chodnicku ako civilizovany clovek, hoci trochu dodriapany:-). Vsetka ucta surferom, boli to skutocne vysoke vlny, no surfovali aj mali Nori – deti.

Jankine foto – niekde v Norsku – vzdy si znacim, kde co fotim, no tuto fotku nemam lokalizovanu a dovod je (co do norskych pomerov) prozaicky – taketo pohlady na jazera s cistulinkou vodou su takmer na kazdom kroku

A skok do skotskych vysocin – pocasie je tu premenlive (zrejme ide o najvacsi extrem v Europe), no my sme mali stastie, takmer ziadny intenzivny dazd nas nezastihol (asi 1), skor kratucke prehanky (asi 3-4). A pocasie by hadam nikomu nepokazilo naladu (apropo, ako hovori stara turisticka mudrost: neexistuje zle pocasie, len zle obleceny turista) – v tak krasnej a divokej (hoci drsnej) prirode s horskymi udoliami nie je miesto pre inu nez dobru naladu:-). Ku Skotsku patri aj hmla (asi rovnako ako k Halong Bay vo Vietname) – prave opar (napr. nad lochmi) dotvara mysticku, priam etericku atmosferu skotskych vysocin.

Jankine foto – Skotsko, skotske vysociny – podobnu fotku mam aj z Aljasky, vid foto nizsie

Jankine foto – Aljaska – mnohe miesta v Skotsku mi pripominali Aljasku

Jankine foto – Aljaska – na kazdom kroku rastla ruzovo-fialova kyprina uzkolista, v jednom lese som natrafila na giganticke dubaky a potom na inom mieste na takuto giganticku kapustu v zaplave kvetov (to som na Aljaske veru necakala:-))

Spat do skotskych vysocin:

Jankine foto – Skotsko, skotske vysociny, vela riek a lochov a obcas vietor, mrholenie a tak:-). Ale ani pikniku to nebranilo. Vetrovku (tenku) som mala oblecenu len raz (pocas plavby na jazere Loch Ness), no a v Edinburghu som uz pobehovala v shortkach.

Jankine foto – Skotsko, John o’ Groats – stojim na takmer najsevernejsom mieste Skotska a vlastne UK (tym najsevernejsim je o kusok vzdialenejsi Dunnet Head) – ak by ste zmerali vzdialenost medzi dvomi od seba najvzdialenejsimi obyvanymi miestami v UK, vysiel by vam udaj 1410 km – jeden z koncov tejto spojnice je mys a rekreacny komplex Land’s End na JZ UK a druhym je tato skotska dedinka John o’ Groats na SV UK- oblubena trasa o.i. pre cyklistov. Na mieste, kde stojim, konci (end to enders) aj znamy miestny trail “The John o’ Groats Trail”, dlhy 235 km (ide o trek zo skotskeho mestecka Inverness do tejto dedinky).

Z pevniny do vody a zo severnych oblasti Europy do juznych:

Jankine foto – Albansko – kanony, tiesnavy, kristalovo ciste vody – plavila som sa po jazere Komani (patri k najromantickejsim miestam v Albansku), bolo tu zopar turistov, aj nejaka ta restauracia s kaviarnou a kamienkova plaz, no na co nezabudnem, bola teplota vody – ladova (som otuzila, no tato voda bola tak mraziva, ze po chvilke plavania ma boleli kosti). Aj v Albansku najdete pravu divocinu.

Jankine foto – Chorvatsko, Narodny park Plitvicke jazera

Este trosku vody z ineho kontinentu:

Jankine foto – Kanada, Dawson City – tato fotka nevystihuje prekrasnu kanadsku prirodu, no islo o zaujimave miesto – z vrchu nad mesteckom Dawson sa da vidiet sutok riek Yukon a Klondike – v prvej menovanej som na inom mieste makala 3 hodiny na kanoe a druha menovana bola Eldoradom pre ludi, ktori tu pocas zlatej horucky skusali stastie – aj ja som si “zazlatokopcila” v jej pritoku – vyfasovala som gumaky (vybrala som si take pekne so zvieracim vzorom:-), zaucili ma ako ryzovat (technika je dolezita), nabehla som odhodlane do potoka, kde uz po chvili (lebo ohnuta s rukami ponorenymi do studenej vody) ma nadsenie opustalo – pochopila som rychlo, aka drina to bola pre ludi, ktori tu dlhodobo hladali zlato (a nie kazdy mal stastie, ako priklad Jack London – uspesny spisovatel, neuspesny zlatokopec – bola som v domceku, v ktorom byval, ked tu isty cas zil). Ja som teda ryzovala a ryzovala a vysledok mojej lopoty? Jedno male (nanichodne) zrniecko zlata:-) … nuz :-), ale potesilo ma samozrejme! Dali mi ho do specialnej priesvitnej nadobky a tu som dala sestre na pamiatku ako talizman pre stastie! Musim si overit, ci este vie, ze ju ma a ci vie, kde ju ma (a dufam teda, ze ju este ma):-).

Len jedno foto z Kanady sa nepocita:-), tak aspon este jedno:

Jankine foto – ja v malom hrkotajucom lietadielku s dvoma Francuzskami, jednym Britom a jednym pilotom – start lietadielka som si natocila, ked raz zverejnim, pochopite, ze hoci zboznujem lietanie, tentokrat som predychavala – ta ale, ako sa hovori, kto sa boji, nech nechodi do lesa:-)! Na fotke lesy a hory Yukonu (konkretne Narodny park Kluane a pohorie Saint Elias) a ani cloviecik na obzore -> som tu panom (teda panou):-).

Z oblasti americkeho kontinentu so sviezim vzduchom drastickejsi skok do azijskej dzungle s horucim, stojacim a vlhkym vzduchom, avsak na miesto, ktore svojim carom prevysi vsetky minusy vycerpavajucej klimy:

Jankine foto – Kambodza, Angkor, cast mystickeho chramu Ta Prohm (prezyvany chram korenov) a na fotke je kapok (silk-cotton tree) vyrastajuci z muru (toto je taky slabsi odvar z rozpravkovo zatocenych korenov stromov na tomto mieste – ci uz to bol kapok alebo aj skrtiaci figovnik – inak povedane, mam omnoho krajsie fotky tych mohutnych korenov obopinajucich starobyle chramy). Ked sa povie Angkor, vacsinu napadne Angkor Wat, no v Angkore je cely komplex roznych chramov (hoci Angkor Wat je z nich najslavnejsi a najvacsi, UNESCO), ktore sa nachadzaju na ploche cca 400 km2 v dzungli – ked som tu chodila (a aj po schodoch chramov) v neskutocnej horucave s vysokou vlhkostou vzduchu, mlela som z posledneho. No vecer / v noci som dobila vsetky baterky – na veceru som zasla do super restiky a dala som si miestne jedlo “amok” (restika poschodova s vybornym vyhladom z balkonov), toto ozaj dobre, no stiplave jedlo som zapila tiez dobrym chladenym drinkom a nasledoval presun do baru a v nom chill v hojdacej sieti (ano, v bare bola velka hojdacia siet, traja sme si na nu lahli, stolik s drinkami vedla nej) a neskoro v noci isli na hotel na tuk tukoch. Zopakovala by som si to (tu hojdaciu siet a aj tuk-tuk):-).

A ked sme pri zvlastnych korenoch, este jedno foto:

Jankine foto – Thajsko, Ayutthaya (byvale hl. mesto, zalozene v roku 1350, UNESCO)

Ked bola voda americka a europska, pridam aj azijske vzorky (z Kambodze a Thajska) a tiez ukazku miestneho tropickeho ovocia:

Jankine foto – Kambodza – sedela som v podobnej lodke a plavila sa po kalnej rieke smerom na jazero Tonle Sap (najvacsie sladkovodne jazero JV Azie, UNESCO), patri k riecnemu systemu Mekongu. Ina moja fotka z tychto koncin bola na vystave – konkretne zaber na maleho chlapca v koryte rieky, ktory uklada rybarsku siet – vid nizsie, odfotila som si svoju fotku priamo na vystave, zial neostro a este aj s odleskami – to jak keby som fotit nevedela:-), ale skutocne este poriadne neviem, zatial som amater a mam taky “hrackarsky” fotak, ale fotim veeelmi rada (v terene cvak-cvak-cvak, fotak nepustam z ruky:-):

Jankine foto Jankinej foto – takto to vyzera, ked fotite foto 🙂 (original je samozrejme bez odleskov a zaber je ostrejsi)

Jankine foto – Kambodza – cakam spolu s miestnymi, aby som sa kompou dostala cez Mekong – v strede predavac zelenych lotosovych plodov (su plne orieskov)

Jankine foto – Thajsko – plavim sa v koncinach vzdialenych cca 100 km severne od Bangkoku a smerujem na tzv. plavajuce trhy – tie boli super zazitkom, najma vizualnym a gastronomickym, aj som co-to nakupila, napr. ovocie, hoci mi najcastejsie nukali varene vajicka:-), no predavali tu vsetko od vymyslu sveta a priamo z uzuckych clnov – pariace sa polievky v hrncoch, knedlicky, maso, dusenu zeleninu atd. – kupujuci stali a hodovali bud na brehu alebo sedeli v inych clnkoch, riecka sa za okamih premenila na jedno velke farebne trhovisko, absolutne ticho pretala ziva vrava a vsade sa sirila vona jedla.

Jankine foto – Kambodza, Siem Reap – poulicny predaj tzv. sladkych jablk (anona, graviola). Islo o moj posledny den v Kambodzi a v cestovnom denniku mam k nemu poznamku, ze zo zialu, ze musim letiet domov, som v hoteli kopla 2x suche martini a 1 pivo (uz rano som – POZOR, nie si vypila:-), ale sa odcheckoutovala, bagaz nechala v hoteli a este cely den behala po tomto hlavnom meste provincie Siem Reap (nesie rovnaky nazov) a az potom som navstivila hotelovy bar, vyzdvihla bagaz a frcala na letisko). A aby som ozrejmila svoj predosly, prevladajuco ultra zdravy pitny rezim (na jednotku), nevedela som sa dopit stiav z cerstveho ovocia od vymyslu sveta – tak cerstve, ze aj ovocie z tzv. leteckeho dovozu v nasich obchodoch je podradna kategoria.

Treba sa schladit, tak spat do jarnej Europy:

Jankine foto – Tallinn, Estonsko – na jar tu bolo este dost chladno, no parky uz chytali krasnu zelenu farbu

A ci ide o kratky alebo dlhsi pobyt v prirode, ci na jar alebo v lete, ci u nas, v Estonsku, Svajciarsku ci v Tramtarii:-), vzdy padne vhod dobra kava:

Jankine foto – na kavicke v Zeneve, na stole vytasena krabicka, ktoru som kupila v Chamonix vo Francuzsku

A pocas sezony nech sa paci na vrchol / vrcholy / konciare:

Jankine foto – Francuzsko, Chamonix, Aiguille du Midi (3 842 m) – niektori si uz obuvaju macky a chystaju sa putovat po hrebeni alebo na vrchol Mont Blancu (ja som si macky zabudla, preto som dalej nesla ;-), ale aspon som v duchu fandila)

Jankine foto – Francuzsko, Chamonix, Aiguille du Midi (3 842 m) – uz su naviazani na lane

Jankine foto – Svajciarsko, Bernske Alpy – na tychto miestach uz mate na dosah rozne zname stvortisicovky ako napr. Jungfrau, Monch alebo Eiger, z opacnej strany v udoli (z obce Grindelwald) uvidite napr. Schreckhorn

Ked sme pri vrcholoch, premostim na vyskove horolezectvo a videa, ktore som si pozrela – dvaja top horolezci s rovnakym datumom narodenia 1964:

Slovak Peter Hamor – nemusim vysvetlovat (pojem sam o sebe), no aspon fakt, ze tento pan skompletizoval Korunu Himalaji (14 najvyssich hor sveta, ktorych vacsina sa nachadza v Himalajach a niektore v relativne nedalekom pohori Karakoram) ako 16. clovek na svete. Preto uz asi velmi neprekvapi, ze na konte ma aj Korunu Zeme (Seven Summits). Pokial ide o Korunu Himalaji, vystupy na Annapurnu (“stara zla dama”) zhodnotil Peter Hamor ako najtazsie spomedzi ostatnych vystupov. Peter Hamor je prvy clovek na planete, ktory na Annapurnu vysiel dvakrat (styri pokusy, dva uspesne), no po poslednom vystupe na vrchol vyhlasil, ze Annapurna uz nikdy viac. Zachytila som, ze aktualne je na “Himalayadventure MMXXIII – Kabru South” (hranica Nepal / indicky Sikkim), drzim palce. Asi nikdy ma neprestane fascinovat tato tema, pozriem si vsetko o vystupoch, o to vsak radsej, ked je protagonistom takyto sympatak (apropo, fajku a tabak (a aj slaninu a klobasu) si nosi vsade so sebou, zapali si este aj v zakladnych taboroch, no vyssie uz len vynimocne – najvyssie to zrejme bolo vo vyskovom tabore v 7400 m pocas vystupu na Gaserbrum II):

Zdroj YouTube / Rasto Hatiar: https://www.youtube.com/watch?v=9aMEd2dw9pk

Zdroj YouTube / Startitup: https://www.youtube.com/watch?v=gtaWCBSIrcs&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=3

Cech Radek Jaros – stal sa 15. horolezcom na svete, ktory ziskal Korunu Himalaji, a to bez “dopingu” (rozumej, bez pouzitia umeleho kyslika). A opat neprekvapi, ze na konte vystupov ma aj Korunu Zeme. Co sa urazov tyka, prisiel o 11,5 clankov na prstoch na nohach, no funguje dalej a na jeho chodzi to vraj nie je badat:

Zdroj YouTube / hikemates: https://www.youtube.com/watch?v=BriAdVEomVU&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=2

Obaja pani dosiahli skalp v podobe Koruny Himalaji cca ako 50. rocni. Co z toho vyplyva? Viete!:-)

Este, co sa moderatorky Marty Rajkovej tyka (skutocne vyborny rozhovor urobila s Radkom Jarosom), bola som pred par rokmi na jednom jej premietani o Irane a kupila som jej knihu “Krok za krokom po Himalajach” (sikovna baba).

Nasleduje moj himalajsky fotopozdrav:

Jankine foto – uz ich vidim, uz ich vidim:-) – Himalaje (och!) – kto sa prvykrat postavi pod nejaku miestnu obriu horu, da mi zapravdu, ze to clovekom zamava a nikdy uz na ten pocit nezabudne (hoci zrejme nezabudne ani na to, ako mu bolo fyzicky blbo a ake to bolo neprijemne dychcat a lapat po kysliku, ktoreho sa uz velmi nedostavalo) – clovek zostane chtiac-nechtiac (ja kludne chtiac) dojaty, ohromeny, mozno aj slzicku vyroni – neda sa opisat ten pocit, aspon raz v zivote jednoducho treba tie Himalaje vidiet.

Jankine foto – Everest Base Camp – ten pocit, ked vas v zakladnom tabore nikto nevita…:-)… musim asi zakricat, aby sa horolezci konecne zobudili:-) (nepacilo sa mi, ze kym ja som v ten den vstala hnusne skoro, asi o 4:30, ini si tu vyspavali este aj cca o 9:00 🙂 …

Namaste:-)!

A este pridavok v podobe najvyssieho vrchu Kanady a druheho najvyssieho vrchu Severnej Ameriky Mount Logan (no bola som aj pri Denali s rangermi – starsi (politicky) nazov Mount McKinley – 6 190 m – najvyssi vrch Severnej Ameriky a sucast 7 Summits – vyznacuje sa extremne chladnym pocasim, po Antarktide tu namerali historicky najnizsie teploty (aj blizkost Severneho polu a Ticheho oceanu robi svoje), preto je vystup na Denali neuveritelne tazky, pocasie je horsie nez na Mt. Evereste, aj vertikalne stupanie Denali je vacsie (cca az o 1800 m) nez stupanie Mt. Everestu, no a ku vsetkym tymto “radostiam” treba pripocitat aj enormne vysoke riziko akutnej vyskovej choroby – dovod: je tu faktor nielen vysokej nadmorskej vysky, no aj vysokej zemepisnej sirky):

Jankine foto – Kanada, v pozadi v strede je Mount Logan (5 959 m) – nepresvedcila som pilota pristat na vrchole a vlastne ani zakruzit tesne nad vrcholom:-)

A na zaver song – sice melancholicky, co nie je moj naturel, ale pekny a melodicky ladiaci so sceneriami napr. skotskych vysocin (preto este jeden pohlad aj na ne):

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=-4UrDSstqXU

Jankine foto – Skotsko a ukazka skotskych vysocin – ovecky boli vsade, rovnako aj v Norsku, no unikatom skotskych vysocin su velmi milo vyzerajuce kravicky s dlhymi ofinami (“highland cattles”):

Highland cattles, zdroj: https://www.highlandcattlesociety.com/ – kupila som si odznak s peknou a decentnou kovovou plastikou hlavy tejto kravicky

Majte peknu a farebnu jar:-)!