Category: LINKS ON BLOGS / CHANNELS OF THOSE I LIKE

Tento prispevok vznika ako gratulacia k fantastickemu uspechu Martina Navratila (Travelistan) – tot, priatelia, prvy Slovak, ktory len pred par dnami dosiahol Juzny pol po svojich, resp. na lyziach napriec Antarktidou od pobrezia. Moj nekonecny obdiv!!! Nutno dodat, ze vobec prvym Slovakom, ktory sa autonomne dostal na Juzny pol, aj ked nie od pobrezia, bol znamy cestovatel a polarnik Peter Valusiak. A na margo Martina, uz sa budem opakovat, ak poviem, ze mi bolo ctou absolvovat s nim aspon jednu cestu (skoda, ze nie viac) a uz vtedy bol v mojich ociach velikanom (nie pre jeho vysku, no aj vysoky veru je):-). A jedna moja super vyborna kamaratka mi uz darovala dve knihy zo serie Okolo sveta, ktorych autorom je Martin – zlaticko jedno mimoriadne (to patrilo mojej kamoske:-) a nielen kvoli tym kniham, hoci obrovska vdaka aj za ne)!

Z kopy clankov o tomto Matovom polarnickom mega uspechu (cca 1047 km, 47 dni makacky a utrap “okyslicenych” krutymi mrazmi, tzv. bielym peklom a inymi “bonbonikmi”, resp. to vsetko vlastne odkyslicene vzhladom na vyssiu nadmorsku vysku) vyberam napriklad tento:

https://www.ta3.com/clanok/256851/rozhovor-slovak-ktory-dobyl-juzny-pol-martin-navratil-presiel-na-antarktide-bielym-peklom

A z rozhovorov nazivo vyberam tento:

Tema polarnych vyprav a konkretne dobytia Juzneho polu sa nemoze zaobist bez vzdania holdu legendarnym norskym polarnikom (uvediem aspon dvoch najznamejsich): Roald Amundsen (polarny badatel, v rokoch 1910 az 1912 viedol antarkticku vypravu, ktora ako prva v historii dosiahla Juzny pol) a Fridtjof Nansen (prieskumnik, vedec, diplomat a vselico ine, v roku 1922 ziskal Nobelovu cenu za mier). Prave Nansenov prechod Gronskom v roku 1888 inspiroval Amundsena dat sa na zivot polarnika. Apropo, Amundsen podnikol svoju vypravu na Antarktidu (uz v spomenutom roku 1910) na Nansenovej lodi Fram (v preklade z norciny “Vpred”). Islo o specialnu lod, pokrokovo skonstruovanu tak, aby odolala aj dlhodobemu zajatiu v lade (Nansen mal pri planovani dosiahnutia Severneho polu v umysle nechat lod zamrznut do ladu, pricom na pol by lod dorazila driftovanim). Lod Fram vazila 400 ton a mala vystuzeny trup, ktoreho obly tvar zarucoval, ze ju enormny tlak nerozdrvi a pozdvihne na lad. Pre Nansena postavil tuto lod norsky inzinier a konstrukter skotskeho povodu Colin Archer v roku 1893.

A aka by to bola navsteva Norska, konkretne Osla, ak by som si nechala ujst jedinecnu prilezitost vkrocit do vyborneho muzea Fram (norsky Frammuseet) venovanemu norskym polarnym vypravam? Chudobna a nekompletna :-)! Odporucam vsetkymi desiatimi, aj dvadsiatimi (vyhradte si na jeho navstevu dostatok casu plus aj na okolite muzea, napr. hned vedla len cez cestu je Muzeum Kon-Tiki). Okrem mnoheho ineho zaujimaveho tu uvidite aj spomenute plavidlove velicenstvo – polarnicke plavidlo Fram (ano, je teda jasne, po kom, resp. po com nesie nazov aj samotne muzeum), pricom vnutro lode je povodne (!!!) a navstevnici mozu vojst dovnutra.

Pripajam aspon zopar fotiek z muzea Fram (zamerne vyberam najma tie, ktore suvisia s polarnou vypravou na Juzny pol):

A ked sme pri teme ladu, napadlo ma pripojit zopar foto z mojej pochodzky po ladovci Matanuska na Aljaske (aj preto, aby to nevyzeralo, ze len po muzeach v teplucku chodim :-)!) . S dlzkou 27 mil a sirkou 4 mile ide o najvacsi ladovec dostupny autom v USA! Pri vstupnej brane do lokality som musela podpisat nieco ako reverz (ved trhliny a drumliny), no isla som na kratsiu vzdialenost a dobre zmonitorovanu. Dalo sa ist aj na dlhsi trek s guidom, co by uz obnasalo macky, prilby a iny equipment nevyhnutny pre pohyb po ladovci. Zamerne nepripojim fotku ladovca Matanuska zdialky (krasne nieco), lebo tuto fotku chcem potom (niekedy raz) zverejnit spolu s fotkami dalsich dvoch ladovcov na Aljaske, pri ktorych som bola (jeden bol vnutrozemsky, ku ktoremu som podnikla mensi trek, a k dalsiemu som sa plavila po fjorde, pricom tato pomerne dlha a aj turbulentna plavba bola spojena s pozorovanim velryb a inych ryb a divych zvierat a vtakov). A spomeniem aspon jednym dychom, ze ladovce som videla v ramci Europy aj napr. vo Svajciarsku a pokial ide o Norsko, bola som pri ladovci Jostedalsbreen (pri dvoch jeho jazykoch), ktory je najvacsim ladovcom kontinentalnej Europy. Dalej samozrejme v Tibete. Par foto z ladovca Matanuska na Aljaske:

Este raz velka gratulacia Martinovi!!! Och … aj ja by som take nieco chcela zazit … jasne, ze mam na mysli o dost inakvejsiu vypravu – kratsie trvanie, teplejsie a prajnejsie pocasie (hoci zimu mam rada a som pomerne otuzila), nie 100-kilovy naklad (taky si vliekol Martin), nizsie nadmorske vysky (nie je to buhvico slapat vo vyskach) a proste v kazdom smere viac “soft and light” konfrontacie.

Stastne cesty, treky, vystupy, smykanie, sankovanie i lyzovanie, kto ma co rad:-)! Fyzicka namaha, pripadne aj bolest, ak je mierna (alebo aspon znesitelna), je povolena :-)! Ved, (ako uz vyslovil Nietzsche) co ta nezabije, to ta posilni (s touto jeho uvahou suhlasim).

PS: Ak si chcete nieco dobrodruzne a zaroven fakt vtipne precitat a prostr. textu autora sa takmer ustavicne nachadzat v snehu, lade, na lane / bez lana na skalach, v horach, potom odporucam Bujon v sumienke od Misa Diviaka (aj som sa nasmiala, aj som zasla nad jeho pocinmi (wow) a tiez som mala (vzdy po precitani par stran) nutkave myslienky pakovat ruksak a ist niekam na vylet:

https://www.martinus.sk/?uItem=1584275&gclid=Cj0KCQiA_bieBhDSARIsADU4zLfLXDYxUZmSfbmKtfSYUO-gwXZPrkidrwroyap0HHncvUOlitwqJPcaAr

Podtitul 1: Strecha Afriky a najvyssie osamote stojaca hora sveta.

Podtitul 2: Rovnikova Afrika nie je len o safari a savanach, ale aj o vrchoch a ladovcoch. Nieco z mojich postrehov o vrchoch rovnikovej Afriky.

Podtitul 3: Link na perfektne blogy Lubosa Fellnera, ak sa chystate na Kili. Apropo, vedeli ste, ze Peto Sagan mal realny problem vyliezt na vrchol? Docitate sa v prilozenom clanku.

Ked som prechadzala autom z Kene do tanzanskej Arushi, mala som takpovediac po ruke dvoch velikanov – Mt. Meru a Mt. Kilimanjaro. Ak vas zaujima mini zhrnutie o hikingu, trekkingu a climbingu v Tanzanii a Keni, potom citajte dalej. Naskor vsak jedno moje foto, ktore ma pre mna vyznam aj napriek tomu, ze nejde o notoricku znamu africku horu – je prilis malicka. Uzasne vsak bolo, ze vsade naokolo boli Masajovia.

Nieco o stverani sa po horach v Tanzanii:

Mt. Kilimanjaro je najvyssi vrchol Afriky – strecha africkeho kontinentu, ktora sa pysi rovnikovymi ladovcami. Je zaroven najvyssie osamote stojacou horou sveta a predstavuje 1 zo slavnych vrcholov tzv. 7 summits. Ma vulkanicky povod. Pre vrcholovych horolezcov je Mt. Kilimanjaro (5 895 m. n. m.) nuda (nezlanujete). Pre trekerov vratane vrcholovych sportovcov (napr. Peto Sagan, Zdeno Chara – vid prilozeny clanok od Lubosa Fellnera) je to zalezitost “vyplut dusu”. Pre aklimatizacnu pripravu na Kili ma teoreticky vyznam dat sa najskor na cca 3-dnovy vystup na Mt. Meru (4 565 m. n. m.), avsak nutno upozornit, ze dlzka pobytu a naklady sa tym znasobia. Nehovoriac o tom, ze sa touto “predfazou” mozete uplne odpalit este pred zahajenim vystupu na Kili. Mnohi totiz oznacuju vystup na Mt. Meru ako pekelne tazky. Len dodam, ze kondicku by ste mali nabrat uz doma a aklimatizaciu viete uskutocnit aj na samotnom treku na Kili, cize realne predfazu v podobe Mt. Meru nepotrebujete. Svojou vyskou je Mt. Meru piaty najvyssi vrchol Afriky a druhy najvyssi v Tanzanii.

Nieco o stverani sa po horach v Keni:

Najvyssim vrchom Kene je Mt. Kenya (4 985 m. n. m.). V nareci kmena Kikuju, ktory zije na upati hory, je znama ako Kirinyaga (Hora jasnosti). Masiv Mt. Kenya je druhou najvyssou horou Afriky. Slavne Kili je sice vyskovo o niekolko stoviek metrov vyssie, ale milovnici hor sa zhoduju v tom, ze pre nich je africkou srdcovkou prave Mt. Kenya a to z viacerych dovodov. Vizualne ide o najkrajsi vrchol Afriky s nadpozemskou krajinou stromovych starcekov a obrich lobelii. Oproti rozlozitemu Kili je Mt. Kenya skalnaty vrchol, tvoreny desiatimi vezickami, ktore spolu posobia ako pevnost. Okolite prostredie je tiez velmi odlisne. Kym Kili obklopuje v podstate pustatina (nie vsak v uvodnych fazach treku, ked idete cez dazdovy prales), Mt. Kenya je zasadena do hustych lesnych porastov, ktore vytvaraju zaujimavy kontrast. A napokon, je tu menej turistov nez na Kili. Od Kili je vzdialena 300 km a jej vrchol je mozne vidiet uz z Nairobi, ktore je vzdialene 130 km – uprimne si nepamatam, ci by som z Nairobi horu videla, zrejme nie, lebo fotku som nenasla. Ladovec na Mt. Kenya je vzdialeny len 16 km od rovnika – ide o najblizsi ladovec od rovnika na svete. Rovnako ako Kili, aj Mt. Kenya ma vulkanicky povod – ide o vyhasnuty stratovulkan. Pre trekerov je dostupny len jediny jej vrchol – Lenana – lebo len na ten nepotrebujete horolezecke schopnosti a vybavenie. Ostatne vrcholy su vhodne vylucne pre horolezcov. Kym do narodneho parku Kili vas pustia len v ramci organizovanej skupiny – s miestnou CK a guidami na zaklade permitu, na Mt. Kenya permit nepotrebujete a idete si vo vlastnej rezii. Kedze, ako som pisala, tuto horu nemam odfotenu, pripajam foto z netu.

Nizsie pripojim autorske blogy od Lubosa Fellnera z Bubo o jeho vystupe na Kilimanjaro. Vedela som o Kili celkom dost aj predtym (uz zopar rokov o tejto hore sem-tam citam) a co to aj o aklimatizacii, ved v cca 5300 m.n.m. som uz bola a s nadmorskou vyskou som sa pasovala a mam zive spomienky, co to obnasa. No az z tohto clanku som sa dozvedela, ze pocas treku sa da merat saturacia kyslika v krvi a existuju aj nejake tabletky zmiernujuce vyskovu chorobu (Lubos Fellner je aj lekar) – vobec som o tom nevedela, v zakladnom tabore na Mt. Evereste som mala so sebou tak akurat vit. C a magnezium. Tiez som vedela, ze dobijat baterky do fotakov alebo mobilu sa nebude dat (vzdy si nosim 3 plne nabite baterky do fotaku a 3 SD karty a niekedy nabijacku power bank), no az v tomto clanku som sa dozvedela, co robit, aby baterky dlhsie vydrzali (ked sa nachadzate v teplote -20 stupnov Celzia, baterky sa rychlejsie vybijaju). No a pobavilo ma, ze vo vysokej nadmorskej vyske si nezahrate sach – ja ho nehram, ale zaujalo ma to, lebo je to dokaz, ze mozog vo vyskach velmi nefunguje (nemusite si pripadat blbi, lebo vsetci okolo budu na tom obdobne blbo). A tiez ma zaujalo, ako si ludia dosusovali mokre veci na vlastnom tele – ked vam prsi par dni, tak ani goratex a jemu podobne ochrany vas nezachrania a radiator alebo fen v stane samozrejme nie je. Sranda ziadna, evidentne ide o siahnutie si na dno vsetkych sil. Myslim, ze to bolo v Kambodzi, kde som spoznala jednu babu zo Slovenska, ktora na Kili vyliezla – ziadna sportovkyna, trenovala par mesiacov pred vystupom, zvladla to, ale na ten polnocny vystup mala hrozostrasne spomienky. A aby som nezabudla, bez ohladu, ci vas do rovnikovej Afriky zlaka safari alebo trekovanie, nezabudnite na vsetky rady ohladom malarie (ak nechcete pojedat antimalarika a mat ich len pre pripadnu “stand-by” liecbu pri sebe), co zaroven zahrna aj kvalitny repelent (uz som o tom tiez pisala, mala som tak silny, ze rozleptal lak na nechtoch), a na kvalitny opalovaci krem – vrelo odporucam natierat si aj ocne viecka – v Indonezii som si ich spalila, a ak si predstavite, kolkokrat len za minutu zmurknete, viete asi, aka to bola bolest:-). A uz pripajam prvy blog Lubosa Fellnera – v zaverecnych castiach tohto blogu je video spievajucich nosicov na vrchole Kili – je to pesnicka Jambo Bwana usposobena (remake) na Kili. Ja ju poznam v mierne odlisnej podobe – naucila som sa ju uz v Keni a musela som ju v Keni spievat:-). Jej text je: Jambo (citaj dzambo), jambo bwana, habari gani, mzuri sana. Wageni, Wakaribishwa, Kenya (Kena) ye tu Hakuna Matata etc. etc. :-).

Link 1: https://bubo.sk/blog/den-vystupu-ako-dobyt-vrchol-kilimandzara

A dalsi suvisiaci blog Lubosa Fellnera (vid link 2) zacieleny na to, co si treba zbalit – ako iste viete, vhodna vybava je elementarnym predpokladom toho, aby ste vobec mohli pomyslat na uspesny vystup.

Link 2: https://bubo.sk/blog/turisticky-vystroj-na-kilimandzaro

A napokon kompletny blog (vid link 3) mapujuci jednotlive dni vystupu, v ktorom Lubos pise o.i. aj o vyroku Peta Sagana, ze vystup na Kili bola najtazsia fyzicka skuska, aku kedy zazil, a na vrchole vyvratil caj, ktoreho sa napil. Ta nadmorska vyska da zabrat – ako som pisala aj ja vo svojom predoslom clanku (Meet the mountains passionately and prevent HAI accurately), nezalezi na veku ani na kondicke (hoci, so slabou kondickou to samozrejme nedate), uspesnymi mozu byt len dobre aklimatizovani, a ak to nepojde ani po aklimatizacii (je to pravdupovediac trochu aj ruleta), treba sa otocit spat (tazke rozhodnutie nedokoncit vystup, ale viete dobre, co je “v stavke”). Napr. Martina Navratilova pokus nedokoncila, najskor vahala, ci sa niekomu prizna o tazkostiach, nakoniec to nastastie urobila a skoncila bez fatalnych nasledkov “len” s plucnym edemom v nemocnici. Este clanok o vystupe Peta Sagana na Kili na refresheri: https://refresher.sk/22882-Tourminator-Sagan-dobyl-Kilimandzaro

Link 3: https://bubo.sk/blog/kilimandzaro-bubo-route

A song Jambo Bwana (v originale samozrejme nebudete pocut antre a ani ine vsuvky v anglictine, ale vsetko len v svahilcine):