Incredibly incredible India – JANKA ONUFRÁKOVÁ

Podtitul 1 – Ako som sa ocitla v Indii? Indicku hranicu som prekrocila peso z nepalskej strany a nebola som pritom len klasicky turisticky (nudne) oblecena, mala som aj patricnu etno ozdobu :-)! Na krku mi visel napadny nahrdelnik zo zivych kvetov, ktory mi daroval nas nepalsky guide, ked nas priviezol na indicku hranicu z nepalskeho Narodneho parku Chitwan. Nahrdelnik z kvetov sa velmi hodil do miestnych pomerov, pretoze nielen Nepalky, ale aj Indky chodili pekne ozdobene a farebne oblecene. Kedze som do Indie neprisla lietadlom (akurat som odlietala domov resp. do Mnichova z Dilli), nemohla som o vstup do krajiny poziadat cez e-turisticke viza a musela som sa este pred odchodom zo SR osobne dostavit na Velvyslanectvo Indickej republiky v Bratislave a poziadat o vizum – dodnes si pamatam na vnutorne priestory kancelarii a kratky pohovor, ktory som vtedy absolvovala.

Jankine foto – zatial som na zvrchovanom uzemi Nepalu, no opodial uz vidim indicku statnu hranicu a prve, zatial neostre vyjavy z Indie (modra tabula v pozadi oznacuje vstup na uzemie Indie). Foto nie je velmi kvalitne, fotenie na hraniciach je vacsinou vsade zakazane a nechcela som “stelovanim” fotaka zbytocne pokusat osud.

Jankine foto – na mure na lavej strane je namalovana statna vlajka Nepalu (tvoria ju dva karminovo cervene trojuholniky nad sebou, olemovane modrou farbou a su na nej vyobrazene symboly budhizmu – hore mesiac a pod nim slnko, pricom zubaty tvar vlajky ma pripominat Himalaje, v ktorych Nepal lezi) a v pozadi modra tabula vitajuca v Indii. Na nej je statna vlajka Indickej republiky, ktoru tvoria tri vodorovne pasy: zdola nahor zeleny, biely a safranovy. Na bielom pase je vyobrazene modre koleso – cakra (slnko s lucmi). Moju velku radost, ze vstupujem na uzemie Indie, onedlho vystriedali nervy z neuveritelnej pomalosti uradnikov pri checkovani pasov a viz – styria colnici v miestnosti, jeden si cital noviny, druhy dolezito a extremne dlho studoval pas a este dlhsie si zapisoval nejake poznamky do zosita, treti ho dolezito pozoroval, stvrty sa dolezito prechadzal. Pamatam si, ako ma rozculovalo to slimacie tempo a teatralne vyrazy naznacujuce, ze sa este uvidi, ci nas do krajiny pustia. Trvalo to celu vecnost a to sme pritom boli jedini turisti, ktorych mali skontrolovat. Citila som unavu z cesty a uspavala ma aj horucava – aj v nepalskom Chitwane bolo horuco, no vzduch bol cisty a vlhky (ved dzungla), kym v Indii o poznanie (aspon pocitovo) teplejsi, “stojaci”, suchy vzduch, plny smogu. Takze hned pri vstupe do krajiny som dostala peknu lekciu o tom, co znamena pomalost v indickych pomeroch (“nadpomalost”) a ze bude lepsie nerozculovat sa, pretoze si tym clovek nepomoze. Tiez som si vtedy spomenula na Slovensko, na momenty, ked mi niektori nasi uradnici pripadali pomali a uvedomila som si, ze v porovnani s tymi indickymi su ti nasi turbo rychle masiny :-).

Jankine foto – nepalske rupie v mojej penazenke vystriedali indicke rupie a v hlave som si rychlo prenastavila kalkulacku na prepocitanie meny – tak aspon priklad, ake bankovky koluju v obehu v Indii resp. kolovali, ked som v Indii bola – na fotke je 500 INR a na nej na jednej strane portret Gandhiho (apropo, Mahatma Gandhi je na jednej strane INR bankovky kazdej nominalnej hodnoty) a na druhej strane Cervena pevnost – vid foto nizsie

Jankine foto – bankovka 500 INR z druhej strany a obrazok Cervenej pevnosti zo 17. stor., ktora sa nachadza v Nai Dilli a je to “must see” pamiatka – samozrejme, aj ja som ju navstivala, mala som aj vyklad od indickeho turistickeho guida – je to prekrasna, monumentalna stavba cervenej farby (bola postavena z cerveneho pieskovca) a je zapisana na zozname UNESCO

*Jankine foto –* aspon priklad bankoviek INR s inymi nominalnymi hodnotami, konkretne 20 a 10 INR, no mam foto vsetkych bankoviek, s ktorymi som sa v Indii stretla – mozete si vsimnut, ze Gandhi je vyobrazeny na kazdej bankovke kazdej nominalnej hodnoty

*Jankine foto – zadna strana INR v nominalnej hodnote 20 a 10* INR

Podtitul 2 – Co sa mi v kocke spaja s Indiou? Ak nepocitam niektore extremne podmienky a pomery napriklad v Afrike a Tibete, Indiu zatial neprekonalo nic, co by bolo vacsim naporom na moje zmyslove vnimanie a co by ma viac “prefackalo”. Horucava (tusim ani v Afrike mi nebolo tak horuco ako v Indii), prach, spina a smog, vsadepritomne kravy a byvoly, bieda a chudoba – vela podvyzivenych ludi (a tym nemam na mysli len sadhuov alebo inych asketov, ktori sa zamerne postia), extremny hluk (nikde na svete som nemala tak stiesneny pocit z hluku, totiz na uliciach o 106 trubilo vsetko, co malo kolesa a to nonstop, bez prestavky), sialene davy ludi (nikde na svete – teda este okrem Ciny – som nezazila take tlacenice ako v Indii, napr. na trhu s ovocim a korenim, potom aj pri prehliadke pamiatok, najma Taj Mahalu – doslova “whirlpool”, kedy sa snazite hlavne nespadnut na zem, aby vas neudupali), rozne pachy a zapachy, exoticke chute tak vyraznej povahy, ze si treba zvykat, koncentrovana a neutichajuca ponuka vsetkeho mozneho vratane sluzieb a samozrejme aj latok (preparatov), ktore su u nas nelegalne, no a extremny zaujem muzov o cudzinky (na mnohych miestach vo svete sa cudzinky stretavaju so zvysenym zaujmom muzov, pretoze su pre nich exoticke, no v Indii to bolo este viac obtazujuce a neprijemne). To by bolo v kocke asi vsetko zo sudka tych javov, ktore vas mozu fyzicky alebo psychicky riadne potrapit. No potom je tu naloz realii, ktore z Indie robia cestovatelsky bonbonik a akoby osobite univerzum. India je domovom niekolkych starovekych civilizacii, vyznacuje sa bohatou historiou, ma obrovske kulturne dedicstvo a tiez dlhoveke a silne nabozenske tradicie, je pre nu priznacna multireligiozita, mystika, transcendencia a magia. Najdete v nej prekrasne a velkolepe stavby, chramy a palace. Je znama svojimi zaujimavymi a roznorodymi festivalmi, oslavami a ritualmi. Tiez sa s nou spaja joga, masaze a hudba – vela hudby. Nemam velmi rada slovo “exotika”, ale nic vystiznejsie ma pri jej popise nenapada. Ak by som predsa len mala inak jednym – dvoma slovami v lubovolnom jazyku oznacit Indiu, bolo by to: “incredibly incredible” :-). Alebo este absolutne unikatna! Su mesta a staty, ktore ked navstivite, budu vam v niecom velmi pripominat ine mesta alebo ine staty, no a potom je tu hrstka takych, ktore su ako celok velmi specificke a neviete ich porovnat s nicim inym – ja k takymto radim napriklad Indiu a Japonsko.

Jankine foto – ak neratam africke krajiny, asi najviac zvierat na meter stvorcovy som videla v Indii – vsade, naozaj vsade kravy, byky, kozy, kone a psy, no mozete uvidiet aj slony, tavy a opice. Dalej, ak neratam miliony motoriek vo vietnamskom Hanoji (vo Vietname je extra vela motoriek, no specialne Hanoj je znamy tym, ze je v nom skoro tolko motoriek ako ludi, no a bezne vidite sediet na jednej motorke celu rodinu alebo kila rozlicneho nakladu a vy nechapate, ako sa to vsetko da naraz odviezt) a este niektore ine azijske mesta, kde sa to hemzilo autami, motorkami, riksami alebo tuk-tukmi, potom najpozoruhodnejsia cestna trma-vrma vladla v Indii. Tu bola premavka o poznanie komplikovanejsia, pretoze ju stazovali volne sa potulujuce zvierata. Aj moje pokusy krosovat ulice bez ujmy tu boli sprevadzane enormnym usilim – schvalne, ak budete v nejakom vacsom indickom meste a budete sa snazit prejst na druhu stranu ulice, spomente si na moje slova – neprehanam, ak poviem, ze ide o zivotu nebezpecnu disciplinu.

Jankine foto – typicky vyjav pre Indiu – koza aj tam, kde ju necakate:-), zmurkla som na nu a aj ona na mna a nase indicko-slovenske kamaratstvo tym bolo specatene:-)

*Jankine foto – ludia, zvierata, dopravne prostriedky a to vsetko vo velkych poctoch – welcome to India:-)*

Jankine foto – zvieratka a odpadky – India

Jankine foto – pozor, krava ma v Indii vzdy a vsade prednost, pretoze je posvatnym zvieratom a teda, ak sa napriklad rozhodne lahnut si v strede cesty alebo krizovatky, mate smolu, neexistuje pohanat ju, vytlacat, spravat sa k nej hrubo, ved ide o zviera hlavneho bozstva Shivu a poziva zakonnu ochranu (kedysi sa jej usmrtenie dokonca trestalo smrtou), a ak by vas nahodou napadol nejaky rozzureny kus, nemohli by ste sa ani branit – India

Jankine foto – takto typicky meganalozene cyklorikse, do toho desiatky inych vozitok, hufy ludi a stada zvierat a vy tam niekde medzi nimi v hlasitom kotli a neskutocnej horucave

Jankine foto – zvery aj na indickej susi, aj v indickych vodach – tak velmi som zavidela tym byvolom, ze sa mozu schladit, kym ja nie – totiz, islo o rieku Gangu a nasinec by si v nej radsej nemal ani prst namocit, kedze nas imunitny system nie je zvyknuty a teda ani odolny voci vsetkym tym bakteriam z mrtvych a zivych tiel ludi a zvierat a saponatov – ale jedna vec ma zaujala, a sice, ze rieka bola cista, vycistena od odpadkov (tot plody snahy indickej vlady – viac sa docitate v mojom prilozenom prispevku)

Jankine foto – niektore zvieratka vyzerali ako nezive alebo rozpravkove – India

Jankine foto – nejde o sochu, tento statny kus sa pohyboval po muroch obydli – India

Podtitul 3 – Ktore indicke mesta som navstivila a ktore indicke mesta, staty, regiony alebo ostrovy by som este chcela navstivit? India je ohromna krajina, je obrovsky rozdiel medzi juhom a severom a dokonca aj medzi jednotlivymi indickymi statmi navzajom. Ja som navstivila len 4 mesta v severnej casti Indie, konkretne mesta Sarnath, Varanasi, Agru a Dilli (vratane tzv. Stareho Dilli a tzv. Moderneho Dilli a tiez Nai Dilli, ktore je sucastou Dilli a zaroven hlavnym mestom Indickej republiky). Urcite by som chcela vidiet aj niektore dalsie indicke regiony a mesta, spomeniem aspon metropolu Mumbaj (kedysi Bombaj), potom Bangalur (indicke Silicon Valley), tiez Kalkatu a Amritsar, samozrejme Jaipur a ine mesta v state Rajasthan, region Kasmir a jeho sucast Ladakh, mestecko Vasco de Gama a ine oblasti a plaze v state Goa a indicke suostrovia Andamany a Nikobary.

Jankine foto – moja plavba po rieke Ganga, Varanasi, India

Jankine foto – nabrezie Gangy, Varanasi, India

Jankine foto – Lotosovy chram, Nai Dilli, India

Jankine foto – priklad mojej indickej vecere – apropo, jedla som zasadne v top hoteloch a top restikach, pila som zasadne balenu vodu, nikdy som si neobjednala drink s ladom (len bez ladu), kupovala som si zasadne len take ovocie, ktore sa dalo olupat (inak, asi v Indii som jedla najlepsie mango na svete), no a vysledkom bolo, ze som nemala takmer ziadne problemy pocas celeho pobytu v Indii, resp. len raz mi prislo zle a vracala som (prepacte za negustioznu vsuvku).

Jankine foto – bola som na navsteve resp. exkurzii v tzv. CHILLI dome, kychala som a slzili mi oci ako nikdy v zivote, tolko chilli v niekolkoposchodovom dome, ze by postacovalo pre cely svet:-)

Jankine foto – s Indiou sa spaja aj indicka kuchyna a s nou koreniny od vymyslu sveta, domov som si priniesla napriklad susene mlete mango (pridava sa do salatov a jogurtov)

Jankine foto – v Dilli som navstivila obchodik s najkvalitnejsimi druhmi cajov, nakupila som hlavne darjeeling (first flush), no v ponuke bolo aj vela inych druhov spickovych cajov

Podtitul 4 – Moja velka fotofanusikovska zakladna v Indii a miestni milovnici socialnych medii (komparacia svet versus India). Ako som uz pisala v skorsich prispevkoch, najradsej fotim ludi. A teraz opacny pohlad, ak by som mala zhodnotit, ludia z ktorych statov si najradsej resp. najcastejsie fotili mna? Jednoznacne najviac fotiek zo mna si urobili Cinanania a Cinanky a Indovia a Indky – bud si chceli odfotit len mna alebo ma poziadali o spolocne foto s nimi (mladi aj starsi, zeny aj muzi a aj cele rodiny), no v Indii toho bolo najviac – urcite viac, nez som bola ochotna podstupit. Totiz, prvych par desiatok ziadosti o foto akceptujete s usmevom, ochotne, radi, no ked pride dalsi a dalsi a dalsi dopyt a vy mate malo casu (ved Indiu treba spoznat, co vam budu sily stacit), uz budete otraveny a zacnete fotenie slusne odmietat. Dokonca som dostala varovanie, ze ak indickym muzom / chlapcom / chlapom dovolim urobit si spolocnu fotku, bude viac nez pravdepodobne, ze si ju zavesia na facebook a pripoja popis, ze som ich frajerka alebo manzelka. Ak je to pravda, potom nechcem ani poratat, kde-vsade “polygamicky” figurujem:-) (este podotknem, ze polyandria resp. mnohomuzstvo ako forma polygamie je znama prave z Indie, Tibetu a Oceanie a typickym prikladom je manzelstvo zeny s muzom a sucasne so vsetkymi bratmi tohto muza). Pokial ide o socialne media a reakcie ludi vo svete, ked si vypytali kontakt na moj FB, twitter, IG a pod. a ja som im odpovedala, ze ziadny takyto ucet nemam, reagovali “worldwide” normalne alebo indiferentne – teda az na Indiu. Nebudem prehanat, ak poviem, ze reakcie Indov z mojho nepouzivania FB etc. boli unisono neveriacke a priam zdesene: “Ako je mozne, ze nie som na FB??!!”Nikde inde som sa s tak sklamanymi alebo rozcarovanymi reakciami nestretla a je to zrejme tym, ze India patri ku krajinam s najvyssim poctom pouzivatelov socialnych sieti na svete (FB ma najsirsiu zakladnu prave v Indii, IG ma najsirsiu zakladnu v USA a potom nasleduje India, Snapchat ma najsirsiu zakladnu v USA, no v poslednych dvoch rokoch zaznamenal rapidny narast uz aj v Indii, ktora sa ocitla na druhom mieste v celosvetovom rebricku pouzivatelov Snapchatu, taktiez aplikacia TikTok valcovala indicky trh, no medzicasom ju v Indii zakazali, a ostava este Twitter – len ten jediny nema top uzivatelsku zakladnu v Indii).

A dostavam sa k mojej mini indickej “reportazi”, ktora sa obsahovo tyka len jedneho indickeho mesta z tych, ktore som navstivila. Fotka nizsie je jej titulnou fotkou. Reportaz som napisala uz v roku 2017 po prichode z Indie a uverejnila ju na mojom konte Google+. Medzicasom vsak tato sluzba od Google zanikla a ja som si ulozila na disk (a teda zachranila) akurat asi len 2-3 moje prispevky z toho mnozstva, ktore som na Google+ zverejnila. Jednym z tych zachranenych je aj tato indicka reportaz. Prikladam PDF verziu – link nizsie pod fotkou (pre otvorenie by malo stacit kliknut na okienko “download” a reportaz by sa vam mala otvorit v novom okne).

Jankine foto – stojim na jednom z ghatov pri rieke Ganga a cumim a fotim, no hlavne cumim – co krok, to vyjav akoby z ineho sveta, sem-tam stredovek, sem-tam koza alebo krava, no najma mnozstvo ludi. Na bielo natrety muz na fotke je svaty muz (sadhu) – je natrety popolom, ktory chrani cloveka ako pred slnkom, tak aj pred chladom (v tejto casti Indie su aj zimy). V pozadi prebieha poulicna masaz, ktoru dava indicky maser turistke. Aj ja som chcela skocit niekam na ajurvedsku masaz, no nakoniec som nestihala. Aj som uvazovala objednat si masaz priamo na hotel, no kedze sme hotel opustali vzdy skoro rano a prichadzali naspat vzdy az neskoro vecer v rozlicnych casoch, nedala sa urobit vopred ani telefonicka objednavka. Konkretne v den, ked som urobila foto vyssie, som bola na nohach od skoreho rana a pri rieke Gange som zostala az do noci, aby som si pozrela vecerny ceremonial “zatvarania” Gangy, a ked sa ten skoncil, bola uz davno tma, v meste sme este trosku pobudli, potom sme vyrazili k stanovisku tuk-tukov (asi 30 minut rychlej chodze), kde som na jeden nasadla a nechala sa odviezt na hotel (dalsich asi 20 minut). Dorazila som osmahnuta do hneda (neuprosne indicke slnko), uchodena na smrt (cely den som pochodovala), navonana dymom z kadidiel (miliony kadidiel a vo vzduchu aj vona zo vselijakych vonnych masti a olejcekov), ohluchnuta zo spevu a kriku ludi a trubenia aut, motoriek a tuk-tukov, totalne bez hlasu (vela som rozpravala a navyse extra nahlas, aby som prekricala hluk okolo), no pritom stastna a plna neuveritelnych zazitkov (aj takych, ktore som musela spracovat – clovek nevidi kazdy den horiet tela mrtvych ludi na ghatoch a ani plavat telo zle obhorenej mrtvoly cloveka v Gange).

A tuto je spominany, moj autorsky prispevok:

Jankina reportáž z Indie – časť o Varanasi Download

PS: Kazde mnou navstivene indicke mesto by si zasluhovalo obdobnu reportaz, no asi najviac by som popisala o metropole Dilli, hlavne o Starom Dilli. Zas pastva pre oci a vsetky zmysly, od nadhernych veci az po bizar, kvantum vyjavov zo zivota tej pravej Indie, permanentne stavy soku, ohromenia a udivu, miestami aj hnusu (tot normalna sucast cestovania, ved “v bavlnke” sme / mozeme byt doma), nespocetne vela javov, s ktorymi sa u nas vobec nestretnete vratane takych, pri ktorych si blahosklonne uvedomite, ze ako dobre, ze zijeme tam, kde zijeme …:-)! Velkym zazitkom bola jazda riksou v Dilli, nevedela som, kam skor sa pozerat a po cely cas som mala pocit, ze brutalne naburame:-). Kazdopadne, vela som sa v Indii naucila, a preto: Dakujem Ti, India! A este pozdrav: Alavidha namaste!

PPS: Fotiek mam strasne vela, no externy disk nemam momentalne pri sebe, a preto pripajam len zopar foto, ktore som si uz davnejsie ulozila v google albume.