Active people can do a lot. Active people are a real threat to authoritarian regimes.

I think I have not only the right, but also the duty to speak up if I feel that democracy is threatened

Our culture is our identity and our culture shall be free, independent, not controlled by politicians! Free media, freedom of speech, etc. are the norms in democratic countries … Just examples of very challenging situation in Slovakia are political purges in the Slovak National Gallery and the Slovak National Theater – just examples (there are many other contra steps together with restrictions, abuse and bending of the law, etc.).

Peaceful demonstrations in Slovakia: I was there when it was freezing, I was there during extremely hot summer day, and I will go again (even if it rains heavily for example):

This image has an empty alt attribute; its file name is 8848877_1000x-Zdroj-SME-Marko-Erd.webp
Peaceful demonstration in Bratislava, Slovakia (August, 2024) – yes, I was there. Author of photo: Marko Erd, SME
Photo by Janka Onufrakova – Slovak National Gallery, Bratislava – messages from people with content “we will never stop fighting for a free and open culture in Slovakia”
Photo by Janka Onufrakova – Slovak National Gallery, Bratislava – messages from people with content “we will never stop fighting for a free and open culture in Slovakia”
Photo by Janka Onufrakova – Slovak National Gallery, Bratislava – messages from people with content supporting the independent cultural institutions in Slovakia (e.g. independent Slovak National Gallery)
Photo by Janka Onufrakova – Slovak National Gallery, Bratislava – words of support for cultural freedom in Slovakia (and in Europe) from a traveler from Strasbourg

And when I came to the Slovak National Gallery to see this amazing support from people, I also jumped to see the current exhibition:

Photo by Janka Onufrakova – Slovak National Gallery, Bratislava: “Awakening” by Oleksa Novakivskyj (Oleksa was a Ukrainian painter and art teacher; known largely as an Impressionist)

I was in the cinema for this excellent movie:

Czech-Slovak historical thriller drama VLNY (WAVES), 2024, based on true story and eventsdirected by Jiri Madl and set during “Prague Spring” and subsequent Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia (the film had its world premiere at 58th Karlovy Vary International Film Festival where it won audience award):

YouTube Bontonfilm SK: https://www.youtube.com/watch?v=D4I6KL8mmzU

What is this movie about? A compromising recording can change history. Will you sacrifice your family for your country? Courageous journalists – celebrities of their time, whose posters decorate the walls of many households – work in the famous newsroom of the international life of the Czechoslovak Radio under the leadership of Milan Weiner. Among the icons of that time, Viera Stovickova, Lubos Dobrovsky or Jiri Dienstbier, comes the young Tomas. However, he has no idea that the local editors are watched by the secret services, which are bothered by free and uncensored radio broadcasting. They become even more interested in the activities of the editorial office when a compromising recording appears, the broadcast of which could change the entire history. Time is running out, tension is rising, action must be taken. Will Tomas protect his younger orphaned brother or will he, together with other colleagues, go down in history and change the fate of the country?

They risked everything in the fight for freedom …

And something from the history of Czechoslovakia (as a memento):

On 20–21 August 1968 the Czechoslovak Republic was jointly invaded by four Warsaw Pact countries (Soviet Union etc.): about 250,000 troops (afterwards rising to about 500,000), supported by thousands of tanks and hundreds of aircraft. The invasion stopped Alexander Dubcek’s “Prague Spring” liberalisation reforms and strengthened the authoritarian wing of the Communist Party of Czechoslovakia:

https://en.wikipedia.org/wiki/Warsaw_Pact_invasion_of_Czechoslovakia

https://history.state.gov/milestones/1961-1968/soviet-invasion-czechoslavkia


The New York Times about how the Prime Minister of Slovakia has purged prosecutors, cultural officials, journalists and others he believes fueled “hatred and aggression” against him: “The head of the national library, a children’s museum and other institutions have lost their job […]. A revised criminal code that went into force recently reduces sentences for economic crimes and tightens the statute of limitations for prosecution, meaning that politicians from Mr. Fico’s party who faced prosecution before last year’s election now have little to fear. An elite anti-corruption police unit was disbanded […].” Source:

https://www.nytimes.com/2024/09/12/world/europe/slovakia-robert-fico.html


Michal Simecka, the leader of the main opposition party (Progressive Slovakia) in the New York Times: “The only agenda they have now is a vendetta — and making sure that Smer and people connected to Smer are free from justice.” Source:

https://www.nytimes.com/2024/09/12/world/europe/slovakia-robert-fico.html

In recent weeks, a targeted campaign was conducted against Michal Simecka and his family by the Slovak coalition.

Czech personalities called for the Czech House of Representatives to cut ties with the Slovak Parliament in the event of Simecka’s dismissal from the post of vice-chairman of the Slovak Parliament. Source:

https://svet.sme.sk/c/23382396/ceske-osobnosti-vyzyvaju-aby-v-pripade-odvolania-simecku-snemovna-prerusila-styky-so-slovenskym-parlamentom.html

The Slovak coalition dismissed Michal Simecka from the post of vice-chairman of the Slovak Parliament on Sept. 17, 2024 (this is an unprecedented act).

Source 1:

https://www.instagram.com/p/DADyB3So2js/

Source 2:

https://svet.sme.sk/c/23386159/sefka-liberalov-v-europarlamente-upozornila-na-odvolanie-simecku-metsolova-chce-reagovat.html


Another example of the political “culture” in Slovakia is the statement of the Minister of Culture of Slovakia: “Europe is dying out. New children are not born because there is an overpressure of LGBTI. And the strange thing is that with the white race.” Dear reader, this is not a joke, this is a fact (xenophobia and homophobia and, as an aggravating circumstance, from the mouth of a government official). The Institute of Human Rights of Slovakia filed a criminal complaint against the Minister of Culture of Slovakia on suspicion of racism (and anti-semitism as well). Sources:

https://spravy.rtvs.sk/2024/07/ministerka-kultury-m-simkovicova-celi-trestnemu-oznameniu-institut-ludskych-prav-hovori-ze-v-rozhovore-podporila-rasizmus-a-antisemitizmus/

https://domov.sme.sk/c/23353071/institut-ludskych-prav-podal-trestne-oznamenie-na-ministerku-simkovicovu.html

What to say to that? I strongly recommend to cultivate values of tolerance, respect, compassion and empathy for others – for all people regardless of their race, skin color, religion, gender, sexual orientation, status, nationality, ethnicity, property, etc.!


Verdi´s ‘Un Ballo in Maschera’ production team (an international team led by the Polish director Karolina Sofulak) withdraws from Slovak National Theatre due to Minister of Culture of Slovakia: “It is with heavy hearts that we share the decision to withdraw our concept, designers, and participation in the production following the unconscionable actions of Slovak’s Minister of Culture. In support and solidarity with Martin Leginus, we will not lend our names to legitimize the new apparatchik management of SND, and allow for opera to be trumped by politics yet again. [….] We are writing this open letter to you in hopes that this case might serve as an example of how political appropriation of public institutions such as opera houses affects the very survival of the genre. [….]

Source 1:

Source 2:

https://kultura.sme.sk/c/23381510/verdiho-maskarny-bal-v-snd-nebude-medzinarodni-tvorcovia-odstupili-pre-kroky-simkovicovej.html


Another example of beyond all understanding political statement: Buying books is said to be the domain of the rich people in Slovakia. (What??). To be specific, the part of the Slovak government’s consolidation measures will increase VAT on books from 10 to 23%. The Ministry of Finance of Slovakia justifies this with an analysis that proves that “buying books is the domain of the wealthier parts of the population”. The student council of Slovak universities opposed the proposal. The immediate response of the editor-in-chief of the Slovak daily news Aktuality.sk – Peter Bardy: Our books must reach readers. Robert Fico was right about one thing when he said at the SNP’s 79th anniversary meeting that “who burns books will also burn people“. If Fico’s government decided to attack the book market, publishers, writers and readers by increasing the VAT on books to 23%, we react in the opposite way. From now until midnight on Sunday, September 22, all books by Aktuality.sk will be at a 23% discount. Why? Because we write them in the public interest, to document the times, bring new findings, uncover political scandals and missteps. And because it’s important to us that you get the facts in the face of massive political propaganda and disinformation campaigns. By buying our books, you will also support the critical and investigative journalism of the Aktuality.sk editorial office. We will continue to serve the public.” Source:

https://www.aktuality.sk/clanok/oL6D34R/odpoved-sefredaktora-na-zvysovanie-dph-knihy-sa-musia-dostat-k-citatelom/

Dear Peter Bardy, many thanks!

Dear friends, dear students, let’s quickly buy some books!

By the way, what am I reading now? In addition to the acts (laws), travel books and another (probably already the 15th) book by my favorite writer Haruki Murakami (Murakami has received honorary degrees (Doctor of Letters) from the University of Liege, Princeton University, Tufts University, Yale University and University of Nova Gorica), an interesting book about brain plasticity: The Brain that Changes Itself by Norman Doidge (psychiatrist and psychoanalyst):

https://www.martinus.sk/872815-the-brain-that-changes-itself/262237?utm_source=google&utm_medium=cpc&utm_campaign=SK-Martinus-D-PLA-tROAS&utm_content=&utm_term=&utm_id=8981206234&gad_source=1&gclid=Cj0KCQjw9Km3BhDjARIsAGUb4nxEa0SaU4VnvShOK8caPojgmtOQdKLgJ_NaDZd6R22OvCksOmsEdzQaAnCxEALw_wcB


I love music. And music also helps me not think too much about the political situation. Examples what I like to listen to now (Mayra and Roberto are just great!):

YouTube Roberto Fonseca: https://www.youtube.com/watch?v=CzwbUi4_YTA&list=PLPfB_j1yxP9T85JtyHjvwjBhdhZWOAVDr&index=136
YouTube Mayra Andrade: https://www.youtube.com/watch?v=WOpUEt1hwZs&list=PLPfB_j1yxP9T85JtyHjvwjBhdhZWOAVDr&index=137

PS: Buy some books with current 10% VAT and go to the cinema to see a movie VLNY.

PPS: I am aware of and actively attentive to important facts and issues (especially issues of racial and social justice).

Warm greetings from me (and from Africa):-):

Photo by Janka Onufrakova – Kenya, Maasai child

Midnight pre-travel greetings:-)!

Som oficialne zbalena a nie som si ista, ci tu batozinu budem vladat nosit:-)! Lenze od zimnych rukavic az po plavky som si musela zbalit vsetko.

Udajne (z popisov cesty a komentarov k nim) ma cakaju dramaticky dobrodruzne zazitky. Dramaticke nepotrebujem, stacia akekolvek, ale dobrodruzne su pre mna fajn a dobrodruzne to (aspon myslim) bude – ciastocne to bude aj expedicia.

Velmi dlha cesta ma caka, doletim az za 24 hodin (cize celu sobotu budem na ceste). Spolu pocas celeho vyletu poletim 8x. Do prvej cielovej destinacie mam dva lety: prvy kratky europsky 3 hodinovy, potom longhaul 12 hodinovy. Naspat domov poletim este dlhsie a prvykrat pocas prestupu vyuzijem aj Airport Terminal Hotel.

Majte sa super krasne, najlepsie ako viete:-)!

Foto Janka Onufrakova – chlapcek v rieke Jamuna v meste Agra v Indii – fotila som z nadvoria tzv. Baby Taj Mahalu – o nom niekedy inokedy

A ja uz musim ist aj s tym mojim tazkym, ale vernym kufrom (I should give my suitcase some very nice name):-), tak teda idem na to:

Zdroj YouTube Littos Media: https://www.youtube.com/watch?v=atKnVTEvVJk&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=87

The Slovak government has not joined the initiative to buy ammunition for Ukraine (what a shame). If not the Slovak government, we do!

KED NIE VLADA, POSIELAME MY!

Ked ste o zbierke este nepoculi, potom vedzte, ze ide o zbierku na nakup municie pre ukrajinskych obrancov! Par dalsich slov o projekte zbierky priamo zo zdroja (https://www.municiapreukrajinu.sk/):

Buďme spolu odvážni a pomôžme Ukrajine brániť sa. Prispejme na globálnu iniciatívu českej vlády. Česká vláda nedávno odštartovala celosvetovú iniciatívu na nákup potrebnej munície pre Ukrajinu. Zapojilo sa do nej už viac ako dvadsať krajín. Slovensko medzi nimi zatiaľ žiaľ, chýba. Vláda Slovenskej republiky a premiér Fico sa do iniciatívy zapojiť odmietli. Bola by hanba, keby to tak zostalo. S odopretím pomoci vojnou zmietanému susedovi sa odmietame zmieriť. Poďme ukázať, že o tom nerozhodujú len oni. Sme presvedčení, že postoj vlády nereprezentuje väčšinu občanov. Sme si istí, že my, obyvatelia a obyvateľky Slovenska pomôcť chceme a vieme. Pridajme sa k iniciatíve českej vlády. Občianskou zbierkou Municia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my – dokážme, že Slovensko nie je zbabelé a stojí na správnej strane dejín. Pomôžeme Ukrajine aj napriek našej proruskej vláde.

Viac informacii o projekte zbierky s udajmi na smerovanie pomoci (stale je mozne prispiet): https://www.municiapreukrajinu.sk/

Zrejme bude nasledovat zbytocna poznamka (zbytocna pre tych, ktori ma poznaju), ale pre istotu – samozrejme, ze som sa osobne zapojila! Nikdy by som nehlasala a nezverejnovala nieco, pod co by som sa osobne nepodpisala / do coho som sa osobne neangazovala!

Dalsie info ohladom zbierky:

Iniciativa ceskej vlady vyzbierat prostriedky na nakup municie pre Ukrajinu bola primarne vladna, no Slovaci (bezni ludia) ju svojim aktivnym postojom modifikovali (reakcia na stanovisko nasej vlady). Pripajam zoznam krajin, ktore prispeli (ktorych vlady suhlasili prispiet) a ktore svoje prispevky zverejnili (pozn. nejde o konecny vypocet krajin, pretoze niektore krajiny svoj prispevok nezverejnuju):

  • Nemecko 576 milionov eur,
  • Holandsko 250 milionov eur,
  • Belgicko 200 milionov eur,
  • Grecko 150 milionov eur,
  • Norsko 140 milionov eur,
  • Portugalsko 100 milionov eur,
  • Litva 35 milionov eur,
  • Finsko 30 milionov eur,
  • Svedsko 30 milionov eur,
  • Kanada 27,2 miliona eur,
  • Lotyssko 10 milionov eur,
  • Island 2 miliony eur,
  • Slovinsko 1 milion eur,
  • SLOVENSKO vlada/ government 0 eur -> the help was shamefully refused!! … ???…👎
  • SLOVENSKO ludia / people, individuals 2,7 million € collected in 5 days , but the collection still continues (I am so proud!)❤️

Zdroj o prispevkoch krajin uvedenych vyssie: https://svet.sme.sk/c/23318401/ukrajina-vojna-municia-zbierka-slovensko-fico.html?ref=njct

A este sprievodne citanie v EN s titulom Slovaks Buy Bullets For Ukraine In Defiance Of (their) Russia-friendly PM (z textu vyberam “This is how we can help the Ukrainian defenders so that when someone shoots at them, they don’t have empty hands,” Pekarcik added“): https://www.barrons.com/news/slovaks-buy-bullets-for-ukraine-in-defiance-of-russia-friendly-pm-dc675647, alebo na BBC s titulom After their PM halts Ukraine aid, Slovaks dig deep to help (z textu vyberam slova p. Otta Simka “If we don’t defeat Putin he will be a threat. Not for the two or three years that I have left on this Earth, but to my grandchildren and great-grandchildren, to Slovakia, and the whole world.“): https://www.bbc.com/news/world-europe-68843542

FREEDOM, DEMOCRACY, SOLIDARITY, PEACE! 🙏

Surrender? Never, only figuratively, e.g. in a dance (but not to the aggressor or to a government with which you disagree):

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=arxL5uLNIcQ&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=52

GLORY TO UKRAINE! GLORY TO THE HEROES! / SLAVA UKRAJINI! HEROJAM SLAVA! ❤️

Let’s keep our heads up!

The result of the presidential elections in Slovakia is not a picture of the entire society. Electoral turnout was 61,1 % (that means 38,9 % of eligible voters did not participate in the elections) and the winner received 53,12 % (that is not the vast majority).

The result is a huge disappointment for me … and the emotions just have to come out:

Janka
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=OBJ8JALSEXk&list=PLPfB_j1yxP9S5-yCSsv2omYs0FH6Mo0oY&index=2

The song “Lovely” is about sadness or rather deep sadness. But let’s keep our heads up! No apathy! ❤️

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=QWfxllyTigM

Spring is sprung and Easter is here! Hop to it:-)!

Pisem Vam v Bielu sobotu (White Saturday).

Biela sobota okrem ineho vzdy suvisela s roznymi ocistnymi obradmi – ludia sa usilovali poumyvat v sviezej jarnej vode potokov a studniciek, aby voda z nich (povazovana za magicku) zmyla vsetky ich choroby, upevnila im zdravie a zvyraznila ich krasu.


Pocas jednej Velkej noci som sa vyskytovala v Zimbabwe. Vo vodach jej riek sa umyvat nedalo (niekde boli krokodily a hrochy a niekde velke neznamo, co ako stopka tiez stacilo), no bolo zaujimave, ze ma symbolicky (alebo presne opacne nemilosrdne na plne grady) omyla striekajuca voda z mohutnych Viktoriinych vodopadov – len pri malo kataraktoch som mohla chvilku postat, pri vacsine ma voda za par sekund zliala tak velmi, ze aj ten prsiplast mi bol na nic – fotak trpel a ja trochu tiez, neskor som sa vyzula, ze ved na co topanky (ked pojdete, berte plutvy, snorchle a plavky:-)). Super bolo odfotit si tieto nadherne vodopady z vtacej perspektivy – z helikoptery. No a dalsi kontakt (nefalsovany, hoci filtrovany) s vodou z rieky Zambezi prisiel na rad v kupelni mojej lodge, kde (ako som uz skor pisala) tato voda tiekla.

Foto Janka Onufrakova – Easter time spent in Zimbabwe, Victoria Falls – ide o jedny z najvacsich vodopadov na svete. Nachadzaju sa na rieke Zambezi na hraniciach medzi Zambiou a Zimbabwe. Sirka Vic Falls je 1 800 m! Voda pada dole z utesu vysokeho 120 m do uzkeho kanonu. Ich africke meno Mosu-oa-tun-ya znamena “dym, ktory hrmi”. Ten rachot, ked som prechadzala pesko okolo kataraktov, si neviete predstavit – neskutocna sila a neskutocna krasa! Ale za najkrajsie vodopady povazujem ine vodopady (o nich inokedy).
Janka

Pocas jednej Velkej noci som bola v Japonsku. Islo zaroven o cas kvitnutia sakur (japonske ceresne kvitnu od konca marca do zaciatku maja po celej krajine a zhruba okolo prveho februara na ostrove Okinawa). Nizsie prikladam foto mojej zlatej milej lokalnej guide Mammi na ostrove Miyajima, ku ktorej sa dostala informacia, ze u nas je prave Velka noc, a tiez aj info o nasich (zvlastnych) zvyklostiach, a tak si obstarala prutik, aby nam nebolo luto, ze nie sme doma:-). No uzasna bola! Co si ale o tomto nasom (pomerne sadistickom) velkonocnom zvyku vzhladom na japonsku jemnocitnu dusicku v skutocnosti myslela, netusim…:-)! Rozhodne ale viac tym prutikom mavala vo vzduchu, nez by nas realne vytrieskala / vysibala -> esteze tak:-).

Foto Janka Onufrakova – Easter time spent in Japan, very kind local guide Mammi

Prajem Vam prijemne velkonocne sviatky a krasnu, energicku a farebnu jar, resp. vesnu:-)!

Foto Janka Onufrakova – Guatemala – kvietok vacsi nez moja dlan – neodtrhla som ho, len som si ho pritiahla blizsie

PS: Na pripomenutie zo slovanskej mytologie – Vesna je bohynou jari, zivota a mladosti. Zahanala Morenu (zimu) a prinasalaj teplo, radost a zelen. Bola mlada a krasna. Jej stromom bola breza, ktora na jar rozkvita ako prva. Z vtakov sa k nej viaze kukucka. V zimnych mesiacoch sidlila na vrcholkoch hor, odkial sa spustala az vo februari, ked uz nebola zima.

It is easy to safe a life of hungry child!

Podtitul 1: Feed and heal children through MAGNA (liecila uz 22 800 podvyzivenych deti)

Podtitul 2: RUTF means ready-to-use therapeutic food (it is a life-saving essential supply item that treats severe wasting in children under 5 years old)

Podtitul 3: Na podvyzivu kazdorocne zomru 2 miliony deti:-(((

Podtitul 4: Jedno z 13 deti na nasej planete trpi hladom – najviac v Afrike a v Azii:-(((

Kapitolu 2024 startujem o.i. aj pomocou pre deti prostrednictvom organizacie MAGNA. Hoci som o nej uz pisala v skorsom prispevku, aspon v skratke: ide o organizaciu, ktora sa vo svojich projektoch zameriava o.i. na liecbu detskej podvyzivy, ma bohate skusenosti s distribuciou jedla, s monitorovanim tychto distribucii a s prispievanim k nahradnym nutricnym programom, a to vsetko na 3 kontinentoch.

Ak by Vas zaujimali zachranne projekty MAGNA vo svete, potom nech sa paci link:

https://www.magna.org/nasa-praca/nase-operacie/

Ak by Vas zaujimal konkretne program pomoci pre hladujuce deti pod zastitou MAGNA, potom nech sa paci link:

https://www.magna.org/podvyziva/


Ked som bola mala a vyhadzovala som jedlo do kosa (tajne, co bolo samozrejme odhalene) – konkretne vtedy, ked som bola nabadana zjest aj to, co mi velmi nechutilo, alebo ak porcia bola (z mojho subjektivneho pohladu) velka (asi skusenost mnohych deti), bolo mi prizvukovane, co by za to jedlo dali deti v Afrike (tiez asi skusenost mnohych deti). Nepamatam si, ze by ma tato veta presvedcila, ze jedlo nepatri do kosa, prip. ze by ma zaujimalo, ze je spravne jest to, co ma super nutricne hodnoty, ked som prave vtedy mala chut na nieco z mojich NAJ: slane tycinky, puding a ine sladkosti a varena kukurica – v tomto poradi (nic pre usi specialistu na vyzivu). Moje “nazory” na vec vacsinou neboli brane na zretel, no nasla som foto zo dna o splnenej predstave -> na tanieri len kukurica. Kiezby ju (a vsetko jedlo) mali deti celeho sveta a to nielen vtedy, ked by boli hladne, ale aj vtedy, ked by na nu proste len mali chut… (tak, ako vacsina deti v nasich podmienkach)!


Faktom je, ze bezni ludia nemozu zachranit cely svet, no vzdy sa da urobit viac, resp. aspon nieco (cokolvek). Solidarita, empatia, zaujem, angazovanost, pomoc a akekolvek ine prejavy vkladu vo vztahu k tym, ktori to potrebuju, by nas nemali obchadzat. Nech sa deje cokolvek, nech treba zachranovat kohokolvek, asi sa zhodneme, ze najhorsie sa pracuje s myslienkou, ze trpia a zomieraju deti…:-(. Nekonecne obdivujem pracu Magny a vsetkych humanitarnych a zdravotnickych organizacii a pracovnikov celeho sveta!


PS: Dnes, t.j. 27. januara je Medzinarodny den pamiatky obeti holokaustu (International Holocaust Remembrance Day). Pripominam si … A kupila som si aj novu knihu Osviencimska uspavanka (Auschwitz Lullaby) od autora Maria Escobara:

https://www.martinus.sk/735773-osviencimska-uspavanka/kniha

These memories are precious!

Pripajam maly vyber fotiek z niektorych mojich ciest – tentokrat fotky ludi. Najradsej fotim prave ludi, no uplne najradsej situacne – napr. na chodniku, na trhu, spoza rohu:-), proste nahodne a vo vacsine pripadov s tymi ludmi komunikujem – aspon neverbalne (zamavam, usmejem sa, …). Svet okolo vnimam citlivo a vnimam ho cez ludi – aj sa hovori, ze srdcom kazdej krajiny su jej LUDIA, a tak to aj je.

Foto: Janka Onufrakova, Kena – Masajovia – to mnozstvo zivotnej energie, co z tychto ludi (a vseobecne z ludi roznych prirodnych kmenov) vyviera, by bolo na export do sireho sveta (cista radost, spokojnost, pohodicka, klud, energia v kazdej bunke, …)
Foto: Janka Onufrakova, Senegal – na fotke to nie je vidiet, no prave som v Dakare nastupila na lod spolu s miestnymi, a ked sa neskor lod pohla, niektori zacali spievat a bubnovat (aj o tom je Afrika – o naruzivej potrebe bubnoveho rytmu):-). Senegal je progresivna africka krajina. Zaujimavostou je, ze ma zriadene napr. ministerstvo pre zeny (pre zenske otazky). V pamati mam najma pestrofarebne oblecenie miestnych zien (no ako vidite na fotke, aj muzi holduju vyraznym farbam, dokonca aj trblietkam:-) a dalej to, ako vsetko mozne aj nemozne obratne nosili na hlavach (to je sice bezne vidiet aj inde, napr. v Indonezii, ale tu som to videla hadam este vo vacsich rozmeroch, objemoch, poctoch).
Foto: Janka Onufrakova, Bali – tento ostrovcek podla mojho nazoru nie je idealnou plazovou destinaciou, aj ked vela ludi cestuje na Bali prave za tymto ucelom (zazila som o dost lepsie a krajsie plaze a vody oceanske alebo morske), no v tejto krajine si viem predstavit stravit dlhsi cas (extra pozitivna atmoska, vseobecna tolerancia, nadherne scenerie a mnoho inych, dusi lahodiacich prvkov)
Foto: Janka Onufrakova, Cina – nemozem povedat, ze by som v Cine videla malo usmievavych ludi, no ak to porovnam s Thajskom alebo Vietnamom, tak potom Cina vyznieva skor melancholicky. Na strane druhej som nikde inde na svete nevidela tak intenzivny komunitny zivot lokalcov – odohrava sa vonku, formacie tvoria navzajom sa nepoznajuci ludia, ktori spolu cvicia, resp. sportuju alebo spievaju, hraju karty, robia rucne prace a vselico ine – toto je prijemna specialita. Apropo, taketo aktivity su velkym benefitom najma pre seniorov (este generacia jedinacikov, cize zvacsa osameli ludia), ktori takto v spolocnosti samozrejme pookreju, su stastnejsi a tym si posilnuju aj imunitu.
Foto: Janka Onufrakova, Juhoafricka republika, Cape Town – z JAR nemam vela fotiek ludi, medzi lokalcov som vlastne ani vyslovene nechodila, ale aspon taky “chodnikovy” kontakt som samozrejme mala
Foto: Janka Onufrakova, Thajsko – krajina usmevov bez ohladu na vek, pohlavie, vykonavanu aktivitu fotografovanej osoby a tiez bez ohladu na Vas vek, pohlavie, narodnost, nabozenstvo, rasu a pod.:-), inak povedane, lokalci sa budu na Vas usmievat, aj keby co bolo:-) – a usmev im treba samozrejme opatovat:-).
Foto: Janka Onufrakova, Vietnam – aj tato krajina je plna usmievavych a privetivych ludi a sucasne ludi, ktori sa radi fotia (a to je celkom raritne vo svete!). V spominanych ohladoch je u mna Vietnam na este vyssej priecke nez Thajsko.
Foto: Janka Onufrakova, Brazilia – v Rio de Janeiro vela fotiek neurobite, fotak treba mat schovany a musite si davat extra pozor na vsetky veci – idealne je nosit brusny pas na doklady ci peniaze. Ja som fotila (no velmi opatrne), brusny pas som nenosila, no ani ziadne nausnice, retiazky (tie su dovodom napadnuti) a davala som si proste bacha.
Foto: Janka Onufrakova, Argentina – v tento moment som kracala k stvrti La Boca v Buenos Aires, ktora je znama farebnymi domcekmi (jemne podobna ako pestrofarebna stvrt Bo Kaap v Kapskom meste v JAR) a vydatne som fotila, no a na balkone zrejme nejakej kancelarie debatili muz a zena, a ked ma zbadali ako fotim, spontanne k sebe pristupili a zacali mi pozovat, potom mi aj mavat:-). Velmi kontaktni ludia, typovo ako ludia z europskeho juhu.
Foto: Janka Onufrakova – som blizko hranice Argentiny, Brazilie a Paraguaja – veseli Indiani (Indianov chcem vidiet este viac vo svojom zivote)
Foto: Janka Onufrakova, Uruguaj – toto boli miestne baby (turistky) len tak na vylete v ich krajine (pamatam si, ze som mala oblecenu oranzovu tenku vetrovku, no ciapku ani rukavice som nemala, nebola mi az taka zima)
Foto: Janka Onufrakova, Vietnam – ci mladi, stari, deti, takmer vsetci sa tu usmievaju
Foto: Janka Onufrakova, Kena – v Keni, konkretne v Nairobi nebolo uplne easy fotit miestnych a na cielenu fotku sa musela naskytnut prilezitost (napriklad navsteva nejakeho muzea alebo jeho parku)
Foto: Janka Onufrakova, Thajsko – o tejto krajine a jej usmevoch uz bola rec
Foto: Janka Onufrakova, Zanzibar – na tomto ostrove prevlada islam (99 percent), no vzdelavaju sa aj dievcata a co sa zahalovania tyka, v drvivej vacsine nosia len hidzab alebo khimar, no videla som aj zeny s odokrytymi vlasmi (povinnost nosit hidzab resp. khimar sa netyka malych dievcatiek, nastupuje az so zacinajucou pubertou). Apropo, zanzibarske plaze za mna super, len treba ist tam, kde nie su mohutne odlivy (aby ste z plaze nekracali kilometer do vody a z vody, ale nevidim v tom velky problem).
Foto: Janka Onufrakova, Kambodza – I left my heart there – tolko bolestnej minulosti, vyvrazdena cela inteligencia naroda (Pol Potov rezim – uz davnejsie som si kupila knihu “Pol Potov usmev”, zatial som ju neprecitala, no precitala som vela inych materialov o jeho vlade a genocide), a teda vyhliadky na progres krajiny su biedne, obrovska chudoba, negramotnost, atd., no aj tak maju tito ludia srdcia na dlani. Mala som vsak pocit, ze sa tam stale nesie atmosfera strachu (mozno len moj pocit) – lebo pokial ide o generaciu starsich ludi, vacsina z nich pri genocide prisla o blizkeho (alebo sa naopak na genocide podielala).
Foto: Janka Onufrakova, Tibet – tibetske deti neziju v blahobyte a ani v slobodnej krajine, no kym sa ich to bytostne nedotyka resp. este nerozumeju okolnostiam a nasledkom, nestradaju (aspon moj dojem a dufam, ze sa nemylim)
Foto: Janka Onufrakova, Zanzibar – skolacky v khimaroch (t.j. v satkach zakryvajucich vlasy, plecia a hrudnik, resp. celu vrchnu polovicu tela)
Foto: Janka Onufrakova, India – moslimske dievcatka a zeny v Indii nosia najcastejsie hidzab a khimar (malokedy vidiet cador, ale videla som raz aj zenu v nikabe). V poslednom obdobi sa, zial, hovori o nasili pachanom v Indii proti moslimom a krestanom zo strany hinduistickej majority (prijimaju sa zakony, ktore by uz bolo mozne kategorizovat ako segregacne, extremni nacionalisti utocia aj na moslimov, ktori maju za partnerku hinduistku, zasahy su aj voci umelcom a firmam).
Foto: Janka Onufrakova, Malajzia – vidiet tu aj dievcata a zeny, ktore nosia nie hidzab ale al-hamiru (cize satku, pod ktorou este maju dalsiu vrstvu – nieco ako ciapka, ktora zabrani tomu, aby hoci len vlas zeny bol odhaleny) kombinovanu s khimarom (prekrytie celeho hrudnika)
Foto: Janka Onufrakova, Tanzania – zhruba 2/3 populacie su krestania (to neplati pre Zanzibar, ktory je moslimsky, a ktory je sice autonomnym statom, no spolu s pevninskou Tanganikou tvoria stat Tanzania)
Foto: Janka Onufrakova, Indonezia – nadherny kut Zeme a ja som tu natrafila na neuveritelne srdecnych a tiez pokornych ludi
Foto: Janka Onufrakova, Paraguaj – v tejto krajine sa fotit nedalo, ulicky nevyzerali bezpecne, mnozstvo individui, sice som pofotila aj na chodniku, no interakcie s ludmi neboli skoro ziadne (nie dobry pocit som mala z toho, ze tam pobehujem)
Foto: Janka Onufrakova, Kena – skore rano, vzduch sviezi, ja som mala oblecenu mikinu, miestni mali oblecene hrube paperove bundy (necudujem sa, ich termoregulacia je odlisna od nasej). Ked som letela z Addis Abeby domov, v lietadle bolo dost teplo, no a vedla mna sedel student VS z Etiopie, ktory mal pocas celeho letu na sebe vetrovku (mal to namierene na nejake bezecke preteky do Prahy, a ked sme debatili, co studuje, kolko km behava, povedal, ze je to jeho prva cesta do Europy, ktora sa vybavovala dlho a nie lahko, no a ze sa boji, ako ho v Prahe prijmu ludia, ake to tam bude a ci mu tam nebude velka zima … velmi zlaty a skromny bol).
Foto: Janka Onufrakova, Vietnam – pamatam si, ze bolo rano, ked zrazu vidim veselu kompaniu s “dekou prestri sa a bud hlavne barom” priamo na chodniku – aby to nevyznelo, ze ich ohovaram, ze pili uz takto rano, “natriem” aj seba, ja som vtedy mala v sebe vodku:-) – ale musim to hned vysvetlit, islo o jednu z ojedinelych okolnosti na tomto tripe, ked sa proste ta vodka ponukala – niekto tomu hovori aj “vypalit cerva”, no pravda je, ze to ma na pripadnu vnutornu dezinfekciu (t.j. dezinfekciu inu nez povrchovej rany) nulovy efekt.

Rada by som este popisala, no musim utekat smer letisko. Ak som si to dobre pozrela, pilot bude mat pri jednom z mojich letov (spolu ich budem mat pocas celeho vyletu osem, do prvej cielovej destinacie tri) len jeden koridor na pristatie … tak premyslam, ze by som isla do kabiny “ku kormidlu”, nech pristaneme na prvykrat:-). Jasne, ze mam v hlave Afriku, najblizsia cesta nebola naplanovana s umyslom “prehlusit” spomienky na Afriku – to sa ani neda(!!!) – ale tak to nejako vyslo a Afriku si nesiem v sebe aj dalej:-). Narocnost bude v dlzke (trvani) tripu, a to vzhladom na jeho rychle tempo a minimum mojho spanku (take su moje dovolenky proste, ze vela nenaspim:-), ale spat mozem aj doma:-).

Majte krasnu a farebnu jesen!

A aby bola ta jesen aj hudobna, pripajam moju dalsiu oblubenu afro spevacku Sonu Jobarteh, ktora je prvou profesionalnou zenskou hrackou na hudobny nastroj kora, pochadza zo znamej (griot) rodiny zo Zapadnej Afriky, v ktorej sa tradicia hrania na koru spociatku odovzdavala vylucne na muzskych potomkov – az sa narodila Sona, ktora uz ako 4-rocna mala svoje prve vystupenie. Narodila sa v Anglicku, jej rodina je z Gambie a ona sama sa ku Gambii hrdo hlasi, plynule rozprava nielen anglicky, no aj mandinkou (jeden z hlavnych jazykov v Gambii, avsak hovori sa nim aj v inych krajinach Zapadnej Afriky) a v mandinke aj spieva:

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=hlK7eGsAu84&list=PLPfB_j1yxP9T85JtyHjvwjBhdhZWOAVDr&index=78
Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=M6zGSxZtFX4&list=PLPfB_j1yxP9T85JtyHjvwjBhdhZWOAVDr&index=74

A ako bodka song s temperamentom krajin, do ktorych to mam tiez namierene:

Zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=rs6Y4kZ8qtw

Z textu vyberam:

Que horas es (Kolko je hodin?). Once de la noche en San Salvador, El Salvador (Jedenast v noci v San Salvadore v Salvadore). Once de la noche en Managua, Nicaragua (Jedenast v noci v Manague v Nikarague).

Me gusta los aviones, me gustas tu (Mam rad lietadla, mam rad Teba). Me gusta viajar, me gustas tu (Mam rad cestovanie, mam rad Teba). Me gusta el viento, me gustas tu (Mam rad vietor, mam rad Teba). Me gusta sonar, me gustas tu (Mam rad snivanie, mam rad Teba). Me gusta la mar, me gustas tu (Mam rad more, mam rad Teba).

Jarne pozdravy / Spring greetings :-)!

Spring is nature´s way of saying.

Skor, kym vypublikujem rozsiahlejsi blog (rozpisany ho mam uz zopar mesiacov), aspon rychly jarny pozdrav v podobe mix of pics (aj tento kratucky prispevok som pisala niekolko hodin cez vikend – vzdy mi to trva, ale mne osobne to vobec neprekaza, nikto a nic ma nenahana, je to hobby a press k hobby nepatri).

Priroda sa uz prebudza, nas pobyt vonku sa predlzuje, aj hory sa stavaju pristupnejsimi a napr. v takych Himalajach zacala sezona vystupov (april a maj). No netreba nutne chodit az do Himalaji, na dosah mame rozne pekne, horske velicenstva a kto tuzi po niecom aspon trosku odlahlejsom a zaroven ludoprazdnejsom, nech sa paci norska priroda alebo skotska vysocina (the Scottish Highlands) – len priklady z mnohych moznosti.

Jankine foto – Norsko, Vestkapp – ide o najzapadnejsi cip Norska, najdete ho na poloostrove Stad v regione Sogn og Fjordane – takmer ziadna civilizacia, neuveritelne vyhlady, extremne pocasie a silne morske prudy (uz pre Vikingov a moreplavcov bol Stad strasiakom a radsej sa mu vyhybali). Divoke vlny Atlantiku su dnes rajom pre surferov – konkretne treba zbehnut do dediniek Hoddevik a Ervik – ja som bola v Ervik – dedinka s par domcekmi, kostolom, malym cintorinom, lanmi pola a sirokou pieskovou plazou (necakane vidiet taku plaz v Norsku) – pri poli som si vsimla nahusto rastuce kriky na vyvysenom kopceku a bolo mi jasne, ze ked cez ne prejdem, urobim vyborne foto celej plaze (pohlad zhora) – kriky ma driapali, co som trpela, no ked mi zacali trhat aj oblecenie, vzdala som to a isla sa pozriet na plaz a surferov po chodnicku ako civilizovany clovek, hoci trochu dodriapany:-). Vsetka ucta surferom, boli to skutocne vysoke vlny, no surfovali aj mali Nori – deti.
Jankine foto – niekde v Norsku – vzdy si znacim, kde co fotim, no tuto fotku nemam lokalizovanu a dovod je (co do norskych pomerov) prozaicky – taketo pohlady na jazera s cistulinkou vodou su takmer na kazdom kroku

A skok do skotskych vysocin – pocasie je tu premenlive (zrejme ide o najvacsi extrem v Europe), no my sme mali stastie, takmer ziadny intenzivny dazd nas nezastihol (asi 1), skor kratucke prehanky (asi 3-4). A pocasie by hadam nikomu nepokazilo naladu (apropo, ako hovori stara turisticka mudrost: neexistuje zle pocasie, len zle obleceny turista) – v tak krasnej a divokej (hoci drsnej) prirode s horskymi udoliami nie je miesto pre inu nez dobru naladu:-). Ku Skotsku patri aj hmla (asi rovnako ako k Halong Bay vo Vietname) – prave opar (napr. nad lochmi) dotvara mysticku, priam etericku atmosferu skotskych vysocin.

Jankine foto – Skotsko, skotske vysociny – podobnu fotku mam aj z Aljasky, vid foto nizsie
Jankine foto – Aljaska – mnohe miesta v Skotsku mi pripominali Aljasku
Jankine foto – Aljaska – na kazdom kroku rastla ruzovo-fialova kyprina uzkolista, v jednom lese som natrafila na giganticke dubaky a potom na inom mieste na takuto giganticku kapustu v zaplave kvetov (to som na Aljaske veru necakala:-))

Spat do skotskych vysocin:

Jankine foto – Skotsko, skotske vysociny, vela riek a lochov a obcas vietor, mrholenie a tak:-). Ale ani pikniku to nebranilo. Vetrovku (tenku) som mala oblecenu len raz (pocas plavby na jazere Loch Ness), no a v Edinburghu som uz pobehovala v shortkach.
Jankine foto – Skotsko, John o’ Groats – stojim na takmer najsevernejsom mieste Skotska a vlastne UK (tym najsevernejsim je o kusok vzdialenejsi Dunnet Head) – ak by ste zmerali vzdialenost medzi dvomi od seba najvzdialenejsimi obyvanymi miestami v UK, vysiel by vam udaj 1410 km – jeden z koncov tejto spojnice je mys a rekreacny komplex Land’s End na JZ UK a druhym je tato skotska dedinka John o’ Groats na SV UK- oblubena trasa o.i. pre cyklistov. Na mieste, kde stojim, konci (end to enders) aj znamy miestny trail “The John o’ Groats Trail”, dlhy 235 km (ide o trek zo skotskeho mestecka Inverness do tejto dedinky).

Z pevniny do vody a zo severnych oblasti Europy do juznych:

Jankine foto – Albansko – kanony, tiesnavy, kristalovo ciste vody – plavila som sa po jazere Komani (patri k najromantickejsim miestam v Albansku), bolo tu zopar turistov, aj nejaka ta restauracia s kaviarnou a kamienkova plaz, no na co nezabudnem, bola teplota vody – ladova (som otuzila, no tato voda bola tak mraziva, ze po chvilke plavania ma boleli kosti). Aj v Albansku najdete pravu divocinu.
Jankine foto – Chorvatsko, Narodny park Plitvicke jazera

Este trosku vody z ineho kontinentu:

Jankine foto – Kanada, Dawson City – tato fotka nevystihuje prekrasnu kanadsku prirodu, no islo o zaujimave miesto – z vrchu nad mesteckom Dawson sa da vidiet sutok riek Yukon a Klondike – v prvej menovanej som na inom mieste makala 3 hodiny na kanoe a druha menovana bola Eldoradom pre ludi, ktori tu pocas zlatej horucky skusali stastie – aj ja som si “zazlatokopcila” v jej pritoku – vyfasovala som gumaky (vybrala som si take pekne so zvieracim vzorom:-), zaucili ma ako ryzovat (technika je dolezita), nabehla som odhodlane do potoka, kde uz po chvili (lebo ohnuta s rukami ponorenymi do studenej vody) ma nadsenie opustalo – pochopila som rychlo, aka drina to bola pre ludi, ktori tu dlhodobo hladali zlato (a nie kazdy mal stastie, ako priklad Jack London – uspesny spisovatel, neuspesny zlatokopec – bola som v domceku, v ktorom byval, ked tu isty cas zil). Ja som teda ryzovala a ryzovala a vysledok mojej lopoty? Jedno male (nanichodne) zrniecko zlata:-) … nuz :-), ale potesilo ma samozrejme! Dali mi ho do specialnej priesvitnej nadobky a tu som dala sestre na pamiatku ako talizman pre stastie! Musim si overit, ci este vie, ze ju ma a ci vie, kde ju ma (a dufam teda, ze ju este ma):-).

Len jedno foto z Kanady sa nepocita:-), tak aspon este jedno:

Jankine foto – ja v malom hrkotajucom lietadielku s dvoma Francuzskami, jednym Britom a jednym pilotom – start lietadielka som si natocila, ked raz zverejnim, pochopite, ze hoci zboznujem lietanie, tentokrat som predychavala – ta ale, ako sa hovori, kto sa boji, nech nechodi do lesa:-)! Na fotke lesy a hory Yukonu (konkretne Narodny park Kluane a pohorie Saint Elias) a ani cloviecik na obzore -> som tu panom (teda panou):-).

Z oblasti americkeho kontinentu so sviezim vzduchom drastickejsi skok do azijskej dzungle s horucim, stojacim a vlhkym vzduchom, avsak na miesto, ktore svojim carom prevysi vsetky minusy vycerpavajucej klimy:

Jankine foto – Kambodza, Angkor, cast mystickeho chramu Ta Prohm (prezyvany chram korenov) a na fotke je kapok (silk-cotton tree) vyrastajuci z muru (toto je taky slabsi odvar z rozpravkovo zatocenych korenov stromov na tomto mieste – ci uz to bol kapok alebo aj skrtiaci figovnik – inak povedane, mam omnoho krajsie fotky tych mohutnych korenov obopinajucich starobyle chramy). Ked sa povie Angkor, vacsinu napadne Angkor Wat, no v Angkore je cely komplex roznych chramov (hoci Angkor Wat je z nich najslavnejsi a najvacsi, UNESCO), ktore sa nachadzaju na ploche cca 400 km2 v dzungli – ked som tu chodila (a aj po schodoch chramov) v neskutocnej horucave s vysokou vlhkostou vzduchu, mlela som z posledneho. No vecer / v noci som dobila vsetky baterky – na veceru som zasla do super restiky a dala som si miestne jedlo “amok” (restika poschodova s vybornym vyhladom z balkonov), toto ozaj dobre, no stiplave jedlo som zapila tiez dobrym chladenym drinkom a nasledoval presun do baru a v nom chill v hojdacej sieti (ano, v bare bola velka hojdacia siet, traja sme si na nu lahli, stolik s drinkami vedla nej) a neskoro v noci isli na hotel na tuk tukoch. Zopakovala by som si to (tu hojdaciu siet a aj tuk-tuk):-).

A ked sme pri zvlastnych korenoch, este jedno foto:

Jankine foto – Thajsko, Ayutthaya (byvale hl. mesto, zalozene v roku 1350, UNESCO)

Ked bola voda americka a europska, pridam aj azijske vzorky (z Kambodze a Thajska) a tiez ukazku miestneho tropickeho ovocia:

Jankine foto – Kambodza – sedela som v podobnej lodke a plavila sa po kalnej rieke smerom na jazero Tonle Sap (najvacsie sladkovodne jazero JV Azie, UNESCO), patri k riecnemu systemu Mekongu. Ina moja fotka z tychto koncin bola na vystave – konkretne zaber na maleho chlapca v koryte rieky, ktory uklada rybarsku siet – vid nizsie, odfotila som si svoju fotku priamo na vystave, zial neostro a este aj s odleskami – to jak keby som fotit nevedela:-), ale skutocne este poriadne neviem, zatial som amater a mam taky “hrackarsky” fotak, ale fotim veeelmi rada (v terene cvak-cvak-cvak, fotak nepustam z ruky:-):
Jankine foto Jankinej foto – takto to vyzera, ked fotite foto 🙂 (original je samozrejme bez odleskov a zaber je ostrejsi)
Jankine foto – Kambodza – cakam spolu s miestnymi, aby som sa kompou dostala cez Mekong – v strede predavac zelenych lotosovych plodov (su plne orieskov)
Jankine foto – Thajsko – plavim sa v koncinach vzdialenych cca 100 km severne od Bangkoku a smerujem na tzv. plavajuce trhy – tie boli super zazitkom, najma vizualnym a gastronomickym, aj som co-to nakupila, napr. ovocie, hoci mi najcastejsie nukali varene vajicka:-), no predavali tu vsetko od vymyslu sveta a priamo z uzuckych clnov – pariace sa polievky v hrncoch, knedlicky, maso, dusenu zeleninu atd. – kupujuci stali a hodovali bud na brehu alebo sedeli v inych clnkoch, riecka sa za okamih premenila na jedno velke farebne trhovisko, absolutne ticho pretala ziva vrava a vsade sa sirila vona jedla.
Jankine foto – Kambodza, Siem Reap – poulicny predaj tzv. sladkych jablk (anona, graviola). Islo o moj posledny den v Kambodzi a v cestovnom denniku mam k nemu poznamku, ze zo zialu, ze musim letiet domov, som v hoteli kopla 2x suche martini a 1 pivo (uz rano som – POZOR, nie si vypila:-), ale sa odcheckoutovala, bagaz nechala v hoteli a este cely den behala po tomto hlavnom meste provincie Siem Reap (nesie rovnaky nazov) a az potom som navstivila hotelovy bar, vyzdvihla bagaz a frcala na letisko). A aby som ozrejmila svoj predosly, prevladajuco ultra zdravy pitny rezim (na jednotku), nevedela som sa dopit stiav z cerstveho ovocia od vymyslu sveta – tak cerstve, ze aj ovocie z tzv. leteckeho dovozu v nasich obchodoch je podradna kategoria.

Treba sa schladit, tak spat do jarnej Europy:

Jankine foto – Tallinn, Estonsko – na jar tu bolo este dost chladno, no parky uz chytali krasnu zelenu farbu

A ci ide o kratky alebo dlhsi pobyt v prirode, ci na jar alebo v lete, ci u nas, v Estonsku, Svajciarsku ci v Tramtarii:-), vzdy padne vhod dobra kava:

Jankine foto – na kavicke v Zeneve, na stole vytasena krabicka, ktoru som kupila v Chamonix vo Francuzsku

A pocas sezony nech sa paci na vrchol / vrcholy / konciare:

Jankine foto – Francuzsko, Chamonix, Aiguille du Midi (3 842 m) – niektori si uz obuvaju macky a chystaju sa putovat po hrebeni alebo na vrchol Mont Blancu (ja som si macky zabudla, preto som dalej nesla ;-), ale aspon som v duchu fandila)
Jankine foto – Francuzsko, Chamonix, Aiguille du Midi (3 842 m) – uz su naviazani na lane
Jankine foto – Svajciarsko, Bernske Alpy – na tychto miestach uz mate na dosah rozne zname stvortisicovky ako napr. Jungfrau, Monch alebo Eiger, z opacnej strany v udoli (z obce Grindelwald) uvidite napr. Schreckhorn

Ked sme pri vrcholoch, premostim na vyskove horolezectvo a videa, ktore som si pozrela – dvaja top horolezci s rovnakym datumom narodenia 1964:

Slovak Peter Hamor – nemusim vysvetlovat (pojem sam o sebe), no aspon fakt, ze tento pan skompletizoval Korunu Himalaji (14 najvyssich hor sveta, ktorych vacsina sa nachadza v Himalajach a niektore v relativne nedalekom pohori Karakoram) ako 16. clovek na svete. Preto uz asi velmi neprekvapi, ze na konte ma aj Korunu Zeme (Seven Summits). Pokial ide o Korunu Himalaji, vystupy na Annapurnu (“stara zla dama”) zhodnotil Peter Hamor ako najtazsie spomedzi ostatnych vystupov. Peter Hamor je prvy clovek na planete, ktory na Annapurnu vysiel dvakrat (styri pokusy, dva uspesne), no po poslednom vystupe na vrchol vyhlasil, ze Annapurna uz nikdy viac. Zachytila som, ze aktualne je na “Himalayadventure MMXXIII – Kabru South” (hranica Nepal / indicky Sikkim), drzim palce. Asi nikdy ma neprestane fascinovat tato tema, pozriem si vsetko o vystupoch, o to vsak radsej, ked je protagonistom takyto sympatak (apropo, fajku a tabak (a aj slaninu a klobasu) si nosi vsade so sebou, zapali si este aj v zakladnych taboroch, no vyssie uz len vynimocne – najvyssie to zrejme bolo vo vyskovom tabore v 7400 m pocas vystupu na Gaserbrum II):

Zdroj YouTube / Rasto Hatiar: https://www.youtube.com/watch?v=9aMEd2dw9pk
Zdroj YouTube / Startitup: https://www.youtube.com/watch?v=gtaWCBSIrcs&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=3

Cech Radek Jaros – stal sa 15. horolezcom na svete, ktory ziskal Korunu Himalaji, a to bez “dopingu” (rozumej, bez pouzitia umeleho kyslika). A opat neprekvapi, ze na konte vystupov ma aj Korunu Zeme. Co sa urazov tyka, prisiel o 11,5 clankov na prstoch na nohach, no funguje dalej a na jeho chodzi to vraj nie je badat:

Zdroj YouTube / hikemates: https://www.youtube.com/watch?v=BriAdVEomVU&list=PLPfB_j1yxP9QLGR-qY-6UOdj13H4SCLH6&index=2

Obaja pani dosiahli skalp v podobe Koruny Himalaji cca ako 50. rocni. Co z toho vyplyva? Viete!:-)

Este, co sa moderatorky Marty Rajkovej tyka (skutocne vyborny rozhovor urobila s Radkom Jarosom), bola som pred par rokmi na jednom jej premietani o Irane a kupila som jej knihu “Krok za krokom po Himalajach” (sikovna baba).

Nasleduje moj himalajsky fotopozdrav:

Jankine foto – uz ich vidim, uz ich vidim:-) – Himalaje (och!) – kto sa prvykrat postavi pod nejaku miestnu obriu horu, da mi zapravdu, ze to clovekom zamava a nikdy uz na ten pocit nezabudne (hoci zrejme nezabudne ani na to, ako mu bolo fyzicky blbo a ake to bolo neprijemne dychcat a lapat po kysliku, ktoreho sa uz velmi nedostavalo) – clovek zostane chtiac-nechtiac (ja kludne chtiac) dojaty, ohromeny, mozno aj slzicku vyroni – neda sa opisat ten pocit, aspon raz v zivote jednoducho treba tie Himalaje vidiet.
Jankine foto – Himalaje
Jankine foto – Everest Base Camp – ten pocit, ked vas v zakladnom tabore nikto nevita…:-)… musim asi zakricat, aby sa horolezci konecne zobudili:-) (nepacilo sa mi, ze kym ja som v ten den vstala hnusne skoro, asi o 4:30, ini si tu vyspavali este aj cca o 9:00 🙂 …

Namaste:-)!

A este pridavok v podobe najvyssieho vrchu Kanady a druheho najvyssieho vrchu Severnej Ameriky Mount Logan (no bola som aj pri Denali s rangermi – starsi (politicky) nazov Mount McKinley – 6 190 m – najvyssi vrch Severnej Ameriky a sucast 7 Summits – vyznacuje sa extremne chladnym pocasim, po Antarktide tu namerali historicky najnizsie teploty (aj blizkost Severneho polu a Ticheho oceanu robi svoje), preto je vystup na Denali neuveritelne tazky, pocasie je horsie nez na Mt. Evereste, aj vertikalne stupanie Denali je vacsie (cca az o 1800 m) nez stupanie Mt. Everestu, no a ku vsetkym tymto “radostiam” treba pripocitat aj enormne vysoke riziko akutnej vyskovej choroby – dovod: je tu faktor nielen vysokej nadmorskej vysky, no aj vysokej zemepisnej sirky):

Jankine foto – Kanada, v pozadi v strede je Mount Logan (5 959 m) – nepresvedcila som pilota pristat na vrchole a vlastne ani zakruzit tesne nad vrcholom:-)

A na zaver song – sice melancholicky, co nie je moj naturel, ale pekny a melodicky ladiaci so sceneriami napr. skotskych vysocin (preto este jeden pohlad aj na ne):

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=-4UrDSstqXU
Jankine foto – Skotsko a ukazka skotskych vysocin – ovecky boli vsade, rovnako aj v Norsku, no unikatom skotskych vysocin su velmi milo vyzerajuce kravicky s dlhymi ofinami (“highland cattles”):
Highland cattles, zdroj: https://www.highlandcattlesociety.com/ – kupila som si odznak s peknou a decentnou kovovou plastikou hlavy tejto kravicky

Majte peknu a farebnu jar:-)!

1 year on: Ukraine is fighting for freedom in all its senses!

Ja osobne ziadne slova nemam … resp. napadaju ma len tie najnegativnejsie ako ludske utrpenie, zmarene zivoty, skaza, bieda, strach, nedostatok vsetkeho, nejasna a neista buducnost, migracny armagedon, atd. … Aj den trvajuca vojna je dlha vojna, ak vyhasnu ludske zivoty!

Pripajam clanok, ktory je prepisom slov Oleksandry Matviichuk, ukrajinskej pravnicky v oblasti ludskych prav, hodnotiacich vojnu na Ukrajine, a ktory bol publikovany v denniku The Washington Post (v clanku je zverejnene aj foto s popisom “Ukrainian designer Margarita Chala, draped in the colors of the Ukrainian flag, stands next to shoes symbolizing war crimes committed against Ukrainian civilians, at Old Town Square in Prague on Jan. 15” – ide o foto od Michala Cizeka:

https://www.washingtonpost.com/opinions/2023/02/19/matviichuk-ukraine-peace-justice-accountability/

A ak slova nie je mozne najst, prichadza na rad hudba – zatial nie oslavna (no aj taka raz bude), ale (nazvala by som ju) hudba pre hrdinov alebo aj “do boja”. Kedze som pred pol rokom bola v Skotsku a Skoti su znami svojou udatnostou, odvahou / hrdinstvom a narodnou hrdostou (a este akou), napadli ma notoricky zname soundtracky k notoricky znamym filmom, ktore maju bud temou alebo hudbou prepojenie na Skotsko:

1) Statocne srdce (Braveheart) – obsah filmu je znamy asi kazdemu. A mnohi tiez vedia, ze William Wallace (vo filme Mel Gibson) skutocne zil. Bol (a stale je) skotskym narodnym hrdinom a jednym z najvacsich bojovnikov za nezavislost Skotska. Hovori sa, ze tesne pred smrtou vykrikol slovo “Freedom“. Historici to vsak spochybnuju, pretoze sposob jeho popravy (mucenie, ktore svojou krutostou nemalo obdobu) vylucoval, aby pred skonanim cokolvek povedal, nieto este vykrikol … Tak, ako bol skotsky narod statocny a neochvejny v boji za svoju slobodu v minulosti, tak je dnes ten ukrajinsky!

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=6OAHbptT93c
Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=k7rPOaoPL4I (pozn. “ALBA GU BRATH” je skotska galska fraza, ktorou sa vyjadruje vernost Skotsku – da sa prelozit ako “SCOTLAND FOREVER” (“Skotsko Navzdy”) / ALBA = Skotsko).

2) Posledny mohykan (The Last of the Mohicans) – dej sa sice netyka Skotska, no tema statocnosti, odvahy a hrdinstva je aj v nom rovnako pritomna. Zo soundtracku k filmu vyberam song od popredneho SKOTSKEHO skladatela, spevaka a multiinstrumentalistu Dougieho MacLeana (popis na YT: “The main theme of the movie is “Promentory”, an orchestration of the tune “The Gael” by Scottish singer- songwriter Dougie MacLean from his 1990 album The Search“):

Zdroj YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=9tjdswqGGVg

A na zaver: Ked sa moderator Fletcher Markle v interview v CBC v r. 1964 opytal Alfreda Hitchcocka: “Mr. Hitchcock, what’s your definition of happiness?“, Hitchock povedal (z obsiahlejsej odpovede citujem len prve vety): A clear horizon, nothing to worry about on your plate. Only things that are creative and not destructive[…].” (Hitchcock’s definition of happiness)

Peace, freedom and happiness! Peace, freedom and happiness for Ukraine!